Prechod Malou Fatrou

Krivánska Malá Fatra je časť pohoria Malá Fatra, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Veľká časť Krivánskej Fatry je od 1. apríla 1988 národným parkom. Nachádzajú sa tu najvyššie vrcholy pohoria Malá Fatra, ako je Veľký Kriváň (1 708,7 m. n.m.) a Malý Kriváň (1 670,9 m.n.m.), podľa ktorých dostala toto pohorie pomenovanie. Najväčšou dominantou je snáď najkrajší vrchol na Slovensku - Veľký Rozsutec.

Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Zázrivá (669 m.n.m.). Odtiaľ vedie na hrebeň prudším stúpaním červená turistická značka a vedie až na nádherný skalnatý vrchol Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.). Potom klesá do sedla Medzirozsutce (1225 m.n.m.), odkiaľ pokračuje na najkrajší vrchol hrebeňovky – na Veľký Rozsutec (1609,7 m n.m.), so širokými výhľadmi do okolia.

Z vrcholu klesá do sedla Medziholie (1185 m.n.m.) a potom stúpa na výrazný vrchol Stoh (1607,4 m.n.m.). Následne trasa schádza do Stohového sedla (1230 m.n.m.) a potom stúpa na Poludňový grúň (1460 m.n.m.), prechádza cez Steny s trávnatým porastom a s peknými širokosiahlými výhľadmi do okolia až na Hromové (1 636 m n. m.). Potom prechádza  na neďalekú Chatu pod Chlebom (1423 m.n.m.).

Z Chaty pod Chlebom pokračuje trasa stúpaním naspäť na hrebeň a vedie cez Snilovské sedlo (1524 m.n.m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb a ďalším stúpaním na Veľký Kriváň (1708,7 m.n.m.), ktorý je najvyšším vrcholom horstva. Potom prechádza cez vrchol Pekelníka (1609 m.n.m.), ktorý oddeľuje Veľký Kriváň od Malého Kriváňa (1670,9 m.n.m.).

Ďalej klesá do Sedla Priehyb (1462 m.n.m.) a potom stúpa na Stratenec (1513 m.n.m.) a následne klesá do Sedla Vráta (1462 m.n.m.) a opäť stúpa na vrchol Suchý (1468 m.n.m.), pod ktorým stojí Chata pod Suchým. Nakoniec trasa klesá okolo zrúcaním Starhradu po červenej turistickej značke až ku rieke Váh a končí v obci Nezbudská Lúčka.