Krehká krása

My, Slováci právom bývame hrdí na naše pohoria s vysokými vrcholcami, ktoré ako pevné, nedobytné hradby s baštami chránia v dolinkách schúlene príbytky, väčšie či menšie, naše domovy. Nad večným pokojom za humnami zas bdejú ich husto zalesnené úpätia - storočné statné kmene či driečne mladé stromce, bučiny i dubiny. Najmä však smrečiny, ku ktorým keď v istom období roka krehký biely závoj sa pridá, niet väčšej krásy na svete. A takej sotva uškodí noc s oblohou posiatou hviezdami, čo len pritrafí sa jej, že na kráse ešte získa i na ostrosti všakovakých tvarov.

O tomto všetkom a mnohom ďalšom veľmi dobre vedeli už naši predkovia a čosi z toho na pamäti mali, keď vzali za svoj cudzokrajný zvyk odniesť si kus takej krehkej krásy z hory domov. Konáre stromčekov síce o čarovnú inovať rýchlo prišli, naši praotcovia a pramatky si však ako vždy poradili – vyzdobili si ich sami. Sprvoti nato používali sušené ovocie, slamu, orechy či fazuľu, neskôr si vianočnú výzdobu vyrábali z dreva, textilu, papiera i pozlátky, ktoré dopĺňali sviečkami. Výnimočné medzi ozdobami však dokázali vyrobiť iba majstri, ktorí z kameňa stvoria hmotu takú vzácnu, že z nej možno vyfúknuť čoho sa im zamanie. Ovocie i orechy sa pojedli, papier i slama v truhliciach rozpadli sa, pozlátku zapatrošili deti, ale tie fúkané čudá..., tie sa zachovali.

Mnohé z nich dnes možno nájsť v zbierkových fondoch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktoré ich v rámci uceleného výstavného podujatia Krehká krása svojim návštevníkom predstaví v období od 27. novembra 2014 do 9. januára 2015.

Výstava je súčasťou predvianočného cyklu podujatí Vianoce v múzeu 2014.