Druhá časť: Ťažba úžitkových nerastov v Hornonitrianskom regióne

V tomto regióne neboli pokusy len s ťažbou zlata  a zlatonosných rúd. Pri prieskumných a dobývacích prácach spojených so zlatom bolo zistené, že sprievodné horniny obsahujú aj iné zaujímavé kovy, striebro,  olovo  a aj iné. Bolo tak hlavne v okolí Čavoja, Gapla  a Zliechova. 

Náš polyhistor Matej  Bel vo svojej monografii síce spomína, že starí Čavojčania živo spomínajú na zlaté bane čavojské. Žiaľ,  na dobývanie zlata na čavojskej strane Malej Magury, sa nezachovala písomná ani mapová dokumentácia. O to viac je zachovaná historická dokumentácia o dobývaní strieborných a olovnatých rúd. A zostali sa aj zbytky banských diel a objektov.

Olovo

Koncom sedemnásteho storočia začal byť vážny záujem o tieto kovy a aj ich ložiska v okolí Čavoja. Začala intenzívna  prieskumná činnosť,  výstavba banských diel a závodov na ťažbu rúd. Mnohé aj pod patronátom panovníka. Vyťažená ruda bola odvážaná na spracovanie do Sliezskych hút. Pri výstavbe banských závodov vznikali aj spory medzi majiteľmi pozemkov. Takýto jeden spor medzi Čavojčanmi a Zliechovčanmi hodno v skratke spomenúť. Na čavojskej  strane ( ta patrila Nitrianskej župe) rodina Bošaniovcov stavala baňu. Ale stúpy-drviče a mlyny stavali na zliechvskej strane, lebo tam bola voda. Tieto pozemky však patrili do Trenčianskej župy. Preto Zliechočania požiadali opáta Jána Lipyho zo Skalky pri Trenčíne o pomoc. Ten vo svojom liste zo dňa 21.8.1650 sa sťažuje na Čavojčanov, že pre novú olovenú baňu stavajú stúpy ich území. ( Asi na Bielej Vode).  So sťažnosťou asi nepochodil, lebo výstavba bane bola v záujme cisára, (a cisár bol asi aj investorom) preto odpoveď bola, že baňu treba dokončiť. Opát Ján Lipay s dostavbou bane súhlasil, ale prosí, aby dostali uisťujúcu listinu, že ich hraničné práva nebudú porušené. Aby Zliechovčania boli tak uspokojení ako pani Boššanyiovci. Potom nebudú brániť otvoreniu tejto bane. O osude tejto bane sa potom vie už len málo.

Najvýznamnejšou  epochou baníctva na Čavojskom ložisku je obdobie rokov 1780 až 1800, keď prišli na čavojský závod  banskí odborníci z Banskej Štiavnice. Urobili vizitáciu banských diel štôlní Eleonóra a Jozef a tiež šácht Trojičná  a Ferdinand, ako aj povrchových objektov. Vyhotovili aj banskú a meračskú dokumentáciu. Na základe ich dobrozdania  Čavojské závody v roku 1783 odkúpila Grófska komora v Banskej Štiavnici. Ťažba nebola rentabilná a tak v roku 1795 banský radca Franz Corneli von Hell  predmetné závody znova prehodnotil a v obsiahlej správe  grófskej komore v Banskej Štiavnici doporučil závody predať, alebo zavrieť. 

V neskoršej dobe mnohí naši významní geológovia pokračovali vo výskume spomínaného ložiska pokračovali. V roku 1958 bol vŕtaný aj prieskumný vrt na Jozef štôlňou. Výsledok nepoznám, ale toto ložisko iste neostane zabudnuté. Na budúce o baníckej Prievidzi. 

Pripravil člen Hornonitrianskeho baníckeho spolku ľ.j.

čítajte tiež: Prvá časť: Ťažba úžitkových nerastov v Hornonitrianskom regióne.

Hlavné menu