KULTÚRA 2013 - zoznam ocenených inštitúcií, kolektívov a jednotlivcov hornej Nitry

1.3.2014
KULTÚRA 2013 - zoznam ocenených inštitúcií, kolektívov a jednotlivcov hornej Nitry

Kultúra 2013 - Prievidza

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

            „ZA OSOBITNÝ PRÍNOS K ROZVOJU KULTÚRY HORNEJ NITRY“

 

Celý život a práca Júliusa Roháča sú spojené s Dychovým orchestrom NCHZ Nováky. V roku 1947 sa stal jedným z prvých členov novozaloženého orchestra, neskôr zástupcom kapelníka a od roku 1988 až podnes ho vedie ako kapelník. Július Roháč pôsobil 21 rokov v ĽŠU, neskôr v ZUŠ v Novákoch ako pedagóg. Vyučoval hru na dychové nástroje a viedol mládežnícky dychový orchester s veľmi dobrou umeleckou úrovňou, o čom svedčí množstvo ocenení, vrátane celoslovenských. V roku 2012 si dychový súbor, ktorý vedie, pripomenul 65. výročie svojho vzniku.

Ján Procner, pôvodným povolaním baník, stvárnil  ako rezbár mnohé počuté i zažité príbehy z baníckeho prostredia v desiatkach reliéfov a plastík, ktoré zachytávajú úsmevné i tragické momenty života baníkov. Popri rezbárstve sa  venuje aj výrobe ľudových hudobných nástrojov. Za fujaru – trombitu - s osobitnou povrchovou úpravou s využitím pilín namiesto špagátu, získal v roku 2007 v súťaží hudobných nástrojov v Detve ocenenie “Instrumentum Excellens“.  Okrem rezbárstva sa dlhé roky venoval aj zberateľstvu predmetov, dokumentov a výtvarných diel súvisiacich s baňou a históriou Handlovej. Od roku 2003 ich prezentuje v súkromnej  múzejnej  expozícii, ktorú zriadil vo svojom rodinnom dome. Medzi jeho monumentálnejšie diela patrí kamenný pamätník obetiam baníckych nešťastí na cintoríne v Haandovej, alebo sochy  v Lesnom parku v Prievidzi. Ján Procner  pravidelne vystupuje s FSk Hájiček z Chrenovca – Brusna na rôznych folklórnych a spoločenských podujatiach  realizovaných v rámci regiónu i  Slovenska.

      Kvetoslava Boráková sa umeleckému slovu venuje autorsky i interpretačne vo viacerých literárnych druhoch a žánroch - účinkuje v rámci občianskych obradov a slávností, v divadle poézie, či ako herečka v bábkovom a činohernom divadle. Pracovala v ZŠ Dobšinského v Prievidzi, neskôr ako pedagogička LDO ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi a v SZUŠ v Nedožeroch - Brezanoch, kde viedla deti a mládež k aktívnej činnosti v oblasti dramatickej výchovy. So svojimi zverencami sa pravidelne zúčastňovala regionálnych súťažných prehliadok detskej dramatickej tvorivosti, či samostatne  súťaží v oblasti ochotníckeho divadla. V roku 2013 sa verejnosti prezentovala s monodrámou Matrionina chalupa na krajskej prehliadke ochotníckeho divadla Thalia pod Bojnickým zámkom a na Celoštátnej prehliadke seniorského divadla Festival Stanislava Chrena.

Eliška Hrbíková je zakladajúca a doterajšia  vedúca detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik v Prievidzi. Za vyše 35- ročné obdobie pôsobenia súboru  vychovala v jeho radoch množstvo mladých tanečníkov, ktorí svoje umenie teraz realizujú v profesionálnych súboroch, tanečných a folklórnych kolektívoch, či pôsobia ako pedagógovia tanca v rôznych lokalitách Slovenska. Aktívne  pôsobí v oblasti folklóru  nielen na hornej Nitre, ale i v rámci celoslovenských a medzinárodných  folklórnych festivalov.  Je členkou poradného zboru pre folklór pri Regionálnom  kultúrnom centre, členkou programovej komisie Hornonitrianskych folklórnych slávností, scenáristkou a režisérkou folklórnych programov, lektorkou vzdelávacích podujatí. Pod jej vedením sa detský folklórny súbor Malý Vtáčnik zaradil medzi popredné detské kolektívy na Slovensku.  Účinkoval na rôznych folklórnych festivaloch na Slovensku i v zahraničí.

Pani Viera Boronkayová sa nepretržite od roku 1975 venuje kultúrno – osvetovej práci v meste Prievidza. Od roku 1982 je vedúcou a neskôr aj výkonnou manažérkou Divadla „A“ pri Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Prievidzi, ktoré pod jej vedením vykazuje mimoriadne výsledky na úseku ochotníckeho divadla.  Od roku 1991 sa jej pôsobnosť rozšírila i na mladú generáciu divadelníkov Divadla Shanti, ktorých predstavenia sú určené hlavne deťom a mládeži. Pod jej vedením oba kolektívy spolupracujú s profesionálnymi tvorcami a úspešne sa zúčastňujú na regionálnych, krajských, celoslovenských i medzinárodných  prehliadkach a festivaloch.

Profesionálne pracuje v oblasti kultúry viac ako 30 rokov – od postu metodičky pre hudbu, tanec a folklór v Okresnom osvetovom stredisku v Prievidzi, cez funkciu inšpektorky kultúry pre ZUČ a umenie, vedúcej odboru kultúry, radcu pre kultúru v Okresnom národnom výbore v Prievidzi až po riaditeľku Mestského kultúrneho strediska/Kultúrneho centra v Bojniciach a v súčasnosti predsedníčku komisie školstva a kultúry pri Mestskom zastupiteľstve v Prievidzi. Kultúrna verejnosť hornej Nitry ju nepozná len ako organizátorku, odbornú poradkyňu, ale aj ako tvorkyňu scenárov občianskych slávností a tiež účinkujúcu na týchto slávnostiach, moderátorku a interpretku populárnej piesne.

Ing. Rudolf Podoba sa osobne, nad  rámec svojej primátorskej funkcie, angažuje v rôznych formách podpory kultúry a umenia súvisiacich najmä s baníckou tradíciou svojho mesta. Mesto v rôznych podujatiach dáva priestor pre také zoskupenia, ako je Spevokol Baníckeho spolku, Spevácku skupinu  Spolku Karpatských Nemcov Grűnwald, či tvorbu  ľudových umelcov a výtvarníkov. S podporou mesta sa každoročne realizuje tzv. banícky šachtág, spojený s tradičným prijímaním jednotlivcov do  spolku baníkov, ktorý má svoj kultúrno-historický rozmer. V posledných rokoch sa pripravujú expozície nového Múzea uhoľného baníctva, pre vznik ktorého pripravilo mesto optimálne podmienky. Prostredníctvom Združenia obcí handlovskej doliny Ing. Rudolf Podoba, ako jeho predseda,  podporuje aj kultúru obcí tohto združenia, či ich spoločnú prezentáciu v rámci cestovného ruchu.

Tanečná skupina Mimikry bola založená v Bojniciach v roku 1978, o rok neskôr prijala názov Mimikry. V začiatkoch bola jej choreografkou Eva Chylová, ktorá dlhodobo ovplyvnila jej zameranie na scénický tanec. Neskôr sa v ňom vystriedalo niekoľko vedúcich a choreografov, ktorí menili tanečno-štýlové zameranie súboru. Mimikry, ako komorná tanečná formácia dievčat, svojimi tancami obohatili množstvo podujatí nielen v mieste bydliska, v okrese, či na Slovensku, ale aj v Čechách, v Nemecku, v Poľsku a v Lotyšsku. Vedúcou a choreografkou súboru je už 26 rokov  Ing. Margita Manová-Hrabovská, ktorá je s ročnou prestávkou v súbore od roku 1979. Prvýkrát sa Mimikry v samostatnom programe predstavili v roku 1988, pri príležitosti 10. výročia vzniku. Odvtedy pripravujú v nepravidelných intervaloch vystúpenia dodnes. V roku 2010 uviedli premiéru programu Minulosť dneška v réžii Vojtecha Bartka v meste Jeseník v Českej republike. V lete 2011 bol tento program súčasťou Bojnického kultúrneho leta. Aktivít Mimikier je veľa, ale ani po rokoch sa zameranie súboru na choreografie scénického tanca  a jeho neprofesionálny charakter, nezmenili. 

Akordeónový súbor Akordeonika od svojho vzniku v roku 1998 pôsobí pri ZUŠ Bojnice. Pod umeleckým vedením Mgr. Ota Mellu sa z pôvodne akordeónového kvinteta vytvoril 25 členný súbor a vypracoval sa na malý orchester, ktorý svoje kvality prezentuje doma i v zahraničí, účinkuje na mnohých kultúrnych podujatiach. V spolupráci pedagógov Ľuboša Hrdého a PaedDr. Tomáša Kozáka sa Akordeonika rozrástla až do dnešnej podoby. Neoddeliteľnou súčasťou inštrumentálnej zložky sú aj vokálni interpreti. Zvuk akordeónu spestrujú tiež keyboard, violončelo, flauta, či iné nástroje. Repertoár súboru je rôznorodý - od klasickej hudby až po populárnu - samozrejme v úpravách pre spomínané hudobné zoskupenie, pod ktoré sa podpisuje Mgr. Oto Mello. V roku 2013 oslávila Akordeonika 15 rokov od svojho vzniku. Za toto obdobie má za sebou množstvo úspešných  koncertných vystúpení nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, vydanie troch CD i ocenenia na medzinárodných súťažiach (Laureát súťaže IV. Prague Accordion Days 2009 Praha, 2. miesto v zlatom pásme na festivale 35. Medunarodni susret harmonikaša 2010 Pula, Chorvátsko).

 

             „ZA TVORIVÝ ČIN ROKA  v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti“

 

- hudba a text Ľudo Kuruc, scenár, réžia Katarína Dupkalová

V roku 2013 naštudovali žiaci hudobného a literárno-dramatického odboru ZUŠ Handlová hudobno-dramatické predstavenie Pinocchio na motívy rozprávky Carla Goldoniho. Na podnet p. uč. Anežky Balušinskej, ktorú zaujala predloha súčasného slovenského hudobného skladateľa Ľuda Kuruca, naštudovali hudobný materiál žiaci speváckeho oddelenia so svojimi pedagógmi. Scenár a réžia je dielom p. uč. Kataríny Dupkalovej. Predstavenie malo premiéru 6. júna 2013 v DKM Handlová. Ide o prvé herecko-spevácke predstavenie v histórii školy.

Helena Galbavá sa zaslúžila o systematickú prezentáciu výtvarníkov mesta a regiónu formou širšieho spektra prezentačných podujatí. Dramaturgicky plán galérie obsahuje okrem výstav aj  neformálne vzdelávacie podujatia – workshopy a animácie korešpondujúce s aktuálnymi výstavami.  Galéria formou chránenej dielne podporuje aj tvorivosť zdravotne postihnutých občanov.

Výstava o histórii mesta Prievidza Memoria Prividiae Antiquae, bola pripravovaná pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky a 630. výročia udelenia mestských výsad v spolupráci so Štátnym archívom v Nitre – pobočka Bojnice a zo zbierky ľudového umelca R. Haronika z Vyšehradného. V priebehu výstavy od 12. 2.  do 12. 3. 2013 v Galéri RegionArt  pri RKC v Prievidzi sa uskutočnili odborné výklady pracovníkom Štátneho archívu Nitra – pobočka Bojnice, Mgr. B. Geschwandtnerom,  ktoré mali pozitívny ohlas  nielen u žiakov ZŠ a študentov SŠ, ale i u širšej laickej a odbornej verejnosti.

 

„ZA TVORIVÝ ČIN ROKA  v oblasti múzejných činností a pamiatok“

 

Výstava venovaná zakladateľom výtvarného odboru Ľudovej školy umenia v Prievidzi – Ľudovítovi a Magdaléne Štrompachovcom, profesionálnym výtvarníkom a pedagógom bola  realizovaná  pri príležitosti 60. výročia založenia tohto odboru. V koncepcii kurátorky Mgr. Amálie Lomnickej bola založená nielen na prezentácii diel voľnej výtvarnej tvorby z ich pozostalosti, ale aj  priblížení ďalších okruhov ich činnosti – reštaurátorstva  a výtvarných realizácií v architektúre, ktoré boli prezentované formou reprodukcií a fotodokumentácie. Zaujímavým počinom výstavy bolo i jej doplnenie o diela žijúcich potomkov tejto dvojice, pokračujúcich v línii svojich rodičov a prarodičov.

v oblasti  múzejnej činnosti

„ZA TVORIVÝ ČIN ROKA v oblasti knižnično-informačných činnosti“

 

Dni detskej knihy predstavovali komplex príťažlivých foriem práce s deťmi   - besied, autorských čítaní, dramatizácií, animovaných filmov, výstav, literárnych a čitateľských súťaží, ktoré detskému čitateľovi prezentovali až 23  tvorcov detskej knihy.  Hornonitrianska knižnica v  Prievidzi zabezpečovala a koordinovala celkove 47 autorských stretnutí pre 1949 účastníkov s mimoriadnym ohlasom medzi detskými čitateľmi i pedagógmi.

 

             „ZA UCHOVÁVANIE A ROZVOJ KULTÚRNEHO DEDIČSTVA NÁRODA“

 

O kultúrne dianie v regióne sa zaujíma nielen z profesionálneho hľadiska  redaktora, ale ho aj intenzívne podporuje vyhľadávaním a objavovaním originálnych, autentických osobností – nositeľov a realizátorov  kultúrnych aktivít  a ochrancov kultúrneho dedičstva.   Ako člen občianskeho združenia Benedikt  sa podieľa na sprístupňovaní  zaujímavých stránok kultúrnej histórie regiónu formou  vydávania monografií.

Ľudovít Košík desiatky rokov ovplyvňuje kultúrne dianie nielen  v obci Chynorany, ale aj v rámci regiónu a Slovenska. Má mimoriadny podiel na dlhoročnej tradícii organizovania Slovenského festivalu poézie Beniakove Chynorany, účinkovaní v programoch o významných osobnostiach našej kultúrnej histórie – naposledy v programoch o Cyrilovi a Metodovi (Slovo pre hladné duše, Bratia).

Najmä zásluhou Ing. Lýdie Ondrejkovej MO MS v Prievidzi vydal viacero pozoruhodných monografií (Dejiny MO MS v Prievidzi, Mikuláš Mišík, kňaz a historik, Osobnosti v prievidzských cintorínoch I.,II. a ďalšie). Osobitné zásluhy má tiež na vydaní monografií o meste Prievidza, ako aj na zrode a doterajšom vydávaní Prievidzského občasníka.

Má podiel na prezentácii kultúrneho dedičstva v množstve programov realizovaných pre členov MO MS a seniorov v Novákoch a na hornej Nitre. Šimon Srna okrem toho významne prispel aj k budovaniu tradície divadelníctva na hornej Nitre a zachovávaní  informácií a spomienok o významných osobnostiach kultúrneho života hornej Nitry.

 

 

„ZA DLHOROČNÚ KULTÚRNOOSVETOVÚ ČINNOSŤ“

 

Hildegarda Radovská je predsedníčkou Karpatskonemeckého spolku v Handlovej  od roku 2002. Popri spolku pôsobí Spevácka skupina Grűnwald, ktorá má veľký podiel na zachovávaní tradičnej kultúry nemeckej menšiny v Handlovej a obohacovaní jej repertoáru pôvodnými nemeckými piesňami a zvykoslovím. Skupina pravidelne nacvičuje  v Dome stretávania KNS v Handlovej a prezentuje sa doma i v zahraničí.

Pani Hlatká je dlhoročná členka ZPOZ a ženského speváckeho zboru v Lehote pod Vtáčnikom. Desiatky rokov  realizovala občianske rozlúčky so zosnulými, podieľala sa na príprave zlatých a strieborných sobášov. Ako dlhoročná predsedníčka a tajomníčka Slovenského zväzu žien sa aktívne  zapájala do kultúrneho diania v obci, aranžovala desiatky výstav ručných prác. Jej obrazová zbierka slovenských krojov obohatila nejedno kultúrne podujatie v obci, svojím krásnym písmom vyhotovila stovky diplomov, čestných uznaní a iných ocenení udeľovaných  zaslúžilým osobnostiam obce.

Marko Bartolen sa venuje výrobe tradičnej kostenej píšťalky, ktorou kedysi povestní handrári z Kamenca zvolávali obyvateľov k odpredaju nepotrebných handier. Vo svojej ľudovoumeleckej tvorbe sa venuje výrobe pastierskych  píšťal – dvojačiek,  koncoviek,  3-dierových píšťaľ -  párových fláut, hlásnych trúb, okarín, gajdíc z rohoviny. Svoju lásku k tradičným hudobným nástrojom dokazuje aj ich zberateľstvom. Svoje výnimočné majstrovstvo v ich výrobe spája so schopnosťou hrať na týchto nástrojoch, čo prezentuje na rôznych folklórnych podujatiach, jarmokoch  realizovaných RKC v Prievidzi či už na  hornej Nitre, alebo v rámci Slovenska.

Ing. Dušan Hanes  sa  výrobe tradičných hudobných nástrojov intenzívne venuje od roku 1986.  Záujem o tradičnú ľudovú kultúru a objavovanie tajomstiev remesla ho priviedli k zhotovovaniu  hudobných nástrojov, na ktorých aj hrá -  či už sú to píšťalky-koncovky, dvojačky,  blokové dvojačky fujarky, alebo gajdy. Návštevníci  remeselných jarmokov a folklórnych slávností  na hornej Nitre a v Detve, majú vyše dvadsať rokov  možnosť stretnúť sa nielen s jeho výrobkami, ale i predvádzaním hry na fujaru a píšťalky. Ako správny podpoľančan pochádzajúci z Hriňovej, hru na fujaru a ostatné vlastnoručne vyrobené  hudobné nástroje, prezentuje v rodnom kroji. Je hrdým držiteľom certifikátu kvality svojich výrobkov od  roku 2010, kedy v Detve získal  cenu Dr. Ladislava Lenga - Instrumentum excellens.

Rastislav Haronik je významným keramikárom, zberateľom a ochrancom tradičnej ľudovej kultúry a architektúry s osobitným zreteľom na región hornej Nitry a pravňanskú dolinu.  Zároveň je organizátorom podujatí zameraných na osvojovanie si tradičných ľudových techník a remesiel, počnúc remeslami a kultúrou starých Slovanov. Zaujíma sa o ľudovú architektúru, zberateľstvo a uchovávanie tradičných odevov a textílií v pravňanskej doline. V roku  1993 získal ocenenie Europa nostra – za rekonštrukciu pôvodného obydlia nemeckých sedliakov. Dodnes v tomto objekte býva, pracuje v keramickej dielni a zároveň tu vytvoril  súkromné múzeum tradičnej kultúry pravňanskej doliny. Je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Vyšehrad, ktoré organizuje zaujímavé kurzy a stretnutia pre deti, mládež a dospelých v osvojovaní si tradičných ľudových techník a remesiel.

Ako dlhoročná riaditeľka Miestneho kultúrneho strediska sa aktívne podieľa na rozvoji kultúrneho života obce prípravou a realizáciou kultúrno-spoločenských i vzdelávacích podujatí. Je zároveň vedúcou FSk Belanka, ktorá je jedným z najvýznamnejších telies záujmovej umeleckej činnosti v obci. Pravidelne sa zúčastňuje významných podujatí ľudovej kultúry v rámci regiónu i kraja. Pani Helena Kopčanová pracuje v  oblasti miestnej kultúry od roku 1980.

Jaroslav Krpata sa systematicky venuje výtvarnej tvorbe viac ako 30 rokov. Od 80-tych rokov pravidelne prispieval do regionálnych a krajských súťaží neprofesionálnej výtvarnej tvorby a zároveň  v spolupráci s Regionálnym kultúrnym centrom v Prievidzi a Kultúrnym centrom v Bojniciach  realizoval samostatné autorské výstavy. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä spracovávaniu krajinárskych motívov, osobitne i motívov mesta Prievidza. Samostatnou  motivačnou oblasťou jeho tvorby sú aj abstraktné obrazové kompozície.

Mgr. Erika Cipovová je výbornou pedagogičkou – slovenčinárkou, ktorá viac ako 20 rokov uplatňuje svoje vedomosti  aj pri príprave a realizácii scenárov a kultúrnych programov na  podujatia ZPOZ. Jej pričinením sa ZPOZ v Lehote pod Vtáčnikom vypracoval medzi špičku zborov na Slovensku, čo dokázal na rôznych prehliadkach. Okrem toho bola  veľa rokov členkou speváckej skupiny Bukovina, posledných päť rokov je jej dirigentkou.

   Je vedúcou a choreografkou tanečnej skupiny  Mimikry – neprofesionálneho zoskupenia nadšencov scénického tanca. S ročnou prestávkou zotrvala v súbore od roku 1979. Skupinu vedie od roku 1987 ako dobrovoľník. Počas svojho  pôsobenia vytvorila s dievčatami nespočetné množstvo príťažlivých choreografií, ktoré boli prezentované v samostatných programoch, podujatiach a muzikáloch doma i v zahraničí. „Gimu“ – ako jej všetci hovoria, môžeme smelo nazvať „poetkou pohybu“.

Dychová hudba Brodzany aktívne pôsobí v regióne od roku 1903 a viac ako 100 rokov sa podieľa na profilácii dychovej hudby a na zachovaní jej tradície. Post umeleckého vedúceho prevzal po Ladislavovi Peškovičovi pedagóg ZUŠ Bošany Branislav Stanko.

Folklórny klub Fašiangovník Malinová má za sebou  30 rokov účinkovania a zachovávania fašiangových  zvykov v obci Malinová. Za toto obdobie boli v tomto zoskupení stáli členovia, ktorí majú fašiangové zvyky takpovediac v krvi, ale v kolektíve sa vystriedalo i množstvo ďalších účinkujúcich. V posledných rokoch sa členovia FS Fašiangovník prezentovali i žartovnými scénkami. Námety čerpali z divadelnej hry Kubo, z rozprávok Zlatá priadka a Mrázik. Po autorskej, režijnej i organizačnej  stránke FS Fašiangovník  dlhoročne viedla Irena Balážová. V súčasnosti  ho vedie Anna Maurerová.

Spevácka skupina Borinka vznikla v roku 1998  pri Jednote dôchodcov Slovenska  v Zemianskych Kostoľanoch. Za obdobie svojej činnosti  vyvíjala mimoriadne aktivity a zúčastňovala sa takmer všetkých kultúrno-spoločenských podujatí vo vlastnej obci, ale i v ďalších obciach  regiónu. Je pravidelným účastníkom regionálnych festivalov a prehliadok speváckych kolektívov a folklórnych podujatí. Vo svojich radoch združuje prevažne  seniorov a dáva im tak možnosť ďalšej aktívnej činnosti.

Folkový klub Partizánske počas svojej existencie výrazne podporil aktivity pesničkárov - jednotlivcov a hudobných zoskupení -  z regiónu stredného Ponitria. Jeho zakladateľkou, dlhoročnou predsedníčkou a manažérkou je Alena Borszéková. Vznik klubu sa viaže k roku 1999, od roku 2006 je občianskym združením s právnou subjektivitou, ktoré má na konte celkom 15 úspešných ročníkov prehliadky pôvodnej folkovej tvorby. Je organizátorom podujatí ako Benefičné folkové Vianoce či Folková jar. Folkový klub zastrešuje aktivity kapiel Pohoda, Túlaví, Turkovci (Katea), Folktón, Neriešto, ktoré sa môžu pochváliť aj viacerými oceneniami z celoštátnej súťažnej prehliadky hudobných žánrov Strunobranie, festivalu Country Lodenica, či českého festivalu Porta.

Spevácka skupina  Nádej vznikla vo Veľkých Bieliciach – mestskej časti mesta Partizánske  v roku 2003. Vo svojej činnosti sa pod vedením pani Heleny Okkelovej zameriava na zbieranie a zachovávanie slovenských ľudových piesní, ale i upravených  slovenských piesní.   Pravidelne  účinkuje  pri rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach v Partizánskom a okolí, zúčastňuje sa regionálnych  slávností, festivalov a prehliadok. 

 

             „ZA DLHOROČNÚ MÚZEJNÚ ČINNOSŤ“

 

Fotograf Lukáš Grešner sa už desiatky rokov venuje umeleckému zachyteniu významných architektonických a kultúrnych pamiatok, či umeleckých diel  spojených s menom významných osobností hornej Nitry. Je spoluautorom hodnotných publikácií príťažlivo  propagujúcich históriu a súčasnosť regiónu – okresného mesta Prievidze a viacerých obcí - vydávaných osobitne pri príležitosti ich významných výročí. Jeho kultivovaný cit a zmysel pre vzácne architektonické a umelecké hodnoty kultúrneho dedičstva vychádza  ako z ich zainteresovaného štúdia a poznania, tak aj osobnej zaujatosti na ich ochrane a zachovávaní. Lukáš Grešner často nechýbal ani pri dokumentácii procesu reštaurovania pamiatok, či tvorbe a realizácii vizuálnej koncepcie múzejných a galerijných výstav.

   

 

             „ZA DLHOROČNÚ KNIŽNIČNO-INFORMAČNÚ  A LITERÁRNU ČINNOSŤ“  

 

Anton Baláž časť svojej tvorby venoval nášmu regiónu. Román Sen pivníc zachytil spomienky obyvateľov Cigľa na prepad nemeckým komandom v roku 1945. V románoch Skleníková Venuša a Tu musíš žiť  spracoval ekologickú problematiku. Holokaustu a  povojnovým osudom slovenskej židovskej komunity zas venoval romány Krajina zabudnutia a Transporty nádeje. Čitateľsky veľmi atraktívnym románom bol Tábor padlých žien, ktorý rozpráva príbeh bratislavských prostitútok a ich nútenú prevýchovu v pracovnom tábore v Novákoch. Vo svojej románovej tvorbe, ale aj v rozhlasových hrách, sa venoval spoločenským témam, ktorými nastavoval zrkadlo dobe. Anton Baláž za literárnu tvorbu získal niekoľko ocenení, najvýznamnejšie z nich Rad Ľudovíta Štúra II. triedy v roku 2008.

V oblasti knihovníctva pracuje už od roku 1979, z toho v Hornonitrianskej knižnici už takmer 30 rokov - najskôr ako knihovníčka, neskôr na úseku odbornej správy fondov. Dokonale využíva informačný potenciál každého dokumentu pri jeho prvotnom spracovaní a zaradení do knižnično-informačného systému. Dodržiava pritom množstvo  štandardov, unifikačných pravidiel  a noriem. Bez problémov zvládla prechod z knižnično-informačného systému Smartlib, neskôr Libris do systému Clavius, na ktorý sú v súčasnosti napojené všetky fondové inštitúcie v kraji. Katalogizátori našich kultúrnych zariadení sa môžu na ňu vždy s dôverou obrátiť v požiadavkách na  radu alebo pomoc pri spracovávaní ich fondov.

Hoci Marta Pálešová nastúpila pracovať do Hornonitrianskej knižnice iba v roku 2000, získala si pevné miesto v kolektíve oddelenia pre dospelých čitateľov na Záhradníckej ulici. Aj jej zásluhou sa  pracovisko stalo moderným komunitným centrom nielen s možnosťami vzdelania a poučenia, ale aj zábavy či jednoducho príjemných stretnutí s priateľmi. Pohodu v knižnici dotvárajú niekedy maličkosti, príjemné posedenie, estetika priestorov. Práve táto oblasť, okrem odborných činností, dominuje v jej práci.

 

       „ZA ÚSPEŠNÚ REPREZENTÁCIU HORNEJ NITRY“

 

 

             „ZA ÚSPEŠNÚ REPREZENTÁCIU STREDNÉHO PONITRIA“

 

 

             „ZA NETRADIČNÉ KULTÚRNE PROJEKTY“

 

Režisérsky debut Vandy Mesiarikovej spája dohromady ľudí, ktorí majú spoločné to, že  pochádzajú z Prievidze – a väčšinou tu už nežijú. Je to prípad kameramana Braňa Gilana a divadelnej režisérky Slávy Daubnerovej.  Námet bol inšpirovaný opustenými, dnes už nefunkčnými zariadeniami, ktoré majú potenciál vyvolávať spomienky, príbehy ľudí, ktorí tam zažívali prvé lásky, šťastia i sklamania. Výsledkom je hutný film, ktorý sa pohybuje na hranici minulosti a prítomnosti, má silu vyvolať aj naše vlastné spomienky. Projekt krátkometrážneho filmu bol podporený v programe Thing Big.

Park v lokalite Skotňa pod Mariánskym vŕškom sa rozhodla skupina miestnych dobrovoľníkov z iniciatívy Parkotvor oživiť zaujímavými aktivitami v spolupráci s ľuďmi z okolia, školami a ďalšími partnermi. V piatok 13. septembra 2013 sa účastníci projektu mohli  dozvedieť množstvo nových informácií o jeho histórii, faune a flóre. Súčasne v diskusii so zástupcami mesta, architektmi, odborníkmi na životné prostredie i zástupcami občianskych združení, priniesli svoje nápady na jeho oživenie a zveľadenie. Deň v parku bol plný zaujímavých aktivít, hravých dielní a zábavy pre všetky generácie. Uzavrela ho živá hudba kapiel z regiónu pod holým nebom. 

 

       „ ZA MIMORIADNY PODIEL NA ROZVOJI CESTOVNÉHO RUCHU“

 

Zostavili: Mgr. Amália Lomnická, Mgr. Ľudmila Húsková, PhDr. Iveta Géczyová, Mgr. Silvia Myšiaková

OCENENÉ INŠTITÚCIE, KOLEKTÍVY A JEDNOTLIVCI V OBLASTI KULTÚRY ZA ROK 2013

Ďalšie správy