Prievidza má svoje typické jedlo
V súvislosti s konaním Mestských dní prinášame informácie o typickom jedle Prievidžanov, bôbovej kaši – pučiavka. Hlavnou ingredienciou je bôb a podľa neho sa nazýva v Prievidzi viacero spolkov, či organizácií.
Nezabúdame na bôb?
Kedysi sa bôb v našich domácnostiach varil a v záhradkách sadil oveľa viac ako dnes. Bôb má bohatú tradíciu - patri medzi najstaršie druhy zeleniny. Prvé zmienky o konzumovaní bôbu obsahujú už najstaršie písomnosti, vrátane Biblie. Aj v Malej Ázii bol bôb veľmi rozšírený, aj keď nie veľmi doceňovaný pre svoju chuť. Dokazuje to fakt, že odsúdenca trestali aj tým, že tento sa musel 390 dni živiť iba chlebom z mletých bôbov. Prirodzene, odsúdenec tento trest prežil pri plnom zdraví, pretože sudcovia vtedy nemohli vedieť, že bôb obsahuje základne živiny dôležité pre ľudský organizmus (bielkovín 23 - 25%, škrobu 43 - 50%, málo tuku - iba 1,26 %, vitamíny skupiny B, vitamín C okolo 25 mg, minerálne látky atď.).
Odkiaľ bôb vlastne pochádza?
Názory na to sa rôznia. Jedni tvrdia, že zo Strednej Ázie, iní vraj z krajín pri Stredozemnom mori. Faktom je, že o divom bôbe sa vedelo už v časoch Plínia. Bôb sa konzumoval už v dobe kamennej a archeologické vykopávky predmetov z doby bronzovej a železnej svedčia o jeho veľkej popularite. Slávny nemecký archeológ Schliemann, ktorý objavil a „vykopal“ Tróju, našiel aj skamenené semená bôbu. Našli sa aj v egyptských hrobkách. V stredoveku sa bôb pestoval hlavne na múku. Zo suchých zŕn sa mlela múka, z ktorej sa piekli posúchy a chlieb. Bôb však bol vždy pokrmom skôr chudobných.
V súčasnosti sa bôb na múku v Európe nevyužíva. Konzumuje sa iba ako čerstvá zelenina. Z bobovej múky sa pečie ešte chlieb v niektorých afrických a ázijských krajinách.
Škoda, že sa u nás bôb nedoceňuje v kuchyni. Veď práve vďaka strukovinám, a teda aj bôbu, by sa mohlo v našom stravovaní lacno zvýšiť množstvo ľahko stráviteľných bielkovín. Kedysi sa v ľudovej strave strukoviny oveľa viac uplatňovali ako dnes; nielen fazuľa, ale aj bôb, hrach a cícer. Strukoviny naši predkovia zahusťovali kyslým mliekom alebo sladkou kýškou. Obidve sú bohaté na dokonalé bielkoviny a premieňali tak nedokonalé bielkoviny v strukovinách na pokrm rovnocenný masu. Na to by sme si mali aj dnes spomenúť. Kedysi, v časoch starého Ríma, povedal lekár Galenos: Kto chce byť zdravý nesmie sa vyhýbať pokrmom, ktorými sa živí jednoduchý ľud!
Ako Bôbari varili bôb
Bôbová kaša - pučiavka. Názov pučiavka je odvodený od samotného bôbu. Bôb sa napučal a potom ho museli pri čistení rozpučiť.
Na 8 - 10 porcií potrebujeme:
Postup
Bôb namočíme do studenej vody na 48 hodín. Vody dáme viac lebo bôb svoj objem namáčaním zväčší. Po 24 hodinách môžeme vodu vymeniť. Potom bôb olúpeme. Dáme do posolenej vody variť. Asi po 40 minútach pridáme nadrobno nakrájané očistené zemiaky a varíme do zmäknutia. Cibuľu ošúpeme nakrájame na drobné kúsky a opečieme na masti, ktorú sme medzi tým získali vyškvarením údenej (môže byť aj surová) slaninky, Spravíme si zásmažku. Všetko pridáme do uvareného bôbu, Potom dobre rozmixujeme na jemnú kašu. Podľa potreby pridáme trochu masti (alebo masla), korenie a soľ. Podávame z oškvarkami z vyškvarenej slaninky. Bobovú kašu môžeme použiť ako prílohu k upečenej pečienke, klobáske... atď.
Bôbová polievka
Polievka sa varí ako všetky zeleninové polievky. Obzvlášť je veľmi chutná polievka z bôbu uvarená na kyslo.
Klub Bôbarov o.z. Prievidza
Milan Paluš
Predseda KBv.
