Prievidza má svoje typické jedlo

V súvislosti s konaním Mestských dní prinášame informácie o typickom jedle Prievidžanov, bôbovej kaši – pučiavka. Hlavnou ingredienciou je bôb a podľa neho sa nazýva v Prievidzi viacero spolkov, či organizácií.

Nezabúdame na bôb?

Kedysi sa bôb v našich domác­nostiach varil a v záhradkách sadil oveľa viac ako dnes. Bôb má bohatú tradíciu - patri medzi najstaršie druhy zeleniny. Pr­vé zmienky o konzumovaní bôbu obsahujú už najstaršie písomnosti, vrátane Biblie. Aj v Malej Ázii bol bôb veľmi rozšírený, aj keď nie veľ­mi doceňovaný pre svoju chuť. Do­kazuje to fakt, že odsúdenca trestali aj tým, že tento sa musel 390 dni živiť iba chlebom z mletých bôbov. Prirodzene, odsúdenec tento trest prežil pri plnom zdraví, pretože sudcovia vtedy nemohli vedieť, že bôb obsahuje základne živiny dôležité pre ľudský organizmus (bielko­vín 23 - 25%, škrobu 43 - 50%, málo tuku  -  iba 1,26 %, vitamíny skupiny B, vitamín C okolo 25 mg, minerálne látky atď.).

Odkiaľ bôb vlastne pochádza?

Názory na to sa rôznia. Jedni tvrdia, že zo Strednej Ázie, iní vraj z krajín pri Stredozemnom mori. Faktom je, že o divom bôbe sa vedelo už v časoch Plínia. Bôb sa konzumoval už v dobe kamennej a ar­cheologické vykopávky predmetov z do­by bronzovej a železnej svedčia o jeho veľkej popularite. Slávny nemecký ar­cheológ Schliemann, ktorý objavil a „vykopal“ Tróju, našiel aj skamenené semená bôbu. Našli sa aj v egyptských hrobkách. V stredoveku sa bôb pestoval hlavne na múku. Zo suchých zŕn sa mlela múka, z ktorej sa piekli posúchy a chlieb. Bôb však bol vždy pokrmom skôr chudobných.

V súčasnosti sa bôb na múku v Európe nevyužíva. Konzumuje sa iba ako čerstvá zelenina. Z bobovej múky sa pečie ešte chlieb v niekto­rých afrických a ázijských kraji­nách.

Škoda, že sa u nás bôb nedoce­ňuje v kuchyni. Veď práve vďaka strukovinám, a teda aj bôbu, by sa mohlo v našom stravovaní lacno zvýšiť množstvo ľahko stráviteľ­ných bielkovín. Kedysi sa v ľudovej strave strukoviny oveľa viac uplat­ňovali ako dnes; nielen fazuľa, ale aj bôb, hrach a cícer. Struko­viny naši predkovia zahusťovali kys­lým mliekom alebo sladkou kýškou. Obidve sú bohaté na dokonalé bielkoviny a premieňali tak nedokonalé bielkoviny v strukovinách na pokrm rovnocenný masu. Na to by sme si mali aj dnes spomenúť. Kedysi, v časoch starého Ríma, povedal lekár Galenos: Kto chce byť zdravý nesmie sa vyhýbať pokrmom, ktorý­mi sa živí jednoduchý ľud!

Bobova polievka

Ako Bôbari varili bôb

Bôbová kaša - pučiavka. Názov pučiavka je odvodený od samotného bôbu. Bôb sa napučal a potom ho museli pri čistení rozpučiť.

Na 8 - 10 porcií  potrebujeme:

  • 250 g sušeného bôbu
  • 100 g cibule
  • 200 g zemiakov
  • 2 strúčky cesnaku
  • 2 1 lyžice hladkej múky 650 na zahustenie
  • soľ
  • biele korenie
  • údenú slaninu na oškvarky a do zápražky

Postup

Bôb namočíme do studenej vody na 48 hodín. Vody dáme viac lebo bôb svoj objem namáčaním zväčší. Po 24 hodinách môžeme vodu vymeniť. Potom bôb olúpeme. Dáme do posolenej vody variť. Asi po 40 minútach pridáme nadrobno nakrájané očistené zemiaky a varíme do zmäknutia. Cibuľu ošúpeme nakrájame na drobné kúsky a opečieme na masti, ktorú sme medzi tým získali vyškvarením údenej (môže byť aj surová) slaninky, Spravíme si zásmažku. Všetko pridáme do uvareného bôbu, Potom dobre rozmixujeme na jemnú kašu. Podľa potreby pridáme trochu masti (alebo masla), korenie a soľ. Podávame z oškvarkami z vyškvarenej slaninky. Bobovú kašu môžeme použiť ako prílohu k upečenej pečienke, klobáske... atď.

Bôbová polievka

Polievka sa varí ako všetky zeleninové polievky. Obzvlášť je veľmi chutná polievka z bôbu uvarená na kyslo.

  • 150 g čerstvého zeleného bôbu
  • 40 g mrkvy
  • 60 g zeleru
  • 40 g údenej slaninky
  • 30 g hl. múky
  • 1 menšiu cibuľu
  • 1 str. cesnaku
  • voda
  • soľ
  • zelerová vňať

Klub Bôbarov o.z. Prievidza

Milan Paluš

Predseda KBv.

Hlavné menu