Tretia časť: Ťažba úžitkových nerastov v Hornonitrianskom regióne.

V dobe, keď na Uhorský trón zasadla ako kráľ Uhorska po prví ráz žena menom Mária, na Hornej Nitre sa už ryžovalo zlato.

Významne sa rozvíjala aj Prievidza, ako hospodárske a priemyselné stredisko tohto regiónu. Pričinili sa o to aj nemeckí usadlíci, ktorí tu prišli ako  skúsení baníci, kováči aj stavitelia.

Mladá kráľovná Mária, dcéra kráľa Ľudovíta Veľkého, počas krátkeho panovania aj života, urobila veľa významných rozhodnutí. Medzi také patri aj povýšenie osady Prievidza na mesto listinou zo dňa 28. januára 1383. V nej sa uvádza : „Preto chceme našou listinou dať na známosť všetkým, že keď najjasnejšie knieža pán Ľudovít, slávnej a vďačnej pamäti náš najdrahší otec z Božej vôle, ktorou sa všetko riadi a ustaľuje, odišiel z tohto sveta bez mužského potomka, my sme šťastne na základe nástupníckeho práva a poriadku prevzali korunu i trón spomenutého Uhorského kráľovstva  a žezlo vlády po našom otcovi. My na základe nášho vladárskeho  úradu a práva ustanovujeme, zaraďujeme a povyšujeme našu kráľovskú osadu nazývanú Prievidza na spôsob a roveň ostatných našich kráľovských miest so súhlasom a slobodnou vôľou najjasnejšej kňažnej pani Alžbety, našej najdrahšej matky.“                

Mesto sa zväčšovalo a naberalo na význame z hľadiska remesiel a obchodu. Záujem o ťažbu olovnatých rúd a zlata v jej okolí pretrvával až do skončenia druhej svetovej vojny. Keď v polovici devätnásteho storočia boli objavené na povrch vystupujúce častí uhoľného sloja v okolí Prievidze a to v Malej Lehôtke a v Handlovej, začal záujem o ťažbu uhlia.

V Handlovej začala  ťažba na povrch vychádzajúcich časti uhoľného sloja, ale zároveň začala aj príprava na výstavbu ťažobných závodov. Projekt na otvorenie uhoľného ložiska  vypracoval v roku 1909 Ing. Richard Hoffman. Doporučil vybudovať závod v Handlovej aj v Malej Lehôtke, kde doporučoval - plánoval vybudovať elektráreň.

Keď vznikla Západouhorská kamennouhoľná účastinná spoločnosť, konzorcium účastinárov spoločnosti sa rozhodlo pre Handlovskú stranu, lebo sa pripravovalo železničné spojenie z Prievidze do Handlovej a uhlie v tejto časti vykazovalo lepšiu kvalitu.

Uhlie

Napriek takémuto rozhodnutiu, Prievidza nestratila na význame a neskôr sa stala strediskom slovenského uhoľného baníctva. Keď v roku 1946 bol zriadený riadiaci organ pre  Bane a huty na Slovensku s oblastným riaditeľstvom v Bratislave, boli mu podriadené aj Uhoľné bane, národný podnik (n.p.) v Prievidzi. Riaditeľstvo týchto baní, sídlilo v Handlovej, lebo v Prievidzi nebola vhodná budova. Uhoľné bane n.p. Prievidza riadili bane : Handlovú, Nováky, ale aj bane  Veľká Tŕňa, Radzovce, Obyce a Malé Straciny, roztrúsené po celom Slovensku. Okrem Novák, Handlovej a od roku 1962 aj Bane Cigeľ, ostatné postupne zanikli.

V roku 1956 došlo k zmene riadenia palivového odvetvia národného hospodárstva na Slovensku. Prievidza dostala úlohu nájsť vhodnú budovu pre Povereníctvo miestnych palív a naftového priemyslu pre Slovensko. Stalo sa a bolo tu od roku 1957  do roku 1965, keď pre riadenie uhoľných baní na Slovensku vzniklo Združenie slovenských uhoľných baní so sídlom v Prievidzi, neskôr ako Uhoľné a lignitové bane, odborové riaditeľstvo, najprv ako trustový typ, ale od roku 1977 ako koncern, ktorému patrili aj Jihomoravské doly Hodonin.

V Prievidzi mali sídlo aj ďalšie významné banské podniky a organizácie a to Banský výskumný ústav, Hlavná banská záchranná stanica pre Slovensko a Banské stavby.

Dnes je sídlom akciovej spoločnosti Hornonitrianske Bane Prievidza,  akciovej spoločnosti Skanska  a Hlavnej banskej záchrannej stanice pre Slovensko. Ale hlavne bydliskom veľkého množstva bývalých a súčasných baníkov. Patrí jej právom prívlastok banícka Prievidza a Hornonitrianskemu regiónu banícky región. 

 Pripravil člen Hornonitrianskeho baníckeho spolku ľ.j

čítajte tiež: Prvá časť: Ťažba úžitkových nerastov v Hornonitrianskom regióne.

čítajte tiež: Druhá časť: Ťažba úžitkových nerastov v Hornonitrianskom regióne

Hlavné menu