Foto: Prepoštskú jaskyňu v Bojniciach objavili pred 100 rokmi. Ľudia ju obývali už pred viac ako 49-tisíc rokmi

Prepoštskú jaskyňu v Bojniciach objavili pred 100 rokmi. Mohutný travertínový skalný previs na južnom okraji mesta sa rozhodol preskúmať nadšenec histórie a prepošt Karol Anton Medvecký, neskoršie výskumy ukázali, že osídlenie jaskyne spadá do obdobia spred viac ako 49.000 rokov. Informovalo o tom Hornonitrianske múzeum v Prievidzi na svojom webe.

Skalný otvor v travertíne, dnes vysoký štyri až osem metrov a široký 11 metrov, sa javil ako vhodné útočisko pre zvieratá a ľudí v dávnej minulosti. „V roku 1926 prepošt Medvecký za pomoci Gustáva Turbu a miestnych študentov gymnázia vyčistili prístup a začali s prvým výskumom. Nálezy, ktoré objavili, boli výnimočné - od paleolitických artefaktov, mamutích kostí a pozostatkov iných fosílnych zvierat cez neolitické, halštatské pamiatky až po doklady slovanského osídlenia,“ spomenula kurátorka archeologických zbierok Hornonitrianskeho múzea Martina Jelačičová.

Po konzultácii s poprednými odborníkmi Karolom Absolonom v Brne a Luborom Niederlem v Prahe sa podľa nej potvrdilo, že ide o unikátne miesto, ktoré si vyžaduje profesionálny prístup. „Nasledujúci rok preto výskum prevzali kapacity ako Jozef Florián Babor, Jan Eisner, Josef Skutil a francúzsky bádateľ Pierre Deffontaines. V roku 1931 profesor Babor odovzdal vzácne archeologické nálezy do zbierok Slovenského (národného) múzea,“ doplnila.

V ďalšom období, najmä v 50. rokoch, miesto lákalo rôznych amatérskych nadšencov. „Systematický vedecký výskum sa tu opäť uskutočnil až v rokoch 1965 - 1967 pod vedením uznávaného archeológa Juraja Bártu. Odvtedy sa v jaskyni rozsiahlejší odborný výskum nekonal. Od roku 2007 je v areáli zriadené Múzeum praveku,“ ozrejmila Jelačičová.

Priblížila, že v dôsledku starších amatérskych zásahov bolo neskôr ťažké určiť presné datovanie jednotlivých archeologických vrstiev. O prvé moderné datovanie sa pokúsil český archeológ, geológ, paleolitik, speleológ František Prošek, ktorý porovnával geologické vrstvy z jaskyne s 200 metrov vzdialeným prírodným profilom. „Skutočne presnejšie určenie veku však prinieslo až moderné rádiokarbónové datovanie, ktoré inicioval Petr Neruda v spolupráci s Ľubomírou Kaminskou. Výsledky ukázali, že osídlenie Prepoštskej jaskyne spadá do obdobia spred viac ako 49.000 rokov. Na základe nájdenej kamennej industrie je známe, že vtedajší obyvatelia jaskyne patrili k takzvanej micoquienskej kultúre,“ dodala.

Kúsok autentického travertínu s originálnymi artefaktami priamo z Prepoštskej jaskyne, ktoré pochádzajú z výskumu Bártu, nájdu návštevníci v expozícii Hornonitrianskeho múzea.

Foto: čodnes.sk