Silný vietor a padajúce konáre: Máte auto poistené proti jesennej nepriazni počasia?

Jesenné počasie už klope na dvere a zvyčajne so sebou prináša aj zvýšený výskyt zrážok a nárazového vetra, ktorý môže bez mihnutia oka vyvrátiť celý strom alebo odlomiť mohutný konár a spôsobiť nemalé škody. 

Kým vozidlá odstavené v garáži sú pri búrke a víchrici chránené, autá na otvorenom parkovisku alebo pod stromoradím čelia podstatne väčšej hrozbe. A vám často neostáva nič iné, len spoza okna sledovať, či je vaše milované auto v poriadku. Máte ho pre takéto prípady správne poistené?

PZP vám pri víchrici nepomôže

Mnohí vodiči si mylne myslia, že povinné zmluvné poistenie ich ochráni pri akejkoľvek nehode. PZP však kryje len škody, ktoré spôsobíte vy iným účastníkom premávky, nie škody spôsobené na vašom vozidle (či už z dôvodu vandalizmu, nehody alebo živelnej pohromy). Ak vám na vozidlo napríklad spadne konár alebo celý strom, samotné PZP vám na opravu nepomôže.

Výnimkou je, ak máte k PZP dojednané pripoistenie živelnej udalosti alebo keď ho poisťovňa poskytuje automaticky v rámci takzvaného verejného prísľubu.

Ktoré živelné udalosti poistenie pokrýva?

Pod pojem živelná udalosť sa v poistných podmienkach zaraďuje širšia skupina rizík:

víchrica a silný vietor,

pád stromu, konára alebo iného predmetu,

krupobitie,

povodeň a záplava,

požiar, výbuch a úder blesku,

zosuv pôdy.

Rozsah krytia sa môže v jednotlivých poisťovniach líšiť (niektoré lacnejšie balíky nemusia zahŕňať napríklad škody spôsobené krupobitím či záplavou). Jednotlivé možnosti si môžete porovnať na Superpoistenie.sk, kde získate lepší prehľad o rozsahu krytia aj cenách.

Kedy ide o vyššiu moc a kto škodu zaplatí

V otázke právnej zodpovednosti a nároku na poistné plnenie pri živelných udalostiach však existujú určité rozdielnosti. Ak dôjde k pádu stromu v dôsledku extrémneho počasia, udalosť býva klasifikovaná ako pôsobenie takzvanej vyššej moci (vis maior) – teda ako nepredvídateľný stav bez priameho zavinenia konkrétnej osoby či správcu nehnuteľnosti.

Hranica sa väčšinou stanovuje na rýchlosť vetra okolo 75 km/h (9. stupeň Beaufortovej stupnice). Pri dosiahnutí tejto hodnoty sa vzniknutá škoda kompenzuje zo samostatného pripoistenia živlu alebo z havarijného poistenia. Niektoré poisťovne však vo svojich podmienkach stanovujú túto hranicu benevolentnejšie, pričom škody posudzujú ako živelnú udalosť už pri rýchlosti vetra dosahujúcej 50 km/h.

Ak však vietor nedosiahol takúto intenzitu a strom spadol, napríklad preto, že bol prehnitý a zanedbaný, zodpovednosť môže niesť majiteľ pozemku, na ktorom strom rástol. V takom prípade sa škoda dá uplatniť aj z jeho poistenia zodpovednosti.

Ako auto chrániť

Havarijné poistenie je najkomplexnejšia, no aj najdrahšia možnosť. Kryje však živelné riziká automaticky ako súčasť širšieho balíka spolu s haváriou, krádežou a vandalizmom. Výhodou sú vyššie limity plnenia, takže pri väčšej škode, napríklad pri páde stromu na auto, máte istotu vyššej náhrady.

Ak nepotrebujete celé havarijné poistenie (starším autám sa zvyčajne už neoplatí), poisťovne umožňujú dojednať si len pripoistenie živelnej udalosti k PZP. Ide o cenovo dostupnejšiu alternatívu, ktorá pokrýva základné riziká, akými sú víchrica, pád stromu či krupobitie. Nevýhodou bývajú nižšie limity plnenia.

Niektoré poisťovne poskytujú krytie živelných rizík k PZP automaticky. Buďte však obozretní, pretože rozsah verejného prísľubu môže byť užší, niektoré riziká môžu byť vylúčené alebo obmedzené len na územie Slovenska.