
Vyšperkovaná cesta Slovenskom
Autorská výstava šperkov a fotografií krojov z 25 regiónov Slovenska
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi
Pozývame vás na vernisáž výstavy Maškary, ktorá sa uskutoční 11. júna 2025 o 17.00 h v galérii Regionart pri RKC v Prievidzi.
Verejnosť si bude môcť prezrieť rôzne druhy maškár, masiek a prestrojení, ktoré sa používali nielen počas fašiangov, ale aj pri iných príležitostiach.
Kurátorkou výstavy je PhDr. Hana Zelinová, etnologička SNM v Martine.
Sprievodný program: folklórna skupina Hájiček, Chrenovec-Brusno
Výstavné kostýmy zapožičali folklórne skupiny Košovan, Lubená, Sielnica, Vtáčnik, Aquila J.Tomík, OZ FanNecpaly K. Ďurčová.
12. 6. - 26. 6. 2025
Galéria Regionart pri RKC v Prievidzi, Záhradnícka 19
pondelok - piatok 9.00 - 17.00 h
vstupné 2 €
žiaci, študenti a seniori, ZŤP 1 €
vojnoví veteráni zadarmo
Maska
je plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti. Ak je doplnená kostýmom zahaľujúcim postavu, označuje sa ako maškara. Najstaršie doklady o maskách sú z mladšieho paleolitu a neolitu. Pôvodne sa zrejme spájali s lovom, neskôr s náboženskými obradmi. Maskovanie – menenie výzoru maskou sa v tradičnej kultúre dosahovalo líčením tváre (sadzami, uhlíkmi, múkou, popolom, prírodnými farbami, maľovaním alebo nalepovaním fúzov a briadky), náličnicou (zhotovenou z kožky, kožušiny, novšie z papiera, zahaľujúcou alebo deformujúcou tvár) alebo kuklou zahaľujúcou celú hlavu. Kožušinové – masky deda, Kuba, Mikuláša či medveďa boli zhotovené „srsťou navrch“. Kukly v tvare zvieracích hláv (kôň, koza, baran, vôl, bocian) sú obvykle zhotovené ako samostatné masky nesené na ramenách alebo drevenej tyči.
Masky môžu byť zvieracie (turoň, koza, koník) a ľudské, niektoré sú kombináciou - majú zvieracie i ľudské črty (čert). Podľa účelu ich delíme na obradové a zábavné. Obradové masky mali démonický vzhľad a mlčali. Vykonávali magické úkony (skákanie, váľanie sa, erotické gestá), magický účinok mal aj kontakt s nimi (pri tanci, obdarúvaní) a materiál, z ktorého boli zhotovené – napríklad slama bola symbolom želaného zabezpečenia úrody (používala sa na masku slameníka, slamenára), kožušina ako symbol bohatstva, bola materiálom na výrobu masky medveďa, prípadne deda. Zábavné masky sa používali na svadbách, priadkach a zabíjačkách, ale aj vo fašiangových sprievodoch.
Na území Slovenska sa masky a maškary využívali hlavne v období okolo zimného slnovratu, kedy mali slúžiť ako ochrana pred pôsobením zlých síl, na fašiangy mali zabezpečiť prosperitu, poistiť dobrú úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat aj ľudí. Komediálne postavy dedov, báb, žien s chlapom v koši na chrbte, preobliekanie mužov za ženy a naopak, za prespanky s deťmi, ľahké alebo hrubé ženy či za svadobný pár často využívali erotickú symboliku. Strašidelné masky, ktoré v zmysle ochrannej mágie mali mať odpudzujúci vzhľad, zobrazovali väčšinou démonické bytosti. Masky umožňovali aj divadelnú premenu, napríklad počas vianočných obchôdzok a v hre o svätej Dorote.
Dnes sa masky používajú vo fašiangových sprievodoch a na maškarných báloch.
Hana Zelinová
Autorská výstava šperkov a fotografií krojov z 25 regiónov Slovenska
Unikátna výstava fotografií
Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.
Život a dielo maliara, grafika, ilustrátora a spisovateľa, ktorý bol nielen významnou osobnosťou mesta Prievidza, ale i bývalého Československa