Cestovné kancelárie lákajú svojich klientov ku kúpe zájazdov na Island
prirovnaním "ostrov ohňa a ľadu" a v prospektoch o ňom hovoria ako o
krajine gejzírov, činných vulkánov, bahenných sopiek, termálnych
prameňov, lávových polí a púští, morských útesov, kaňonov a hlavne
vodopádov. Nepochybným ťahákom pre turistov by mal byť najväčší
európsky ľadovec Vatnajökull, geotermálne kúpele Modrá lagúna, jazero
s ľadovými kryhami Jökulsárlón či najmladšie ostrovy Európy -
súostrovie Vestmannaeyjar, obísť nemožno historicky i geologicky
zaujímavý Národný park Þingvellir, výnimočné jazero Mývatn a sopku
Krafla, no a samozrejme vodopád Gullfoss a aktívny gejzír Strokkur. Možno
sa v propagačných textoch kde-tu objaví i informácia o Islande ako
krajine, v ktorej už od roku 930 existuje parlament, či o Reykjavíku,
hlavnom meste nezávislého Islandu, v ktorého centre sa do výšky 74 a pol
metra týči kostol Hallgrímskirkja s majestátnou sochou Leifa Erikssona,
legendárneho islandského moreplavca v popredí. Pre väčšinu Islanďanov,
ktorých je necelých tristotisíc a ktorých predkovia - Vikingovia a Kelti
- do svojej novej domoviny prišli z Írska, Nórska a Škótska, je
najkrajším ročným obdobím zima, kedy azda pre každého
neopakovateľným zážitkom musí byť pozorovanie Aurora borealis -
polárnej žiare na severnom póle, ale svoje čaro má aj všadeprítomný
vietor či voda vo všetkých skupenstvách a farbách.
Ako však pre našinca nadmieru zaujímavé končiny Severnej Európy pri
svojej ceste cez Faerské ostrovy na Island vnímal pedagóg a cestovateľ
Stanislav Malega, sa všetci záujemcovia o cestovateľské rozprávania
môžu dozvedieť v utorok 3. decembra 2013 podvečer v priestoroch
Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.