Foto: KULTÚRA 2018 - zoznam ocenených inštitúcií, kolektívov a jednotlivcov hornej Nitry
Vyhodnotenie najúspešnejších a jubilujúcich kolektívov a jednotlivcov v kultúre za rok 2018
Čerstvá nositeľka ceny za najlepší herecký výkon z Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom meste nad Váhom pochádza z Prievidze a v civilnom povolaní je učiteľkou v materskej škole. Hoci s divadlom začínala už ako žiačka na základnej škole, pravidelne sa mu venuje od roku 1977. Účinkovala ako v hrách určených pre dospelých, tak aj pre deti, či v malých javiskových formách. Napriek tomu, že sa divadelníctvu venuje výlučne na amatérskej báze, jej talent neunikol ani tvorcom obľúbených televíznych seriálov - na obrazovke sa objavila v Búrlivom víne, v seriáloch Safari a Súdna sieň, či vo filme Kúpeľňový hráč. Napriek tomu ju podľa jej vlastného vyjadrenia „kamera dokáže vždy znervózniť“. Jej prvou rolou bola úloha čašníčky v hre Petra Ševčoviča Vrabčie lásky, za ňou nasledovali desiatky ďalších úspešne stvárnených postáv. Jej autentické herectvo s prepracovanou psychológiou postavy ženy z „Príbehu oklamanej ženy“ či postavy Pasqui v hre „Škriepky“ zaujali ako porotu Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom meste nad Váhom, tak aj porotu Festivalu Zuzany Kardelisovej v srbskom meste Kysač natoľko, že jej udelili cenu za najlepší ženský herecký výkon.
Hudobné vzdelanie získal na Konzervatóriu v Žilne, v štúdiu pokračoval na UMB v Banskej Bystrici, kde získal magisterský titul. Ako učiteľ hry na bicie nástroje pracuje nepretržite od roku 1992 v ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi. Je autorom alternatívnych učebných osnov v tomto predmete. V roku 2007 založil v škole súbor bicích nástrojov Subina, ktorý získal viacero ocenení na súťažných prehliadkach a účinkuje na rôznych spoločenských podujatiach. Dvakrát sa predstavil aj na prestížnom festivale Pohoda. Je zakladateľom, dramaturgom a koordinátorom vzdelávacích aktivít džezového festivalu Fúzie - festivalu nielen o jazze, ktorý sa každoročne koná v regióne od roku 2009. Okrem pedagogickej činnosti pôsobí ako hráč na bicie nástroje v renomovanej bluesovej kapele ZVA -12-28 BAND. V roku 2016 vznikla na jeho podnet celoslovenská súťaž v hre na bicie nástroje pod názvom Borákova Prievidza, na počesť Jozefa Boráka, ktorý bol jeho učiteľom na vtedajšej prievidzskej Ľudovej škole umenia.
4. Divadlu A a divadlu Shanti, o.z. z Prievidze – pri príležitosti 65. výročia vzniku.
Divadlo „A“ Prievidza vzniklo v divadelnej sezóne 1952/ 1953, pri Závodnom klube Bane Nováky v Prievidzi. Za roky existencie naštudovalo rad inscenácií našich i svetových dramatikov. Zúčastňuje sa celoslovenských súťažných prehliadok, kde získal viaceré ocenenia Najintenzívnejšie sa rozvíjala spolupráca Divadla „A“ s režisérmi: Eduardom Gürtlerom, Ivanom Vojtekom, Michalom Babiakom a Jozefom Krasulom a najnovšie s P. Palíkom.
Súbor alternatívneho Divadla SHANTI pracuje od roku 1991. Spolupráca oboch divadiel začala v roku 1996 inscenáciou Michala Babiaka Veža babylonská a pokračovala radom úspešných inscenácií. Od roku 2004 tvoria občianske združenie Divadlo „A“ a Divadlo Shanti, o.z., Prievidza. V poslednej divadelnej sezóne 2017/18 súbor naštudoval komédiu C. Goldoniho Škriepky v réžii Petra Palíka, monodrámu podľa poviedky A. Marenčina Príbeh oklamanej ženy a v súčasnom repertoári má aj rozprávkové predstavenia - Poklad vláčikového piráta a Naša rozprávková ulica. V priebehu roka 2018 súbor získal významné ocenenia - Cenu za ženský herecký výkon na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom meste nad Váhom, Cenu za najlepšie predstavenie na festivale Zuzany Kardelisovej v srbskej Vojvodine za hru Škriepky. S touto hrou sa súbor zúčastnil aj Medzinárodného festivalu amatérskych divadelných súborov v Kijeve, kde získal rad prestížnych ocenení – za najlepšie predstavenie, scénu i umelecké vedenie súboru.
5. Filmovému klubu 93 z Prievidze - pri príležitosti 25. výročia vzniku.
FK´93 Prievidza pôsobí v regióne už 25 rokov. Spočiatku boli jeho domovom priestory kina Baník, od roku 2014, keď bola s podporou audiovizuálneho fondu digitalizovaná sála Domu kultúry, Kultúrne a spoločenské stredisko v Prievidzi. Ako člen Asociácie filmových klubov na Slovensku (ASFK), v súlade s jeho dramaturgiou, sa zameriava predovšetkým na umelecky náročné, tzv. artové filmy, prinášajúce divákom to najlepšie, čo sa objavilo vo svete domácej i zahraničnej kinematografie. Okrem filmovej klasiky, tzv. zlatého fondu svetovej kinematografie, či Projektu 100, uvádza najmä alternatívnu, nekomerčnú filmovú tvorbu. Ako jeden z najúspešnejších filmových klubov na Slovensku participuje na významných podujatiach ASFK, ako sú Slovenské filmobranie, Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest, výberová prehliadka Be2Can, prezentujúca najlepšie filmy z filmových festivalov v Benátkach, Berlíne a Cannes, prehliadka francúzskych filmov Creme de la Creme a mnohé ďalšie tematické prezentácie. Činnosť klubu spočíva nielen v projekciách filmov - má aj edukatívny rozmer – okrem lektorských úvodov sú spájané s diskusnými fórami za účasti zaujímavých hostí zo sveta filmu. Na dramaturgicky zaujímavej a pestrej činnosti klubu má od jeho vzniku najväčší podiel dvojica filmových nadšencov, dramaturgov klubu – Peter Šiposs a Karol Teslík.
Jazz rocková fusion kapela Aprílové počasie, vedúcim ktorej je gitarista Radovan Vrška, prešla od svojho vzniku v roku 2001 mnohými zmenami v obsadení. V roku 2004 si kapela dáva dlhšiu prestávku - jednotliví muzikanti sa rozchádzajú zbierať skúsenosti do profesionálnych kapiel. V roku 2010 sa stretávajú v nahrávacom štúdiu Petra Kraveca a bez osobitnej predchádzajúcej prípravy nahrajú niekoľko demo skladieb, ktoré potvrdzujú jej pretrvávajúcu životaschopnosť a dávajú podnet k nahratiu celého albumu. Na jeho tvorbe spolupracovali takí významní hudobníci, ako sú Roland Kanik z Modrých hôr či Ivan Kormaňák z IMT Smile. Originálny hudobný projekt sa podarilo zavŕšiť v roku 1918 a dostal názov Pamäť stromov.
2. Mgr. Jane Ficovej – učiteľke výtvarnej výchovy, výtvarníčke a ilustrátorke – za lektorskú činnosť vo vzdelávacom projekte „Učíme sa umeniu“.
Mimoriadne talentovaná mladá umelkyňa sa maľbe venuje od útleho veku. Svoje výtvarné zručnosti zdokonalila štúdiom na Strednej umeleckej škole Josefa Vydru v Bratislave a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem toho, že intenzívne zhodnocuje svoj výtvarný talent vo vlastnej, expresívne vyhranenej figurálnej a portrétnej tvorbe, pôsobí ako výtvarná pedagogička na súkromnej základnej umeleckej škole a popritom sa s osobitným nasadením venuje originálnym vzdelávacím projektom v oblasti výtvarného umenia. S mimoriadnym záujmom sa stretlo jej lektorské pôsobenie v projekte „Učíme sa umeniu“, realizovaného Regionálnym kultúrnym centrom v Prievidzi nielen u neprofesionálnych výtvarníkov, ale i u širšieho spektra záujemcov o výtvarné umenie. Vďaka účinným vzdelávacím metódam dokázala jeho účastníkov previesť plejádou výtvarných štýlov a postupov od renesancie, cez impresionizmus, fauvizmus, portrétnu, figurálnu tvorbu, či zátišie, až po výtvarnú abstrakciu. Lásku k prírode a človeku, ktorá je pre ňu najdôležitejší faktor výtvarnej motivácie a vnímanie maľby, experimentovania s farbou ako prostriedku slobody vo vyjadrovaní, dokázala preniesť na adresátov svojej lektorskej činnosti.
Sprítomnenie prírodných daností, historického diania, kultúrnohistorických pamiatok, osobností, zmapovanie súčasného života, ale aj špecifík vývoja určitého územno-administratívneho celku si predsavzali predstavitelia viacerých samospráv v regióne hornej Nitry. Výnimku netvorí ani obec Nedožery - Brezany, ktorá v roku 2009 otvorila obecné múzeum a o dva roky predstavila novú knižnú publikáciu. Pokračovaním jej zámerov je rozšírenie múzejnej prezentácie o novú expozíciu. Zhromaždené doklady – kolovrat, snovadlo, brdo, klbká s konopnou priadzou, textílie a iné – priamo určili tematiku expozície, ktorej autori z radov múzejníkov dali názov – Ako sa rodilo plátno. Vystavené exponáty a panelová prezentácia ozrejmujú postup výroby plátna a zhotovenia odevných súčastí. Ponukou je i možnosť tkania textílií na krosnách, ako sa to robilo v minulosti, i multimediálne prezentácie odkrývajúce zaujímavosti a špecifiká vývoja tejto lokality. Rozšírenie múzejnej expozície v Nedožeroch - Brezanoch posilnilo sieť múzeí na hornej Nitre a stalo sa nasledovaniahodným príkladom.
V októbri 2018 otvorili v obci muzeálnu expozíciu. V priestore bývalej školy našli svoje miesto nielen predmety každodennej potreby, ale aj dobové fotografie, odevy, či nábytok. Podnet k vytvoreniu múzea dal miestny obecný úrad, na čele so starostkou obce Lýdiou Petríkovou. Do zberateľskej činnosti sa zapojilo množstvo miestnych obyvateľov, ktorí na obecný úrad prinášali vzácne predmety vypovedajúce o tradičnom spôsobe života ich predkov – pracovné i sviatočné odevy, dievčenské, ženské a svadobné kroje, tradičný nábytok, poľnohospodárske a remeselné náradie či staré fotografie. Expozícia je v určených dňoch a hodinách sprístupnená širokej verejnosti a jej zriaďovatelia sú otvorení rozširovaniu tejto nesporne vzácnej zbierky.
V septembri roku 1918, pri príležitosti osláv 625.výročia prvej písomnej zmienky o Tužine bola slávnostne uvedená do života knižná publikácia pojednávajúca v zaujímavej a originálnej štruktúre o jej histórii. Dvestostranová stranová monografia má 15 kapitol, v ktorých sa dozvieme nielen historické fakty o Tužine a jej vzniku a vývoji. V bohato ilustrovanej publikácii, s množstvom obrazového materiálu, archívnych dokumentov a fotografií nájdeme ako opis okolitých prírodných krás rastlinnej a živočíšnej ríše, tak aj množstvo historických faktov dokumentujúcich vývoj tejto lokality naprieč 6-imi storočiami - od jej založenia po súčasnosť. Osobitná pozornosť je venovaná kultúrnemu dedičstvu obce – či už vzácnym architektonickým, umeleckým a sakrálnym pamiatkam, tak aj ľudovej kultúre obce. Nechýbajú stránky venované školstvu, kultúre, športu, spolkom a činnosti spoločenských organizácií. Na vzniku publikácie sa podieľal široký autorský tím počnúc prírodopiscami, cez historikov, etnológov až po nadšených pamätníkov nedávnej histórie obce.
Monografia v 13-ich kapitolách mapuje históriu obce od najstarších, "drievnych", po nedávne dejiny, daností prírody, osobitostí kultúry, osobností i každodenného života tejto bývalej bašty karpatských Nemcov na Slovensku a strediska Hauerlandu. V chronologicky usporiadanom prehľade podáva ucelený obraz o dianí v tejto historicky významnej hornonitrianskej lokalite. Takmer štyristostranovú publikáciu pre obec Nitrianske Pravno vydala Neografia Martin a zostavovateľsky nad ňou bdeli Iveta Géczyová a Lukáš Grešner. Úvodnú kapitolu o prírode napísal Miloš Vaňo, päť "historických" kapitol načala prostredníctvom archeologických dokladov Dominika Andreánska, obraz stredoveku dôsledným využitím archívnych prameňov podrobne podal Marek Púčik, v dvoch nasledujúcich kapitolách novovek až po deväťdesiate roky 20. storočia opísal Branislav Geschwandtner, jej súčasnosť Ľubica Boďová. V nadväzujúcich kapitolách sa jej stavebno-historickým pamiatkam venoval Jozef Lenhart, javmi tradičnej ľudovej kultúry sa zaoberala dvojica autorov Andrej Richter a Iveta Géczyová. Nechýbajú v nej informácie o vývoji škôl a školských zariadení a kapitola o kultúre, športe a spolkovom dianí lokality. Autorom záverečnej kapitoly o osudoch významných rodákov bol Ondrej Pöss. Bohatú dobovú obrazovú dokumentáciu knihy fotografiami doplnil Lukáš Grešner. O jej grafickú stránku sa postaral Imrich Gaplovský.
1. Občianskemu združeniu Art point a tímu realizátorov - za prípravu a realizáciu multižánrového festivalu STRE(E)T PD.
Pouličný multižánrový festival STRE(E)T PD koncepčne pripravil a hlavný podiel na jeho organizácii mal užší tím realizátorov – Roman Turcel, Magdaléna Hianiková, Diana Ďurinová a Zuzana Kráľová - s víziou oživiť centrum mesta Prievidza, jeho námestie a blízke ulice, širším spektrom nekonvenčných umeleckých aktivít. Dvojdňový festival sa za podpory mesta Prievidza a Fondu na podporu umenia ako pilotný projekt konal 29. a 30. júna 2018. Bol prioritne zameraný na prezentáciu prievidzských hudobníkov, výtvarníkov, divadelníkov, tanečníkov, literátov a filmárov. Počas neho sa predstavili skupiny a jednotlivci z Prievidze a regiónu hornej Nitry a v súlade s jeho koncepciou sa im podarilo osloviť najmä adresátov alternatívnej nekomerčnej kultúry a mladšie publikum a založiť tradíciu jeho pravidelného konania.
2. PhDr. Ivete Géczyovej – za netradičné animované prezentácie zbierok
Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
Adekvátnou a zaužívanou formou prezentácie zbierkových predmetov múzeí sú predovšetkým tematické výstavy. Počas nich sa viac alebo menej nápadité inštalácie týchto predmetov, spojených s popismi či archívnymi a obrazovými dokumentmi, prihovárajú tichou rečou svojim návštevníkom. Moderné múzeá si však ich pozornosť v súčasnosti snažia získať aj rôznymi metódami animácie, oživenia neživých predmetov, vtiahnúť ich do širšieho kontextu histórie, príbehov na ne viazaných. Medzi takéto múzeá v posledných rokoch patrí aj Hornonitrianske múzeum v Prievidzi. Svedectvom toho boli už od roku 2007 pravidelne pri príležitosti Noci múzeí a galérií, či Hornonitrianskych folklórnych slávností konané „Zbierky na móle“ – komentované prehliadky tradičných odevov a iných zbierkových predmetov. Ich autorkou bola každoročne etnologička a riaditeľka múzea PhDr. Iveta Géczyová. Princíp živej prehliadky neskôr rozšírila o komponované inscenované programy pojednávajúce ako o vzácnych zbierkach, tak aj významných historických udalostiach regiónu. Typickým príkladom bol aj v roku 2018 pripravený a uvedený príťažlivý program „Po roku štrnástom“. V ňom sa muzeálie viazané na obdobie prvej svetovej vojny prelínali s hovoreným slovom, spomienkami, divadelnými scénkami a videoprojekciou autentických obrazov vojny. Múzeum tak netradičným spôsobom pripomenulo 100. výročie konca Veľkej vojny.
Výtvarník Ivan Jakušovský má dlhoročné skúsenosti so street artovou maľbou. O jeho umenie prejavili záujem obyvatelia bytoviek na ul. L.N. Tolstého v časti Zapotôčky v Prievidzi. Projekt „Ulice v obrazoch bol podporený z participatívneho rozpočtu mesta. Na bočné fasády bytoviek postupne preniesol až 5 veľkoplošných malieb – výjavov zo starej Prievidze, zachytených na archívnych fotografiách. O unikátne nástenné maľby je zo strany obyvateľov i návštevníkov mesta Prievidza veľký záujem. Matica slovenská poníma túto aktivitu ako originálny spôsob verejnej prezentácie kultúrneho dedičstva.
Helena Drexlerová má osobnú zásluhu na tom, že o kultúrnom dianí na hornej Nitre boli prostredníctvom týždenníka Prievidzsko informované tisícky záujemcov z domácností, do ktorých bol distribuovaný. Neuspokojila sa iba s formálne dodanými údajmi - propagované podujatia sama iniciatívne navštevovala, bola v osobnom kontakte s ich organizátormi a zverejňovala z nich i zaujímavé reportáže. Mala tak nesporný podiel na tom, že adekvátnej publicity sa dostalo nielen významným, opakujúcim sa podujatiam z centra regiónu, ale aj ďalším kultúrnym aktivitám, či osobnostiam z malých obcí a lokalít, kde takpovediac „líšky dávajú dobrú noc“.
„ZA DLHOROČNÚ KULTÚRNOOSVETOVÚ ČINNOSŤ“.
Súbor založilo v roku 1978 šesť dievčat a odvtedy sa v ňom vystriedalo 150 členiek. Jeho prvou vedúcou a choreografkou bola Eva Chylová, ďalší vývoj súboru ovplyvnili aj Eva Juríčková a Mária Slížová. Dnešnou vedúcou a choreografkou súboru je Margita – GIMA – Hrabovská, ktorá v súbore pôsobí od roku 1979. Mimikry sa zapísali do povedomia verejnosti ako amatérska tanečná formácia dievčat verná duchu scénického tanca, avšak so záujmom aj o iné tanečné štýly. Pri príležitosti 40. výročia svojho založenia prezentovali v Kultúrnom centre v Bojniciach unikátny komponovaný program ROKY V POHYBE zostavený v časovej chronológii z najúspešnejších choreografií, v ktorých účinkovali nielen súčasné, ale i bývalé členky. Bol doplnený o videonahrávky a dobové fotografie z kroniky súboru. Súbor doposiaľ patrí medzi najstabilnejšie telesá moderného scénického tanca na Slovensku. Počas 40-ich rokov svojej činnosti dosiahol množstvo ocenení nielen na regionálnej, ale i celoštátnej a medzinárodnej úrovni. Ich choreografie boli súčasťou viacerých multimediálnych programov a nespočetného množstva kultúrnych akcií v Bojniciach a na hornej Nitre.
Činnosť skupiny, ako mnohých ďalších na hornej Nitre, sa traduje od roku 1983, kedy sa prvýkrát zúčastnila Podpolianskych folklórnych slávností. Jej prvou vedúcou bola Marta Súderová, po nej FS viedol Emil Halaška, Miloš Šiandor a súčasnou vedúcou je Marta Gážiková. Skupina významne prispieva k zachovávaniu kultúrneho dedičstva svojej obce – či už ide o kroje, alebo ľudové zvyky. Zúčastňuje sa nielen miestnych podujatí, ale reprezentuje obec na väčšine regionálnych podujatí, ako sú Hornonitrianske folklórne slávnosti, Letné slávnosti rudnianskej a belianskej doliny, či Zimných slávností Hornonitria. V rámci spoločných projektov úzko spolupracuje s folklórnymi skupinami z Čičmian a Zliechova, ktoré sú jej typom ľudového folklóru a zvykoslovia osobitne blízke.
Folklórna skupina Krovinky z Veľkej Lehôtky nadviazala na dlhoročné tradície folklóru a ľudovej hudby vo svojej obci – dnes mestskej časti Prievidze. Činnosť obnovila v roku 1983 zbieraním a spracovávaním folklórneho materiálu pre prípravu programov na reprezentáciu regiónu hornej Nitry na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve. Okrem miestnych slávností folklóru - Ten lihocký zadný vŕštek - konaného každoročne v lokalite Mráznica, sa pravidelne zúčastňuje Hornonitrianskych folklórnych slávností, Zimných slávností folklóru, regionálnych prehliadok folklórnych skupín Nositelia tradícií, či prehliadky seniorov Jeseň je dar. Často vystupuje na podujatiach v ďalších mestských častiach Prievidze ku Dňu matiek, pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, spoluúčinkuje v programoch pre denné centrá a ďalších podujatiach organizovaných KaSS alebo mestom Prievidza.
Folklórna skupina Boršina, ktorá vznikla v roku 1983 pri miestnej Osvetovej besede, nadviazala na bohatú činnosť predvojnových rokov. Čerpá materiály zo starých sučianskych zvykov a tradícií tak, ako si ich pamätali najstarší občania, čerpá zo zbierok ľudových piesní, prísloví a porekadiel. Nechýba pri väčšine tradičných podujatí obce – od Fašiangov, cez Stavanie mája, Dožinky, či Vianoce. Pravidelne reprezentuje obec na Letných slávnostiach rudnianskej a belianskej doliny, Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach, Zimných slávnostiach Hornonitria, či regionálnych kolách prehliadky Nositelia tradícií. Viacerí členovia skupiny účinkujú aj v miestnom chrámovom zbore.
Vznik dychovej hudby Prievidžanka sa datuje od roku 1983, keď sa v Dome kultúry v Novákoch zišla partia mladíkov vo veku 15 – 16 rokov, ktorí podľa vzoru legendárnej Moravanky založili malú dychovku pod názvom Veselanka. V roku 1984 sa súbor presťahoval z Novák do Prievidze a na podnet nestora dychovej hudby na hornej Nitre, Pavla Kováča, si zmenil meno na Prievidžanka. Kapela veľmi rýchlo kvalitatívne napredovala - najväčší úspech dosiahla v rokoch 1989 a 1996, keď sa stala víťazom celoslovenskej súťaže malých dychových hudieb v Lednických Rovniach. Svoju prvú LP platňu s názvom „Na Bojnickom zámku“ nahrala v roku 1990, nasledovalo CD s vianočnými skladbami „Do mesta Betléma“, neskôr pribudli MG kazeta „Na prievidzskom jarmoku“, CD „Tam pod Tatrami“ a „Ej, láska, láska“. Na nahrávkach s Prievidžankou účinkovali Marianna Šovčíková, Silvia Schniererová, Janka Apolenová, Ľubica Špačková, Václav Štěrba, Peter Paulík a Ladislav Mišeje. DH Prievidžanka, ako množstvo iných orchestrov tohto žánru, vystupovala na mnohých koncertoch a súťažiach doma i v zahraničí - na festivaloch v Nemecku, Francúzsku, Českej republike, Rakúsku, Veľkej Británii, Poľsku. Po niekoľkoročnej odmlke sa v roku 2017 muzikanti z Prievidžanky stretli opäť na koncertnom pódiu a pokračujú v tom, čo im vždy bolo najbližšie – hrať pekné pesničky, rozdávať radosť a dobrú náladu svojim poslucháčom.
DFS Kapsiarik vznikol v roku 2003 a jeho členmi sú nielen deti z Poruby, ale i okolitých obcí. Stretávajú sa v ňom deti už od predškolského veku, na čom majú zásluhu ich rodičia a ich záujem o folklórne tradície. Od jeho vzniku je umeleckou vedúcou súboru pani Alena Čavojská, ktorá k láske k ľudovým tradíciám vychovala desiatky detí. Súbor sa pravidelne zúčastňuje kultúrno-spoločenských podujatí vlastnej obce i susedných obcí. Každoročne pripravuje programy pre Deň detského folklóru v rámci Zimných slávností Hornonitria, i program detských folklórnych skupín v rámci Hornonitrianskych folklórnych slávností. Spolu s 15. výročím vzniku súboru si životné jubileum 50 rokov pripomenula i jeho vedúca Alena Čavojská, pre ktorú je práca s deťmi poslaním i záľubou.
História kapely Zatúlaní siaha do roku 2003, kedy v Nitrianskom Pravne vzniklo hudobné zoskupenie s názvom Tuláci. V kapele sa od jej začiatku vystriedalo viacero muzikantov a príležitostných hostí. Odohrala množstvo koncertov a prehliadok. Od roku 2011 sa prezentuje pod názvom Zatúlaní. V súčasnosti pôsobí v zložení: Mário Janeje - mandolína , spev, Jozef Kotrík - gitara , spev, Roland Kurbel - basgitara, spev, Bernard Guleja - banjo, spev. Repertoár kapely tvorí prevažne vlastná produkcia obohatená starými českými country hitmi. Vystupuje na rôznych festivaloch zábavách, country báloch, obecných či mestských oslavách.
Pani Marta Hagarová už desiatky rokov svoju lásku k spevu a kultúrnym tradíciam uplatňuje v spevokole pôsobiacom pri dennom centre Mestského klubu dôchodcov v Novákoch. Aj vďaka nej sa po celé roky darí obohacovať jeho repertoár novými piesňami. Tak, ako spev prináša radosť do jej života , ona sama ju s ďalšími členkami spevokolu, aj vo svojom požehnanom veku, šíri. Mesto Nováky oceňuje jej dlhoročnú angažovanosť v kultúrnych aktivitách pre seniorov.
9. Ing. Petrovi Balákovi z Novák - za dlhoročnú kultúrno-osvetovú činnosť v oblasti včelárstva.
Podľa vyjadrenia dlhoročného včelára Petra Baláka je slovenská príroda ako stvorená pre produkciu toho najkvalitnejšieho medu a ostatných včelích produktov na svete. Jej výnimočnosť si uvedomovali už naši predkovia. Snažili sa ju chrániť a zveľaďovať. Patril k nim aj jeho dedko, ktorý včeláril v Novákoch celé desaťročia. Peter Balák po vyštudovaní včelárskeho remesla nadviazal na jeho činnosť a od roku 2015 sa jej venuje profesionálne. Okrem toho, že sa stará o cca 200 včelstiev, dlhoročne sa venuje i kultúrno-osvetovej činnosti zameranej na povznesenie tohto ušľachtilého remesla. Ako predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Prievidzi sa významne podieľal na úspechu projektu „Včely v meste“, založení včelej záhrady v meste a prednáškovej činnosti zameranou na propagáciu včelárstva v mestských podmienkach .
1. Rastislavovi Haronikovi, keramikárovi a zberateľovi z Vyšehradného – pri príležitosti životného jubilea.
Všestrannosť keramikára Rastislava Haronika na poli kultúrneho dedičstva regiónu hornej Nitry je neprehliadnuteľná. Už v roku 1993 získal za záchranu domu po kamenárskom majstrovi vo Vyšehradnom prestížne ocenenie Europa Nostra. Prednú izbu domu s čiernou kuchyňou premenil na malé múzeum, ktoré prostredníctvom množstva zhromaždených artefaktov detailne dokladuje spôsob bývania a života obyvateľov v tejto časti regiónu. Jeho záujem o tradičnú kultúru nekončil iba zbieraním dokladov (odevné súčasti a textílie, hrnčina, nábytok a iné) a ich prezentáciou, ale aj organizovaním kurzov tradičných textilných techník a remeselných výrob. Inicioval aj vznik viacerých zaujímavých podujatí, ktoré sa spájajú s tradičnou ľudovou kultúrou a tvoria súčasť spoločenského diania celej pravnianskej oblasti. Ako jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Vyšehrad sa iniciatívne podieľa na záchrane umelecko-historických objektov a pamiatok. V keramickej tvorbe jubilanta Rastislava Haronika dominujú tradičné postupy, vzory a výrobky, neraz však siaha aj po experimentovaní s materiálom a farbami, pričom vo výsledku vznikajú originálne interiérové solitéry osobitej umelecko-výtvarnej hodnoty.
Niekoľko prívlastkov by bolo možné priradiť k jubilantovi Jánovi Procnerovi. Známy handlovský rezbár Ján Procner sa podujal aj na úlohu zberateľa i múzejníka. Viacero rokov zhromažďované pamiatky a doklady k histórii svojho mesta so zameraním na predmety, tvoriace súčasť baníctva predstavil v niekoľkých expozíciách priamo vo svojom dome. Návštevníkom ponúkal aj prehliadku takmer stovky osobitých drevorezieb, ktoré sú ojedinelou výpoveďou o práci a živote baníkov. Pôvodne sa témy orientovali na dokumentáciu baníckej práce, ale časom sa rozšírili o zamyslenia nad spoločenskou situáciou a postavením baníkov. Ján Procner vďačne ponúkne návštevníkom prehliadku dielne, kde masívne kusy dreva dostávajú novú podobu s rozprávaním príbehov a osudov baníkov i jednoduchých ľudí. V programe procnerovského múzea nechýbali ani tematické prezentácie a výstavy, ktoré vždy novým stvárnením a novými akvizíciami rozširovali poznanie návštevníkov. Paletu svojráznych rezbárskych prác rozširujú aj desiatky hlinených fajok, neraz s podobizňami známych tvárí. Návratom do dedinského sveta boli stružlikané píšťalky a tie obohatili i koncové píšťaly a mohutné fujary, ktorých majestátne melódie priamo v podaní tvorcu zneli na vystúpeniach folkloristov. Ocenenia Ján Procner získal aj za rezbárske postavy z folklórnych festivalov a známe sú i jeho rozmerné objekty pre filmové produkcie i pamätník obetiam banských nešťastí.
1. Gabriele Vidovej, knihovníčke Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi.
Príležitosti, ktoré priniesla digitálna doba, nie sú vždy jednoduché a využiť ich vo svoj prospech vedia len tí najlepší. Hovorí sa, že knižnice sú jedným z posledných rajov na Zemi. Platí to aj o Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi a vďaka za to patrí aj ľuďom, akým je Gabriela Vidová. Pani Vidová vyštudovala Strednú knihovnícku školu v Bratislave a pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte, na katedre žurnalistiky. Hoci štúdium z rodinných dôvodov nedokončila, novinárskej práci venovala značnú časť svojho profesionálneho života. Ako sama hovorí, jej šťastie v pracovnom živote sa vždy odvíjalo od kníh a literatúry. Túžby pracovať v knižnici sa nikdy nevzdala. Od roku 2008 je knihovníčkou v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Knižnica v jej osobnosti našla excelentnú odborníčku s bezprostrednou živou skúsenosťou a profesionalitou. Gabriela Vidová sa vo svete kníh pohybuje s mimoriadnou ľahkosťou a múdrosťou, je maximálne orientovaná a je pilierom Oddelenia odbornej a spoločenskej literatúry.
X. Ďakovný list Združenia miest a obcí hornej Nitry „ZA PODIEL NA ROZVOJI MIESTNEJ KULTÚRY.
Hudobník Martin Zámiška patrí k tým nositeľom miestnej kultúry, ktorí sa na jej rozvoji nezištne podieľajú dlhé desaročia bez nároku na slávu a pocty. Robia tak z nezištnej lásky k hudbe, k hudbe dychovej, a čo je neoceniteľné aj k ľuďom navôkol. Vďaka neúnavnej organizačnej práci Martina Zámišku v prospech dychovky, ktorá začala svoju
históriu písať ako Dychová hudba pri Nováckych chemických závodoch Wilhelma Piecka v roku 1947, pokračuje jej úspešné pôsobenie v kultúrno-spoločenskom
dianí mesta Nováky i celého regiónu hornej Nitry.
Dychový orchester Nováky pod organizačným vedením Martina Zámišku zotrval ako neodmysliteľná súčas nielen života mesta, ale najmä mnohých nováckych rodín. Ambície zvyšovať kvalitu tohto hudobného telesa sú vlastné všetkým členom a je na organizačnom vedení ich naplnenie, k čomu smeruje aj úsilie jubilanta.
Mgr. Božena Borková sa v obci aktívne venuje ochotníckemu divadlu už desiatky rokov. Nadväzovala v tom na činnosť svojich rodičov Magdalény a Alojza Foltánovcov, ktorí v „baníckej kolónii“ obce nacvičovali estrády a divadelné hry. Po dočasnom útlme divadelnej činnosti v deväťdesiatych rokoch minulého storočia došlo v roku 2003 k jej znovuoživeniu. Bola to práve Božena Borková, ktorá mala zásluhu na založení a vedení Mládežníckého divadelného súboru Pometlo. V jej réžii mladí divadelníci naštudovali viacero divadelných hier a rozprávok - Smoliarka, Hľadá sa princ, Kuchárik Janko a princezná Marhuľka. V poslednej z nich okrem hercov účinkovali i obrie bábky z jej vlastnej tvorivej dielne. Odchodom členov divadla na vysoké školy a do zamestnania súbor zanikol. Zásluhou B. Borkovej bol v r. 2011 opäť založený pri ZŠ detský divadelný súbor Babland. Odvtedy súbor nacvičil 10 divadelných hier a množstvo malých javiskových foriem, ktorými sa pravidelne zúčastňuje regionálnej prehliadky Rozprávkové javisko. Viackrát postúpil i na krajskú prehliadku DDS. Zverenci režisérky sú vedení k samostatnej tvorivej práci. V roku 2018 popri mládežníckom divadle začal teda pracovať aj divadelný súbor mladých, kde účinkujú študenti a dospelí amatérski herci. Výsledky nasvedčujú, že sa mladým divadelníkom pod jej vedením bude dariť i naďalej udržať v obci dlhoročnú divadelnú tradíciu.
Výtvarná tvorba je celoživotnou záľubou Jozefa Krausku. Hoci mal pre ňu talent od mladosti, rodinné pomery mu neumožňovali štúdium na VŠ a tak veľa rokov pracoval ako propagačný výtvarník v podniku Priemstav. V súčasnosti sa venuje voľnej maľbe. Zobrazuje námety zo všedného života – zo života svojej rodiny i obce. Vo svojom zrelom veku dosiahol významné ocenenia na regionálnych i krajských prehliadkach amatérskej výtvarnej tvorby v Prievidzi a v Trenčíne. – AMA, Výtvarné spektrum, kde získal ocenenie v kategórii C – autorov vo veku nad 60 rokov. Pán Jozef Krausko postúpil do celoštátneho kola súťaže. Jeden z jeho obrazov bol vybraný i do kolekcie najlepších prác v rámci Slovenska a vystavený na Trenčianskom hrade.
Banícka omša je od roku 2013 každoročne sa opakujúcou akciou organizovanou spoločne Hornonitrianskym baníckym spolkom a mestom Prievidza na základe podpísaného memoranda o spolupráci. Prvotná myšlienka uctiť si pamiatku všetkých baníkov, ktorí zahynuli pri výkone povolania i tých, ktorí už nie sú medzi živými, prišla od baníckeho spolku. Mesto Prievidza do projektu, ktorý je sprievodným podujatím Baníckeho jarmoku, zapojilo Školský orchester Základnej umeleckej školy Ladislava Stančeka a miešaný spevokol ROZKVET s dirigentom Jánom Glosom. Hornonitriansky banícky spolok obohacuje podujatie účasťou v baníckych uniformách, baníci robia v kostole špalier, klopú na klopačku a do programu omše prispieva svojimi vstupmi aj banícky spevokol KAHANEC.
V tomto prípade sa jedná aj o zaujímavý dramaturgický počin, keďže v rámci omše zaznieva dielo hudobného skladateľa Josefa Bűchnera v úprave Zdenka Mikulu pod názvom Banícka omša. Jej časti sú totiž komponované na melodické motívy starých baníckych piesní.
V roku 2018 uplynulo 15 rokov, odkedy pani Emília Sluková vykonáva knižničnú činnosť v Obecnej knižnici v Radobici. V dobe, kedy mladí ľudia preferujú skôr moderné technológie ako knihu, trpezlivo a neúnavne vysvetľuje, aké čaro má listovanie v knihách a akým prínosom pre všeobecný rozhľad a tvorbu slovnej zásoby kniha je. Aj jej zásluhou patrí knižnica v Radobici medzi inštitúcie, v ktorej sa kladie dôraz na rozvoj osobnosti človeka prostredníctvom knihy a čítania. Jej dlhoročnú prácu, ochotu a prístup k čitateľom rôznych vekových kategórii ako aj prínos k rozvoju miestnej kultúry si obec nesmierne váži. Oceňuje ju ako nasledovaniahodný príklad pre budúce generácie, nielen knihovníkov.
Viera Hulínyiová je zamestnankyňou obce Zemianske Kostoľany od roku 1997, od roku 1998 pracuje na úseku kultúry ako vedúca kultúrneho zariadenia Dom kultúry SNP v Zemianskych Kostoľanoch. V roku 2018 uplynulo 20 rokov jej služby pre občanov obce Zemianske Kostoľany na úseku kultúry ako aj na úseku občianskej obradnosti. Počas celého obdobia zodpovedne organizačne a technicky zabezpečovala všetky obecné i regionálne kultúrne, spoločenské i športové podujatia a občianske obrady v obci. Bola iniciátorkou mnohých kultúrnych podujatí, ktoré sa i vďaka jej schopnostiam a obetavosti stretli s pozitívnou reakciou okolia a stali sa tradičnou súčasťou kultúrneho života v obci. Zaslúžila sa o kultúrny a spoločenský rozvoj obce Zemianske Kostoľany.
Spevácku skupinu tvoria ženy z obce, prevažne v dôchodkovom veku, pre ktoré je spev voľno-časovou záľubou. Svoje vystúpenia obohacujú o scénky, či prednesy básní. Prvý pokus založiť skupinu absolvovali už v roku 1993, pri oslave 880. výr. prvej písomnej zmienky o obci, pravidelne sa však ako spevácke zoskupenie pod vedením Gabriely Adámikovej stretávajú od roku 2003, kedy znovu pripravili program pri oslavách 890. výročia obce. Pre svoje vystúpenia spracovali mnohé zabudnuté miestne zvyky, existenciu viacerých z nich si overovali i v miestnych archívoch a kronikách. Chvályhodný je fakt, že do nich zapájajú i mladšiu generáciu svojich vnúčat. Prezentujú sa nimi nielen na podujatiach obce, ale i v okolitých obciach a na regionálnych podujatiach. Spievali na stretnutí amatérskych skupín v Malej Lehôtke, na prehliadke voľno-časových aktivít seniorov „Jeseň je dar“ v Zemianskych Kostoľanoch, reprezentovali obec v družobných obciach Bratrušov (okr. Šumperk) a Lukoveček na Morave. Aj takýmto spôsobom šíria povedomie o svojej obci a preto majú podporu jej vedenia.
XI. Ďakovný list Regionálneho združenia miest a obcí Stredné Ponitrie „ZA PODIEL NA ROZVOJI MIESTNEJ KULTÚRY“.
Štefan Janco je výtvarný umelec, keramik, pedagóg, jachtár a divadelník z Veľkých Bielic. Čaru výtvarného umenia „podľahol“ v Ľudovej škole umenia, kde bol jeho pedagógom maliar Vladimír Fulka. Aj preto sa neskôr rozhodol pre štúdium na SUPŠ v Kremnici 1983 – 87. Keďže mu osobitne učarovali oheň a hlina, založil v roku 1992 firmu na výrobu úžitkovej keramiky. Od roku 2005, keď ukončil sériovú výrobu, sa venuje voľnej tvorbe. Viac ako 25 rokov je zároveň členom Divadelného združenia Partizánske. Mnohé jeho diela sú inšpirované jachtingom. V súčasnosti tvorí vo svojom ateliéri vo Veľkých Bieliciach. Maľuje, modeluje a vyučuje deti aj dospelých záujemcov v Súkromnej základnej umeleckej škole ATELIÉR. Všetok svoj voľný čas však naďalej trávi na mori. Je univerzálnym typom tvorcu - s majstrovským nasadením sa venuje maľbe, divadlu, dizajnu, scénografii, tvorbe keramiky a pedagogickej činnosti. Kľúčom k pochopeniu jeho neuveriteľného tvorivého nasadenia je jeho jedinečný pohľad na svet a presvedčenie, že je to práve výtvarná reč, prostredníctvom ktorej môžeme odovzdávať svetu pozitívne posolstvo.
Hoci sa Ján Podoba narodil 24. septembra 1949 v Jacovciach pri Topoľčanoch, celý svoj život prežil v Ostraticiach. Po absolvovaní Strednej poľnohospodárskej školy v Topoľčanoch pracoval v Liehovaroch a škrobárňach v Chynoranoch, kde pôsobil až do roku 1994, kedy sa stal starostom obce Ostratice. Funkciu zastával až do roku 2018. Od detstva, ešte ako žiak základnej školy, pôsobil v Dychovej hudbe Ostratičanka ako hráč na tube. Bola to práve Dychová hudba Ostratičanka, z iniciatívy ktorej bola po roku 1989 založená tradícia každoročného konania Festivalu dychových hudieb v okrese Partizánske. Ako starosta a organizátor kultúrneho života v obci sa zaslúžil o to, že od roku 1994 sa stala hlavným organizátorom festivalu obec Ostratice. V júli 2019 sa uskutoční jej jubilejný 30. ročník.
Hudobná skupina Dizydent (funky, rock, pop, oldchool a hip – hop), Prievidza
Zlaté pásmo v kategórii hudobných skupín na Celoštátnej súťaži a prehliadke neprofesionálnych hudobných skupín a sólistov Strunobranie 2018
Jakub Mello, spevák, autor a textár, Prievidza
Strieborné pásmo v kategórii sólisti a hudobné dvojice spolu s violončelistkou Magdalénou Hianikovou na Celoštátnej na súťaži a prehliadke neprofesionálnych hudobných skupín a sólistov Strunobranie 2018
Spevácky zbor Úsmev
Zlaté pásmo - A 2, 3. miesto v kategórii dospelých zborov a špeciálna cena za hlasovú kultúru na Medzinárodnej súťaži zborového umenia Voce Magna v Žiline
Divadlo „A“ a Divadlo Shanti, o.z. Prievidza
1. miesto na Krajskej súťaži a prehliadke ochotníckeho divadla THALIA 2018 v kategórii B tradičné prúdy divadla - neprofesionálneho divadla dospelých,
Strieborné pásmo a 3. miesto na Celoštátnej súťaži a prehliadke neprofesionálneho divadla dospelých Belopotockého Mikuláš, 4 ceny na Medzinárodnej prehliadke ochotníckych divadiel v Kyjeve, Cena za najlepšie predstavenie a osobitná cena za najzohranejší kolektív na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči, Srbsko s inscenáciou Škriepky v réžii Petra Palíka
1. miesto na Krajskej súťaži a prehliadke ochotníckeho divadla THALIA 2018 v kategórii dospelých hrajúcich deťom s inscenáciou Poklad vláčikového piráta v réžii Olívie Fanturovej Strieborné pásmo a 3. miesto na Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke dospelých hrajúcich deťom Divadlo a deti 2018.
Art point teatro Prievidza
1. miesto na Krajskej súťaži a prehliadke ochotníckeho divadla THALIA 2018 v kategórii divadla mladých s autorskou inscenáciou Experiment Ľudskosť.
Strieborné pásmo na Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých
FEDIM 2018.
Eva Líšková, členka Divadla A a divadla Shanti, o.z.
Cena za najlepší ženský herecký výkon na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom s inscenáciou "Príbeh oklamanej ženy" v réžii Štefana Orsága, Cena Zuzany Kardelisovej na Festivale Zuzany Kardelisovej za stvárnenie postavy Ženy v predstavení Príbeh oklamanej ženy a za postavu Pasqui v hre Škriepky.
Divadielko Severka, Nováky
2. miesto na Krajskej súťaži a prehliadke ochotníckeho divadla THALIA 2018 v kategórii dospelých hrajúcich deťom s inscenáciou Svrček a mravec
Dychový orchester Maguranka Junior
Zlaté pásmo na Celoslovenskej súťaži detských a mládežníckych dychových orchestrov FestMlaDych v Dolnej Súči.
Jozef Baláž, Kanianka
Laureát ceny Hudobného fondu, ktorá mu bola udelená 6.9.2018 na slávnostnom ceremoniáli v Zichyho paláci v Bratislave.
Cena Karola Pádivého za dlhoročnú cieľavedomú prácu v žánri dychovej hudby, nielen v oblasti aranžovania a komponovania, ale predovšetkým v oblasti výchovy mladej generácie hudobníkov.
Kristína Kohútová
1. miesto na celoštátnej súťaži amatérskej fotografie AMFO – kat. do 16 rokov
Marcus Oliver Obert
1. miesto na celoštátnej súťaži amatérskej fotografie AMFO – kat. do 21 rokov
DFS Malý Vtáčnik – mladšie dievčatá
Strieborné pásmo na Vidiečanovej Habovke
Pavol Gregor, ľudový umelec
Udelenie titulu Majster ľudovej umeleckej výroby v odbore slamienkarstva, výrobu slamených ozdôb
Igor Prilinský, ľudový umelec Udelenie titulu Majster ľudovej umeleckej výroby za výrobu z dreva - tvorbu zo svoru, za zachovanie pôvodných technologických postupov, jeho spracovania na úžitkový predmet
Ing. Dušan Hanes ( 1943-2018).
Ing. Dušan Hanes sa výrobe tradičných hudobných nástrojov intenzívne venoval od roku 1986. Záujem o tradičnú ľudovú kultúru a objavovanie tajomstiev remesla ho priviedli k zhotovovaniu hudobných nástrojov, na ktorých aj hrával - či už to boli píšťalky-koncovky, dvojačky, fujarky, alebo aj gajdy. Návštevníci remeselných jarmokov a folklórnych slávností na hornej Nitre a v Detve, mali vyše dvadsať rokov možnosť stretnúť sa nielen s jeho výrobkami, ale i predvádzaním hry na fujaru a píšťalky. Hoci väčšinu života prežil na hornej Nitre – V Prievidzi a v Nitrianskych Sučanoch, bol rodákom z Hriňovej. Ako roduverný Podpoľančan, hru na fujaru a ostatné vlastnoručne vyrobené hudobné nástroje, prezentoval v detvianskom kroji. Bol hrdým držiteľom certifikátu kvality svojich výrobkov od roku 2010, kedy v Detve získal cenu Dr. Ladislava Lenga - Instrumentum excellens.
Ing. Milan Medúz (1935 – 2018).
Milan Medúz pochádzal z Oravy, kde mu lásku k výtvarnému umeniu už v detstve do srdca vštepila jeho učiteľka Mária Medvecká. Aj keď v mladosti túžil potvrdiť svoj nesporný výtvarný talent štúdiom výtvarného umenia, cesty života ho viedli k inej profesii – po absolvovaní Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne sa stal poľnohospodárskym inžinierom a pedagógom. Od začiatku 60-tych rokov až do svojej smrti žil Prievidzi. Na výtvarné umenie však nikdy nezanevrel a v plnej miere sa mu venoval po odchode na dôchodok. Od realistickej kresby a maľby a vplyvov impresionizmu a pointilizmu prešiel k modernému štýlu optického umenia – op-artu, v ktorom sa doslova našiel a svojsky ho interpretoval. V tomto štýle vytvoril pozoruhodné cykly tzv. výtvarných biografií významných osobnosti svetovej histórie a Slovenska. Bol nositeľom najvyšších ocenení zo súťaží a prehliadok neprofesionálnych výtvarníkov a v poslednom období života sa ako člen Klubu výtvarných umelcov a teoretikov v Bratislave etabloval i na profesionálnej výtvarnej scéne. Jeho diela boli prezentované v rámci významných podujatí na Slovensku i v zahraničí (Chorvátsko- Rijeka, Budapešť, Kijev).
Úspešne nás reprezentovali v roku 2018.
ZOSTALI V NAŠICH SPOMIENKACH ...
