Šperkárka Linda Hudecová: „Nechcem veľkovýrobňu, skôr exkluzivitu a originálnosť.“

Linda Hudecová, známa slovenská šperkárka, tvorí pod značkou Linda´s Dream exkluzívne handmade náušnice a doplnky. Medzi jej klientky patria speváčky Lucie Bíla, Mária Čírová, modelka Jasmina Alagič, herečka Diana Mórová... Zoznam je naozaj dlhý. A to nehovoríme o talianskych celebritách, ktorých mená nám, Slovákom, nič nepovedia, no keďže Linda žije v Taliansku už takmer 20 rokov, jej šperky sú populárne aj v tejto krajine. Spolupracovala s módnymi návrhármi Borisom Hanečkom, či Janou Jurčenko. Vídať jej tvorbu môžete aj na obálkach módnych časopisov a v neposlednom rade na štýlových ženách vo vašom okolí. KECY K VECI sa so šikovnou rodáčkou zo Zemianskych Kostolian stretli pri jej poslednej návšteve Slovenska. Hovorili sme samozrejme o šperkoch, ale aj o živote v temperamentnej krajine a kopírovaní jej tvorby a nápadov. 

Aký si dnes mala deň?

Super. Konečne som si dala spraviť tetovanie, ktoré som vždy chcela, ale bola som posero. Prekonala som strach a splnila som si ďalší z mojich snov.

Čo si si dala vytetovať? 

Mapu sveta. Strašne rada cestujem, milujem cestovanie. Mám tam nápis – život je krátky a svet veľký. 

Keď sme pri cestovaní, prečo si odišla do Talianska? 

Za prácou, agentúra mi sprostredkovala prácu v Tirolsku. Dostala som sa do jedného z najkrajších lyžiarskych stredísk – Val Gardena. Pracovala som ako predavačka v jednom butiku. 

Ako si sa z hôr dostala do Toskánska, kde žiješ?

Na horách som spoznala môjho manžela, ktorý žije v Toskánsku. Zoznámila nás naša kamarátka, pracoval ako lyžiarsky inštruktor a prišla láska. (úsmev) Toskánsko je prekrásna časť Talianska. Bývame kúsok od mora, ale zároveň máme na skok do hôr. Nič nám tam nechýba. Za 20 minút sme v Pise, za hodinu vo Florencii a do Milána nám cesta trvá dve hodiny – ideál. 

Keď sa povie Toskánsko, veľa ľudí si predstaví romantiku, víno, krásne uličky...

Romantiku si môžeš spraviť, kde len chceš. Toskánsko sú pre mňa najmä kamaráti a čas strávený s nimi. Veľmi často sa stretávame, večeriame skvelé jedlo, pijeme Spritz, kecáme, relaxujeme... Život v Toskánsku je, mám pocit, viac pohodlný a pohodový. O víkendoch ani nehovorím, to je totálny oddych, vtedy nerobíme absolútne nič, len varíme, jeme, popíjame a smejeme sa. Je známe, že talianska kuchyňa je najlepšia na svete a za nič by som ju nevymenila, strašne by mi chýbala.

V čom sú Taliani iní ako Slováci?

Moja sestra taktiež veľmi dlho žila v Taliansku, no pred nedávnom sa spolu s deťmi a manželom presťahovali na hornú Nitru. Hovorila mi, že keď je teraz vonku s kamarátkami a niektorej začne dieťa plakať, hneď všetku pozornosť presúva na neho, tíši ho a chytro, chytro s ním chce ísť domov. V Taliansku – no a čo, nech si dieťa húka, klídek, veď sa utíši. Deti napríklad bežne chodia spať s dospelými okolo jednej v noci. V Taliansku sú ľudia viac uvoľnení, nič neriešia a vôbec sa nestresujú. 

Poďme k hlavnej téme rozhovoru, šperkom. Ako si sa dostala k handmade tvorbe?

Odjakživa sa mi páčilo niečo tvoriť. Keď som sa dostala do Toskánska, objavila som obchodík, v ktorom predávali komponenty a sortiment na tvorbu šperkov. Úplne ma očaril a začala som nakupovať rôzne perly, kamienky... Popri práci som začala doma vyrábať náušnice a aj ich nosiť. Manžel s kamarátmi mal pizzériu, v nej som pracovala. Vedľa nej bol luxusný butik. Jeho majiteľka bola strašná sviňa, charakterovo veľmi zlý človek. Páčila sa jej však moja tvorba a táto strašná pani ma raz oslovila, či by som nechcela predávať moje veci v jej butiku. Postupom času do mňa kamaráti stále hustili a bubnovali mi na nervy: vyser sa na robotu, budeš robiť len náušnice. No bála som sa, že sa tým nedokážem uživiť. Neustále som nad tým premýšľala, až sa to nakoniec vo mne celé zlomilo, išla som do toho, otvorila si živnosť a zatiaľ sa mi darí. Ale určite boli aj strašne zlé časy. Nemohla som nájsť obchody, ktoré by ma chceli predávať. Jeden nestačí, predáš v ňom pár kúskov, to je nič, z toho človek nevyžije. Od nervov som všetko hádzala o zem a o stenu. (smiech) 

Kedy nastal zlom? 

Keď som sa skontaktovala s Gabikou Drobovou, riaditeľkou Fashion TV. Napísala som jej na Facebooku, povedala som si, buď odpíše alebo nie. Skúsila som, pokiaľ sa neopýtaš, nemáš. Odpísala a navrhla stretnutie. Mne bolo normálne zle, celá som sa triasla. Prišla som k nej do kancelárie, rozložila náušnice a ona začala hýkať a chváliť, skoro som odpadla. Myslela som, že sa mi sníva. Na druhý týždeň išli fotiť oblečenie na Maurícius, zobrala aj moje šperky a nafotili ich. Potom boli zverejnené v magazíne o móde. Takto to celé začalo. 

Nemala si obavy ísť na voľnú nohu a živiť sa iba výrobou šperkov? 

Jasné, že som mala a keby si vedela, aké! Dúfala som, že to vyjde, ale vôbec som si nebola istá. Spýtala som sa účtovníka, či bude problém, keď to nepôjde a zruším živnosť, povedal, že nie. Tak som išla do toho. Povedala som si: pri najhoršom to nevyjde a pôjdem znovu do práce. 

Ale vyšlo to. 

Vždy som bola strašný posero, bála som sa aj niečo opýtať, ale život ma naučil – risk je zisk, keď neriskuješ, nemáš. Musíš mať trošku šťastia, ale aj odvahu a hlavne talent. Talent a fantázia je základ. Práve vďaka nim vznikajú unikátne nápady a návrhy. V mojom logu mám nápis Never stop dreaming – nikdy netreba prestať snívať. Ale treba si za tými snami aj riadne ísť a nečakať, že všetko nám padne z oblohy. 

Ako dlho sa živíš výlučne výrobou šperkov?

Šesť alebo sedem rokov.

Mnoho žien sa venuje handmade tvorbe, prečo sa podarilo presadiť vo veľkom práve tebe?

Pretože som bola prvá, ktorá na Slovensku začala vyrábať tento štýl náušníc. Nehovorím, že som prvá prišla s handmade tvorbou, ale som si istá, že som prvá, ktorá začala robiť takéto náušnice, predtým ich nikto nerobil. Aktuálne okolo handmade tvorby vnímam pomerne veľký ošiaľ, či už na Slovensku alebo v Taliansku. Veľmi sa tomu teším, som rada, že ľudia oceňujú výnimočnú ručnú prácu a nie pásovú výrobu, ktorú má každý druhý. Dôležité je, aby človek a jeho tvorba bola originálna, pretože keď 150 tvorcov bude robiť to isté, bude to o ničom.

Práveže mám niekedy pocit, že 150 tvorcov robí to isté – kopíruje ťa. 

Kedysi som to prežívala veľmi zle, naozaj ma to sralo, pokojne to tam napíš – fakt ma to sralo. Viem, čo všetko je za tým, koľko času, nápadov, kopu peňazí a potom príde nejaká pipka, začne si lepiť čínske kamienky a totálne odkopíruje môj nápad. Začala som robiť zamatové náušnice v tvare srdca a šup, začali aj ony. Začala som používať rifľovinu a šup, už ju používali aj ony. Bola som v Novom Mexiku v Amerike, priniesla som odtiaľ originálnu látku od Indiánov. A o pár dní šup, začali robiť z podobnej látky. Veľa dievčat vidí, že je o tento štýl záujem, tak kopírujú, ale s tým ďaleko nezájdu.

Autorka pásikavých tričiek s nápismi, Kristína Tormová, kopírovačov svojich nápadov zažalovala. Ty to riešiš? 

Už nie. Písala som im, potom som sa na to vykašlala. Teraz občas pod ich fotky napíšu moje klientky, že ma kopírujú, ale tieto komenty kopírovačky hneď zmažú. Aj to už o niečom svedčí – keď som si istá, že je to môj nápad a stojím si za tým, nebudem predsa mazať kritické komenty. Jedna osoba, ktorú si veľmi vážim, mi povedala – keď ťa niekto kopíruje, znamená to, že si dobrá, buď na to pyšná. 

Tvoje náušnice dýchajú luxusom a exkluzivitou, možno to bude znieť divne, ale ide z nich doslova energia. 

Veľa ľudí mi o tejto energii hovorí, asi na tom niečo bude. Je to zrejme tým, že sa inšpirujem všade vo svete. Práve na cestách hľadám nové podnety. Je pravda, že necestujem neviem koľko, ale keď už niekam vyrazím, užívam si to naplno a vo všetkom vidím niečo kreatívne, čo potom pretavím do mojej tvorby. 

Zaujímaš sa aj celkovo o módu, či len o šperky?

Móda ma totálne baví, milujem kombinovať veci, oblečenie, doplnky, šperky... To som celá ja, to je môj svet. Kamarátky mi hovoria, že by som mala robiť stajlistku. Uvažujem o niečom podobnom do budúcna, ale nechcem to zakríknuť, sama neviem, čo sa bude diať. Občas keď vidím, ako v časopisoch nakombinujú moje náušnice, vlasy mi stávajú dupkom. Aj niektoré moje klientky ich nevedia dobre zladiť, čo ma niekedy dosť hnevá, ale nemôžem každého komandovať. Náušnice sú výrazné a pútajú pozornosť, preto je veľmi dôležité kombinovať s rozvahou. Každá sme niečím krásna a zaujímavá, stačí to trošku podčiarknuť, nie prepaľovať. 

Máš aj zamestnancov?

Nemám a ani nechcem. Všetko robím sama. Nechcem veľkovýrobňu, skôr exkluzivitu a originálnosť. Všetci chcú mať všetko a všetko je potom na jedno kopyto, to neznášam. Vyberám si, s kým sa pustím do spolupráce. Na poslednej kolekcii som spolupracovala so šikovnými talianskymi remeselníkmi a výsledok stál za to. 

Stíhaš všetky objednávky sama?

Nestíham. (smiech) Stíham vyrábať náušnice, ale nezostáva mi čas na iné veci, ktoré sú tiež dosť dôležité – marketing, sociálne siete, web, ktorý stále nemám...

Ktoré klientky viacej vymýšľajú Slovenky či Talianky? 

Slovenky. 

Prečo?

Pretože sú väčšie straky, chcú náušnice viac vyčačkané. (smiech) 

Stalo sa, že si nejakú zákazku odmietla? Nedohodli ste sa?

Stalo, ale málokrát. Nevesta mi poslala šaty, ktoré boli dosť výrazné a k tomu chcela aj výrazné náušnice plus čelenku. To by bolo strašne moc a radšej takúto zákazku nespravím, akoby mala byť žena dogabaná. Síce nezarobím, ale mám čisté svedomie. 

S akými materiálmi pracuješ?

Používam rôzne komponenty, látky, mosadz, kožu... Ale pracujem hlavne s kameňmi Preciosa, sú famózne. Ide o kamene z kvalitného českého kryštálu. Absolútne žiadna Čína. 

Koľko kusov náušníc si už vyrobila? 

Neviem ti odpovedať, nepočítam to. Obvykle pracujem denne šesť až sedem hodín, keď je toho viac 10 až 12. Pri toľkých hodinách som vyrobila možno už aj cez 1000 kusov. Dalo by sa to presne zistiť cez faktúry, možno si k tomu raz, keď budem mať čas, sadnem a zistím.

text: Paula, foto: Paťa

Nájdete nás aj na facebooku a instagrame.