Autogramiáda Štefan Karak: Ako som prekonal sam seba

15.08.2018 - 16:00
Autogramiáda so Štefanom Karakom autorom knihy: Ako som prekonal sam seba. 15.8.2018 o 16.00h v kníhkupectve EZOP

Odkedy Štefana Karaka ako 55-ročného zaujali extrémne behy v horách, zúčastnil sa šiestich Majstrovstiev sveta v behu do vrchu a absolvoval mnohé ultrabehy na svete. Je držiteľom niekoľkých rekordov a ocenení.

Túto knihu napísal pre všetkých, ktorí túžia po zmene, ale neveria, že je možná naozaj v každom veku. Ako s úsmevom hovorieva: „Všetko je v hlave.“

Karak

Štefan Karak rozhodne prekonal nielen sám seba.

Tu je len pár jeho pozoruhodných úspechov: má slovenský rekord – urobil 10 výstupov na vrchol Vtáčnika za 24 hodín v roku 2006. Druhé miesto na ultrabehu Chiemgauer 100 v Nemecku v roku 2010. Druhé miesto v behu okolo Mont Blancu (najlepší Európan).

Absolvoval jeden z najprestížnejších behov na svete Leadville Trail 100 run v Colorade v USA v roku 2016; prvý a jediný Slovák v 34-ročnej histórii pretekov, najstarší účastník pretekov vo veku 65 rokov.

A presne o tom je jeho kniha Ako som prekonal sám seba. O nezlomnosti vôle, trpezlivosti, vytrvalosti a túžbe prekonať svoje limity. Dokázať si, že zvládneme viac a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Štefan Karak si dokonca osvojil špeciálny spôsob behu, ktorý šetrí vlastnú energiu. Niekto ho nazval „kontrolovaný pád“ a Štefan ho popisuje v knihe takto: „Stojíte v základnom postoji. Telo je vyrovnané v jednej osi, smerujúcej zvisle dolu. Nohy sú od seba vo vzdialenosti ramien. Pozor, telo je tak konštruované. Ak dávate pri behu nohy bližšie k sebe, alebo bežíte naširoko, nadmerne namáhate a deformujete kolenné a bedrové kĺby. Skôr ich unavíte a ľahšie môže dôjsť k zraneniu. Ruky voľne visia v ramenách, skrčené v lakťoch do uhla približne 90 stupňov.

Teraz stačí celé telo jemne nakloniť dopredu. Mal by nasledovať pád. Zabránite tomu tak, že jednu z nôh potiahnete za sebou a položíte ju tesne pred seba, do momentálneho ťažiska celého tela. Telo necháte padať ďalej a rovnakým spôsobom presuniete do nového ťažiska druhú nohu. To je všetko. Zdá sa vám to príliš jednoduché? Veď to naozaj je jednoduché. Prax je však trošku zložitejšia. Všetky tieto pohyby sa treba naučiť robiť správne a zafixovať si ich do mozgu. Aby sa stali trvalým návykom a v budúcnosti ste už na ne nemuseli myslieť.“

Hlavné menu