Kto nasadí mladých stromkov...

Iné akcie
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
-

Vinohradníctvo vo Vestenickom okrsku bolo známe už od konca  16. storočia, keď vo všetkých dedinách na Vianoce povinne čapovali  zemepanské víno. Podľa daňového súpisu z roku 1753 bolo v Horných  Vesteniciach až 44 vinohradov a k tomu sa pridala aj jedna panská vinica. Začiatkom 19. storočia sa začali šíriť viaceré nebezpečné  choroby viniča (fyloxéra, perenospóra, múčnatka), ktoré spôsobili  zničenie celých vinohradov. Dodnes však možno v okolitých lesoch nájsť  pozostatky viniča hroznorodého a jeho pestovanie dokladajú i mnohé chotárne názvy.

Podľa urbára Nitrianskeho biskupstva z roku 1694 mali obyvatelia  týchto poddanských dedín predpísanú povinnosť odovzdávať do biskupskej  kuchyne v Nitre stanovený počet vtáctva, najmä čvíkot a jarabíc.  Obyvatelia Horných Vesteníc (rovnako aj obyvatelia Račíc a Opatoviec)  boli povinní okrem iného odovzdať do biskupskej kuchyne až 40 čvíkot.  Tento spôsob lovu zanikol v 30. rokoch 20. storočia, no tradícia vtáčnictva sa zachovala až dodnes.

Rovnaká archivália zanechala súčasníkom aj informáciu o tom, že  Hornovesteničania mali za povinnosť prispievať do panskej kuchyne jednu  unciu (27 g) šafranu ročne. Šafraníctvo bolo i v nasledujúcich  obdobiach chýrnym zamestnaním obyvateľov a Vesteničania so šafranom obchodovali po celom Uhorsku i v susedných krajinách.

K dôležitým dávkam pre kuchyňu zemepána patrilo vždy aj ovocie, ktoré  Hornovesteničania zbierali v opustených záhradách a nezužitkované  prebytky často predávali. Celé sady s ovocnými stromami, ktoré postupne  nahradili chorobami ničený vinič, bývali vysadené na samotnej usadlosti,  ale rozsiahle sady sa ťahali aj mimo domov a záhrad. Ovocinárstvo a tým aj predaj ovocia na konských povozoch - čuhliarstvo zažilo svoj rozmach najmä v druhej polovici 19. storočia a do 20.  storočia už vstúpilo s novými poznatkami od zamestnancov štátnych  škôlok. Šikovní a usilovní ovocinári, dobrí štepári mávali takmer vždy  kvalitnú úrodu, ktorú bolo ďalej možné spracovať napríklad sušením  v peci, na slnku i v postavených sušiarňach, uskladniť v sudoch, nechať  skvasiť a kvas prepáliť na alkohol alebo jednoducho uvariť lekvár.

Tradície Vestenickej doliny a tamojších obcí sú hlavnou témou výstavy Kto nasadí mladých stromkov, slávu máva od potomkov..., venovanej histórii ovocinárstva a vinohradníctva v Horných Vesteniciach, i programu v rámci projektu Z mozaiky tradičnej kultúry hornej Nitry, ktorý K-2000, združenie na podporu hornej Nitry, Obec Horné Vestenice a Hornonitrianske múzeum v Prievidzi usporiadajú v nedeľu 13. októbra 2019 o 15. hodine v Kultúrnom dome Horné Vestenice.

Projekt z verejných fondov podporil Fond na podporu umenia.

Odporúčané akcie