Vysadenie Stromu slobody v Prievidzi - 100. výročie ČSR

Sadili sa aj v neskorších rokoch (1928, 1945, 1968) vždy, keď si ľudia chceli pripomenúť a osláviť význam slobody a demokracie. PRIPOJÍTE SA AJ VY PRI PRÍLEŽITOSTI 100. VÝROČIA VZNIKU PRVEJ ČESKO-SLOVENSKEJ REPUBLIKY?

Na historické udalosti zvykneme zabúdať a časom môže ich odkaz úplne vymiznúť. Stromy slobody sú súčasťou kolektívnej pamäte, ktorá dotvára aj našu osobnú identitu. Úlohou stromov slobody je udržať historické udalosti živé v pamäti aj pre tých, ktorí ich sami nezažili. Najstaršie z nich oslávia v októbri 100 rokov. Pripomínajú nám cestu slobody, humanizmu a demokracie, na ktorú sa naši predkovia vtedy vydali. Inšpirujeme sa príbehmi veľkých ľudí, ktorí svojim postojom, schopnosťami a pracovitosťou prerástli hranice svojej vlasti. Pozývame vás spolu s nami sadiť ďaľšie stromy slobody ako odkaz pre nás samých a ďaľšie generácie.

.........................

Stromov slobody sa pri príležitosti vzniku republiky po celom Československu vysadili tisíce. Projekt ich mapovania začala realizovať Nadace partnerství a zatiaľ sa im podarilo objaviť približne 1600 stromov, z toho veľkú väčšinu v Českej republike. Na Slovensku bolo z roku 1918 až 1920 objavených zatiaľ len zopár stromov. Stromy z roku 1918 sa podarilo objaviť v Trnave, Spišskom Bystrom, V ranove nad Topľou v podobe solitérov a jednu alej v Snine. Z nasledujúcich dvoch rokov sú známe napríklad Štefánikove lipy slobody v Stupave, v Malackách alebo v Lubine. Masarykova lipa je napríklad zatiaľ zmapovaná len jedna v Piešťanoch z roku 1921.

Stromy slobody sa však sadili v priebehu celého 20. storočia a v tomto prípade už môžeme hovoriť na Slovensku o desiatkach zmapovaných stromov. Sadili sa v podobe solitérov, alejí, či dokonca hájov. Počas formálnych slávností, ako i zo spontánnej iniciatívy miestnych obyvateľov a či jednotlivcov. Každý z týchto stromov má svoj príbeh a preto nám ostáva dúfať, že oveľa viac ich stále čaká na objavenie.