Quantcast

Načo obal – ekologické nakupovanie do svojho

11.3.2019
Načo obal – ekologické nakupovanie do svojho

Čo má spoločné právnička, učiteľ, zamestnankyňa v administratíve a tímlíder v autopriemysle? No predsa ekologický obchod Načo obal! Toto čarovné miesto nájdete na konci jednosmeriek na starom sídlisku v Prievidzi. Pri návšteve si nezabudnite priniesť vlastné nádoby na zakúpený tovar. Naopak doma nechajte stres a zlú náladu, pretože Načo obal si vás opantá svojim pokojom, pohodou a ušľachtilými myšlienkami. Dokonca aj samotní majitelia si sem chodia oddýchnuť. 

Predstavte sa nám, kto stojí za projektom Načo obal? 

Nina: Sme skupinka kamarátov, rodinných príslušníkov, priateľov. Majiteľmi sme Vladko (Bajo) a ja. Sme nerozlučná dvojica, poznáme sa od strednej školy, chodili sme spolu do triedy, aj keď na výške sme boli každý úplne inde, zostali sme v kontakte. Do Načo obal je zapojená aj moja sestra Lenka a priateľ Peter. 

Okrem obchodíku máte aj klasické zamestnania. Čomu sa venujete?

Bajo: Pracujem u rodičov v škole, v minulosti som učil, tento rok už nie. Mám na starosti sieť, marketingové aktivity a organizáciu projektov, ktoré som tam rozbehol. 

Nina:  Ja robím v stavebnej rodinnej firme, kde sa starám o všetku administratívu. Vyštudovanú mám ekonómiu podniku. 

Lenka: Vyštudovala som právnickú fakultu a robím v IT firme office manažéra. Ďalej by som sa rada viac zamerala na právo a venovala sa mu. Právo ma baví a som rada, že som si vybrala tento odbor. No rada by som pokračovala v tejto kombinácii právo vs. obchodík, nakoľko obchod je srdcová záležitosť a právo skôr záležitosť mozgu.

Peťo: Ja pracujem ako tímlíder v automobilovom priemysle. 

Prečo ste sa rozhodli k svojmu zamestnaniu pridať aj tento obchod?

Nina: Potrebovala som nakopnúť, v spomínanej firme pracujem cez 12 rokov a prišlo vyhorenie, hľadala som nový impulz. Žila som ekologicky, všetkých doma som „upratovala“ a liezla im na nervy. (smiech) Keď mi už viackrát vytkli, že takto to jednoducho nejde, tak som povedala: robte si, čo chcete a paradoxne potom to prišlo samé. Každý si musí myšlienku ekologického života osvojiť sám, nedá sa to naučiť. 

Lenka: Znie to milo, ale ona vôbec nebola milá, skôr niekedy až nepríjemná. (smiech) Časom sme pochopili, prečo, no nátlakom to nejde. 

Nina, hovoríš, že si hľadala nový impulz, ale ako človeku skrsne myšlienka, otvoriť si bezobalový obchod?

Nina: Keď som chodila do Bratislavy za ségrou, pol dňa sme strávili nakupovaním v bezobalových obchodoch. 

Lenka: Veľakrát mi poslala na facebook správu, že choď sa pozrieť tam a tam a ja, že bože, načo? No keď som s ňou už išla, začala som si všímať veci okolo a našla som v tom zmysel. Nakazila ma a potom prišiel tento priestor. Keď sme sa s Ninkou o tom bavili, hovorila som jej: urob to, aj tak to niekto časom urobí. Spoločnosť si to vyžaduje, ľudia sú ochotní kvôli tomu cestovať do Nitry, Trenčína, Bratislavy. Ale nebolo to priamočiare smerovanie – v budúcnosti chceme mať bezobalový obchod. Vyvíjalo sa to, napríklad Nina prešla od normálneho stravovania cez vegetariánstvo až po vegánstvo. Začali sme si všímať viacero atribútov a netočilo sa to všetko len okolo zvierat.  

Zľava: Peťo, Bajo, Lenka a Nina.


Začiatky podnikania na Slovensku. Čo mi k tomu viete povedať?

Nina: Byrokracia. Ale našťastie už sú firmy, ktoré za vás vychodia úrady. 

Bajo: Založenie eseročky sme si objednali. Tým, že nie sme prvý takýto obchod, tak aj úrady vedeli, čo chceme a nemuseli sme prekonávať prekážky. 

Peťo: To isté aj dodávatelia, už vedia o fungovaní a funkčnosti obchodov takéhoto typu, takže to bolo o trošku jednoduchšie. 

Ako dlho trvalo od zrodenia projektu do jeho realizácie? 

Nina: V auguste sme si zarezervovali priestor, v septembri sme začali rekonštruovať a v novembri sme otvorili.

Bajo: Necelé tri mesiace.

Prečo tento priestor? Čo vás na ňom oslovilo?

Bajo: Strop to nebol. (smiech)

Nina: Svetlo, vzdušnosť, výklady. Chodili sme okolo na jogu a na oknách bol nápis na prenájom. Išli sme okolo jeden, dvakrát a potom sme išli na obhliadku. Interiér bol preplnený, strašne veľa farieb, ornamentov, každá stena iný vzor, doslova vzorkovník, predtým tu totiž bola firma, ktorá dekorovala interiéry. Mali sme predstavu: krásny, čistý, biely priestor kombinovaný s drevom. Keď sme sa do toho pustili, aj nám bolo ľúto zničiť toľko práce, ale nespĺňalo to naše predstavy.

Predstavme si, že prídem po prvýkrát do neobalového obchodu, popíšte mi, ako to tu funguje. 

Nina: Zákazníci prídu, všetko si popozerajú, aby si spravili prehľad, lebo je tu veľa vecí a nedá sa všetko hneď absorbovať. Pokiaľ vedia, kam idú a ako to funguje, tak si prinesú vlastné nádoby. 

Lenka: Niektorí sa hanbia vlastné nádoby vytiahnuť, neisto sa pýtajú: do tohto si to môžem dať? Ale sú aj takí ľudia, čo nevedia, ako to funguje. Pre nich máme pripravené papierové sáčky, taktiež nádoby na drogériu z pracích gélov, aviváží, ktoré sme pozbierali a ktoré nám ľudia doniesli. Ochotne im ich poskytneme a pomôžeme spraviť prvý krok. A taktiež je možnosť si u nás zakúpiť textilné vrecká, ktoré možno používať dookola. 

Keď niekto príde s mikroténovým sáčkom? 

Lenka: Keď ho použije ešte tisíckrát, tak pokojne. 

Bajo: Už len to, že ho použil druhýkrát, je úspech. Pretože keď vidím, ako tie sáčky ľudia trhajú vo veľkoobchodoch, to je hrozné. 

Stalo sa, že prišli zákazníci a nechápavo pozerali, čo to tu je?

Bajo: Áno, najmä na strop. (smiech)

Lenka: Niektorí sa pýtali na princíp fungovania, najmä starší, ktorí nemajú prístup k sociálnym sieťam, kde je táto myšlienka viac prezentovaná. Mnoho zákazníkov sa pýta napríklad na drogériu, nevedia, do čoho si ju majú dať. Jednoducho im nenapadne, že doma majú nádoby z pracieho gélu, aviváže, okeny, z čohokoľvek, ktoré sa dajú opäť využiť a do nich im môžeme tovar načapovať. 

Nina: Niektoré veci, aj v rámci sortimentu, sú najmä pre starších zákazníkov nové, napríklad fazuľa mungo alebo červená šošovica. 

Čo všetko ponúkate?

Bajo: To bude celkom dlhý zoznam. Ovsené vločky, ryžu, cestoviny, sušené ovocie, orechy, múky, oleje, sladké pomazánky, napríklad Slowtella. Snáď čoskoro budeme mať aj koreniny a čaje.

Lenka: Cukor, soľ, müsli, gumené cukríky, keksíky, orieškové, mandľové, arašidové maslá, aj ochutené napríklad s medom a kokosovým olejom. Potom drogéria – rôzne pracie prachy, aviváže, wc gél, univerzálny čistič, ktorý je na všetko. 

Nina: Máme všetok tovar, ktorý ľudia bežne používajú pri práci, pri čistení. Ponúkame však prírodnejšiu, ekologickejšiu alternatívu k umelým produktom. 

Buďme konkrétni, porovnajme dva výrobky, jeden z klasickej predajne, jeden od vás. 

Bajo: Niektoré drogérie ponúkajú rovnako ekologické produkty ako my, napríklad značka Feel Eco. My máme aj 100-percentne prírodné produkty, v ktorých nie sú žiadne zjemňovače, parfémy, bielidlá, farbivá, žiadna chémia, len prírodné látky, esenciálne oleje. 

Peťo: Náš sortiment je čistý, vhodný aj pre tých, ktorí majú čističky odpadových vôd, neničí baktérie a nepredstavuje ekologickú záťaž. Napríklad na prednáške, na ktorej sme boli, vysvetľovali rozdiel medzi tým, keď si oblečenie operiem v chemických pracích géloch a v ekologických: koža je najväčší orgán nášho tela, najviac cez ňu prijímame, keď máme na sebe niečo chemické, tak koža prijíma chémiu, keď niečo prírodné, tak prijíma prírodu. Teda neničíme si tým svoje telo a zdravie.

Lenka: Farebné gély, ktoré máme, sú z 90 percent organické a zvyšok mydlové čističe. Majú oveľa zdravšie zloženie ako bežne dostupné produkty, v ktorých môžete nájsť napríklad stopy ropy. 

Čo je najväčšou vychytávkou vášho obchodu? 

Lenka: Podľa mňa čapovacia drogéria, ktorou sa šetrí strašne veľa odpadu. 

Bajo: Ak by som mal povedať len jediný produkt, tak je to univerzálny koncentrát– jeden prípravok na viacero účelov – pranie, riad, podlaha, čistenie ovocia od chemických postrekov... Nie je v ňom absolútne žiadna chémia a podľa účelu použitia si ho riedite. 

Nina: Má aj veľmi dobré výsledky. Testovali ho v nemocnici v Bratislave a mal 97- percentnú úspešnosť proti baktériám. Ďalšie plus je, že baktérie nezostali voči prostriedku rezistentné, čiže si nevytvorili obranyschopnosť.

Univerzálny čistič.


Kto sú vaši dodávatelia?

Bajo: Produkty sú z celého sveta, ale dovozcovia sú väčšinou slovenskí alebo českí. Väčšina takýchto obchodov má na 90 percent rovnakých dodávateľov, pretože keď nájdete niekoho, kto vie tovar vhodne dodať, teda bez obalu, nemáte potrebu hľadať ďalej. 

Nina: Až na drobných dodávateľov, tých musíme obmieňať. Je super, keď niekto dopestuje fazuľu a viete tovar od neho odkúpiť, no nie vždy ho vie dodať v potrebnom množstve.

Peťo: Napríklad teraz nám vypadli slivky, ktoré sme brali z Lehoty pod Vtáčnikom. Minuli sa a budú až v auguste, preto sme museli hľadať inde. 

Máte aj lokálne spolupráce? 
Peťo: 
To je jedna z našich priorít, aby bol tovar čo najviac lokálny, no nie vždy sa to dá. Napríklad mydlá máme z prievidzskej firmy Musk, slivky, hrušky, lekváre a vegetu dodáva Pomona z Lehoty.

Lenka: Nutsup maslá sú Prievidžania, káva, ktorú ponúkame, sa praží v Prievidzi. Zákazníci ju u nás môžu ochutnať, vyskúšať, ak im zachutí, rovno aj kúpiť.

Spomínaš kávu, máte tu pressostroj, pred predajňou je príjemná teraska. Neuvažujete o spojení s kaviarňou?

Ninia: Už nám to viacerí ľudia hovorili, že by sme to mohli skúsiť, lebo je tu príjemne, dobre sa tu sedí a pozerá cez tie veľké okná. 

Bajo: Hneď vedľa je ďalšia kaviareň. Navyše v týchto priestoroch v minulosti bola kaviareň Cafe Baroko, ale boli s tým problémy, preto ju zrušili. Finálne nehovoríme nie, ale teraz to nie je aktuálne. 

Skúšate produkty, ktoré ponúkate, najprv na sebe? 

Bajo: Snažíme sa, ale napríklad pri potravinách sa nie všetko dá, pretože niektoré veci nejeme alebo ani nestíhame skúšať a pripravovať. Čo sa týka drogérie a kozmetiky dohromady sme skúšali asi všetko. Pri kozmetike je to vždy špecifické a každý má iné preferencie. No čo sa týka drogérie do domácnosti, používame už len našu.

Peťo: Pýtame si aj recenzie od zákazníkov. Často aj sami povedia, že toto bolo super, toto mi chutilo, musím si to zobrať znova. 

Nina: Každý je originál, čiže nie každému všetko sadne. Nedá sa povedať, čo je pre niekoho najlepšie. Môjmu telu môže vyhovovať toto, inému nie. Preto aj zákazníkom hovorím, aby si zobrali tovaru na skúšku menej a sami vyskúšali, či im to sadne. 

Stalo sa, že niekto nebol spokojný a prišiel tovar vrátiť?

Bajo: Len keď sme zadali zlú váhu, miesto 50 gramov 500. (smiech) To bolo nazačiatku, keď sme ešte nemali tie ceny v oku a netrklo nás to. Tak ako hovorila Nina, väčšinou ľudom hovoríme: zoberte si toho menej a vyskúšajte. Napríklad 100 gramov múky alebo z drogérie gél na dve prania a uvidíte. Chceme predísť tomu, aby sa zákazník cítil poškodený. Produkt mu nemusí vyhovovať, ale tým, že si najprv kúpi malé množstvo, ktoré prakticky spotrebuje na prvý raz, nespôsobí si škodu, ako keby mu ostali dva litre gélu na pranie, ktorý mu nevyhovuje.

O čo plánujete rozšíriť svoju ponuku do budúcna? 

Lenka: Nápadov máme veľa. Vidieť, že všetci máme ten drive, ideme po tom, niesme z toho unavení. Presne ako hovorila Nina, že potrebovala niečo nové a toto ju nakoplo. Napríklad ja si sem často prídem oddýchnuť, som tu spokojná, lebo je tu absolútny pokoj. 

Dajte niečo konkrétne.

Nina: Určite by sme chceli bylinky, nehovorím, že všetky, ale aspoň tie základné, ktoré sa používajú v kuchyni. Radi by sme ponúkali aj čaje a doplnkový tovar by sme chceli rozšíriť o dekoratívnu kozmetiku. 

Lenka: Dekoratívna kozmetika je trošku zložitejšia, pretože je cenovo náročnejšia. Je potrebné riešiť aj zloženie, aj balenie, aj cenu. Uvažujeme o rastlinných mliekach, syroch, možno jogurtoch. Všetko však nie živočíšne, chceme ponúknuť alternatívu a myslíme aj na tých, ktorí majú rôzne intolerancie. Uvažujeme aj o workshopoch, bazároch...

Ako je to s cenami vo vašom obchode v porovnaní s klasickými obchodmi?

Nina: Asi ako ktorý obchod. My sme nebehali po prevádzkach a neporovnávali ceny. Ale stalo sa, že sem prišiel jeden pán a zhrozene povedal, že si myslel, že ceny budeme mať oveľa nižšie, keď produkty máme bez obalu. Na druhej strane tu bola pani a pýtala sa, či ceny nemáme nejaké nízke. Takže asi sa to nedá vyselektovať.

Bajo: Niektoré produkty máme lacnejšie ako v potravinách, napríklad špaldové cestoviny z Biomily máme lacnejšie ako v klasickom obchode. Ceny mydiel, kefiek a hrebeňov kopírujeme  od výrobcov v e-shopoch. Ale či je naša čapovaná drogéria lacnejšia, ako bežná drogéria v plastových nádobách, tak to neviem povedať. Ale my cenou ani neargumentujeme. Nekomunikujeme, že sme bez obalu, tak sme lacnejší, príďte, lebo ušetríte. Cena je, nechcem povedať, druhoradá, ale nie je to dôvod, prečo k nám prísť.

Keď sa prejdem po jednosmerkách, je tu viacero potravín, drogérií, bio obchodov. Prečo by som mala prísť nakupovať práve k vám?

Nina: Lebo máme najkrajší výklad. (smiech)

Lenka: Je to o tom, že sem chcete ísť a viete, že nákupom u nás robíte niečo dobré. Nejdete sem, lebo je to tu lacnejšie alebo preto, že vám tu dáme kávu zadarmo. 

Peťo: Snažíme sa mať k zákazníkom rodinný, priateľský a spontánny prístup. Chceme, aby sa ľudia s nami rozprávali, vieme sa konkrétne vyjadriť k produktom, k ich zloženiu. 

Lenka: Možno to je naša pridaná hodnota. Len o tom nehovoríme, ale aj takto doma reálne žijeme.  Nerobíme to len preto, že máme obchod, ale myšlienku, ktorú prezentujeme, ňou aj žijeme. Zákazníkovi to lepšie vysvetlíme, lebo sme tak naučení žiť.

Bohatý výber drogérie, ktorú vám načapujú do vlastnej nádoby.

Ako vedia bežní ľudia prispieť k zlepšeniu životného prostredia? Dajte nejaký tip.

Lenka: Ja mám hneď jeden: pre mňa je úplne nepochopiteľné, keď ľudia trhajú sáčky v obchodoch pri radoch so zeleninou a ovocím. Mám chuť im povedať: prosím vás, nerobte to! Natrhajú si dopredu desať sáčkov a nemajú premyslené, čo idú kupovať a keď idú platiť, vezmú si ešte aj igelitku, ktorú by isto našli aj doma. Alebo keď si idem kúpiť dve veci, mám dve ruky, takže si to môžem zobrať, odniesť, nepotrebujem igelitku a sáček.

Peťo: Mne sa páčila myšlienka na jednej prezentácií, ktorej sme sa zúčastnili: každý z nás je volič a tým, čo kupujeme, volíme, čo sa bude predávať a ponúkať v obchodoch. Keď budeme kupovať produkty s palmovým olejom, tak sa budú stále predávať, vyrábať, stále sa budú ničiť dažďové pralesy, ľudia si budú stále poškodzovať zdravie. Keď my ako voliči nepoužijeme peniaze na kúpu týchto produktov, budú sa hľadať alternatívy, ktoré sú lepšie, zdravšie a neničia tak životné prostredie. Toto je jedna z  vecí, ktoré by si mohli ľudia osvojiť. 

Nina: Mne vadí úplne všetko. (smiech) Treba začať od drobností – tašky, sáčky... Treba ísť aj do nekomfortu – musíte so sebou nosiť nádoby, dopredu si rozmyslieť, čo si chcete kúpiť. Dá sa to, je to o zvyku. 

Bajo: Na začiatok bude super, keď začnú precízne separovať odpad a prípadne kompostovať bioodpad. Následne sa zamerať aj na bezobalové nakupovanie, ktoré bude stále viac dostupnejšie.

Viackrát ste spomenuli prednášky. Vzdelávate sa touto formou? 

Nina: Musíme to mať naštudované, keď chceme informácie podávať ďalej. Nemáme však všetky vedomosti, ale snažíme sa. Pokiaľ máme možnosť a čas, ideme. Je to o inom, keď vám to niekto hovorí, ako keď si to čítate. Napríklad sme boli na prednáške, kde sa hovorilo o pracích prostriedkoch, že obsahujú bielidlá, rozjasňovače – chemické zložky. Ďalej aviváž je umelo vytvorený produkt, ktorý si ľudia kupujú, aby im prevoňala prádlo, pritom aviváž na to vôbec neslúži. Jediný význam aviváže je zabezpečiť, aby vám oblečenie, ktoré obsahuje umelé vlákna, neelektrizovalo. Dokonca keď na uterák dávate aviváž, ničíte tým jeho absorpciu, to isté platí aj pri športovom prádle, ktoré má vlákna na odvádzanie potu, aviváž ich upchá a prádlo potom neslúži na to, na čo bolo vytvorené. 

Neplánujete aj v Prievidzi organizovať podobné podujatia a šíriť osvetu? 

Lenka: Určite áno. Zatiaľ si robíme zoznam projektov, ktoré by sme sem chceli priniesť, jedným z nich je napríklad výroba rastlinného mlieka. Boli by sme radi, keby sem dotiahneme niekoho, kto sa tomu venuje, oboznamuje ľudí s pozitívnymi účinkami rastlinných mliek a iných rastlinných produktov, behá po Slovensku a robí takéto smalltalky. 

Nina: V Prievidzi podobné veci fungujú, bývajú tu zaujímavé prednášky a projekty, napríklad minulý rok sme boli v KaSS-ke na Ekotopfilm feste. 

Lenka, ešte predtým ako sme zapli diktafón, spomínala si, že plánujete aj bazár oblečenia. 

Lenka: Áno, mám strašne rada módu, vždy som ju mala rada a vymýšľala nové veci, rada som obliekala sestru, lebo na nej všetko vyzerá dobre. (smiech) Oblečenie taktiež vytvára odpad, lebo vždy je niečo, čo sa nám zunuje alebo to už nechceme nosiť, možno sme to na sebe ani veľakrát nemali, móda sa mení a ľudia stále kupujú nové oblečenie. Tak prečo si ho nevymeniť medzi sebou alebo nepredať ďalej? Samozrejme, nie je hlavná pointa zarobiť na tom, ale to, aby sa pracovalo s oblečením, ktoré tu už je a niektoho vlastní. Presne ako hovoril Peťo, čím viac budeme kupovať, tým viac sa ho bude vyrábať a za chvíľu sa tými handrami už zasypeme. 

Zero waste koncepty sú teraz na Slovensku veľmi populárne, zažívajú doslova boom. Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Nina: Tam sú už na inej úrovni, zákazníci nakupujú sami pomocou samosypačov. Na Slovensku vás musí niekto obslúžiť. Väčšina slovenských bezobalových obchodov funguje na tomto princípe, že tovar majú v nádobách a predavač vás obslúži. V Bratislave je teraz otvorený nový obchod a ten má všetko v sypacích nádobách. Bola by som veľmi rada, keby ich raz máme aj my, ale nechceli sme plastové a alternatíva k tomu je sklo s drevom alebo sklo s kovom, a to je cenovo veľmi vysoko. Možno časom. Je to uľahčenie aj pre zákazníkov, nemuseli by čakať, kým ich obslúžime. Ale na druhej strane, keď čakajú, musia spomaliť, nemôžu sa naháňať a môžu sa medzi sebou porozprávať. 

Peťo: Mne sa viackrát stalo, že som tu mal dvoch – troch zákazníkov a počas toho ako čakali, začali sa medzi sebou rozprávať a dávať si rady: toto je dobré, toto vyskúšajte, ešte ste to nemali? Je to dobré, lebo dnes je doba sociálnych sietí a komunikácia medzi ľuďmi sa vytráca. 

Kde bude Načo obal o rok?

Lenka: Hlavne, aby sme tu o rok boli, aby sa nám darilo minimálne tak, ako doteraz. Určite budeme zväčšovať ponuku, ale aby sme si mohli povedať, že prvý rok máme za sebou a bol úspešný, to  je naše želanie. 


text: Paula, foto: Paťa

Nájdete nás aj na facebooku a instagrame.


Ďalšie správy