Banské odkaliská pri Prievidzi majú zostať zachované. Firma HBP plánuje ekologickú lokalitu aj malú vodnú elektráreň

Odkaliská pri areáli bane Cigeľ v okrese Prievidza by mali zostať  zachované a začlenené do ich prírodného prostredia. Hornonitrianske bane  Prievidza (HBP) to navrhli prostredníctvom oznámenia o zmene, ktoré  predložili orgánom na posúdenie vplyvov na životné prostredie. V území  uvažujú i nad vybudovaním malej vodnej elektrárne (MVE).

Ťažba v bani Cigeľ trvala počas rokov 1962 až 2017. „Súčasťou  technológie spracovávania vyťaženého uhlia bola aj tzv. mokrá úprava  uhlia, ktorou sa zabezpečovalo odseparovanie nežiaducich prímesí z  vydobytej suroviny. Odpady z mokrej úpravy uhlia boli v tekutom stave  odvádzané potrubím na odkaliská situované severne od samotného areálu  bane,“ opísala firma.

Spomenula, že počas rokov 1964 až 1991 na tento účel využívali staré odkalisko a neskôr v rokoch 1991 až 2017 nové odkalisko.

Staré odkalisko podľa spoločnosti vytvára od ukončenia svojej prevádzky  preukázateľne pozitívne podmienky pre vývoj biodiverzity s druhmi  národného, ale aj európskeho významu. Odborný prieskum identifikoval v  lokalite až 56 chránených druhov fauny národného významu a sedem druhov  európskeho významu. „Z dôvodu zabezpečenia ochrany týchto druhov nie  je vhodný stavebný alebo iný zásah do tohto odkaliska. Navrhuje sa  ponechať naďalej toto odkalisko na samovývoj,“ skonštatovala firma.

Obdobný postup navrhla i pri novom odkalisku s plochou 3,46 hektára,  jeho asanácia by podľa nej z environmentálneho hľadiska priniesla viac  negatív ako pozitív. Odkalisko navrhla využiť ako vodnú plochu, ktorá  spolu so starým odkaliskom a s vodným tokom Moštenica (Hlinky) vytvorí  komplex s vysokou vodozádržnou a klimatickou funkciou.

„Aby mohlo byť nové odkalisko začlenené do prírodného prostredia, je  potrebné zrealizovať monitorovací systém, úpravu telesa odkaliska a  zvýšenie filtračnej stability hrádze a podložia, ako i úpravu výpustného  objektu,“ ozrejmila ďalej spoločnosť. Súčasťou navrhovaného  riešenia je podľa nej aj sekundárne využívanie hydroenergetického  potenciálu privádzanej banskej vody do vodnej nádrže prostredníctvom  vybudovania MVE s predpokladaným priemerným výkonom okolo 20 kilowattov.  

Zabezpečiť rekultiváciu územia dotknutého ťažbou a jeho prinavrátenie do  pôvodného stavu vyplýva banskej spoločnosti priamo z banského zákona. „V  intenciách tohto zákona by mali byť vodné stavby - sedimentačné nádrže z  územia odstránené s následným vykonaním technickej a biologickej  rekultivácie,“ vysvetlila spoločnosť.

Takéto radikálne riešenie je však podľa nej v rozpore so záujmami  ochrany prírody a krajiny, keď by jeho následkom došlo k likvidácii  biotopov, chránených rastlinných a živočíšnych druhov či vzácnych  krajinotvorných prvkov.

Ministerstvo životného prostredia SR k zámeru vydalo záväzné stanovisko,  že sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné  prostredie. Zároveň nariadilo spoločnosti uskutočniť účinné opatrenia  zamerané na spôsob a formu likvidácie pohánkovca japonského, ako aj  realizovať opatrenia na prevenciu jeho ďalšieho šírenia a monitoring.