Bojnice: Múzeum na Bojnickom zámku vzniklo aj vďaka miestnym obyvateľom

7.9.2020
Bojnice: Múzeum na Bojnickom zámku vzniklo aj vďaka miestnym obyvateľom
Bojnice Bojnický zámok

Začiatky múzea boli ťažké, zámok totiž slúžil aj ako internát, sklad  bahna, pekáreň či lesný úrad a pre vznik expozície bolo potrebné tieto  zložky delimitovať.

Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum Bojnice si pripomína 70 rokov od  založenia múzea v priestoroch Bojnického zámku. Vtedajšie Krajské  nitrianske múzeum v Bojniciach vzniklo 7. septembra 1950 ako reakcia na  ničivý požiar zámku. O jeho založenie sa zaslúžili i miestni obyvatelia.

"Naplneniu sna grófa Pálffyho, aby tu bolo zriadené múzeum,  predchádzala katastrofická udalosť, a to požiar, ktorý vypukol 9. mája  1950. Dovtedy to bol objekt, ktorý patril súkromnej firme. Neskôr ho  znárodnili, no naďalej patril súkromnej firme alebo jej nasledovníkovi," načrtol v pondelok archivár múzea Erik Kližan.

Úrady mali podľa neho veľký problém rozhodnúť sa, čo do budovy dať,  keďže však bolo pár rokov po vojne, museli riešiť iné udalosti. "Požiar  prišiel vhod aj pre objekt zámku a jeho využitie. Vznikli pri ňom  obrovské škody a vtedy vyšlo na povrch, že objekt len chátra a nie je  účelne využitý. Hneď na druhý deň po požiari zasadlo zastupiteľstvo,  prišli tam všetci občania a spísali rezolúciu, kde odporučili vrcholným  orgánom, ako riešiť požiar zámku a jeho obnovu. Jedným z bodov bolo  zriadiť v zámku Krajské nitrianske múzeum," priblížil.

Začiatky múzea boli ťažké, zámok totiž slúžil aj ako internát, sklad  bahna, pekáreň či lesný úrad a pre vznik expozície bolo potrebné tieto  zložky delimitovať. Zbierky, ktoré do Bojníc dovážali, tam tak nemohli  inštalovať. Celé priestory zámku obsadilo múzeum až o tri roky neskôr. "Múzeum  malo vlastivedný charakter, dokumentovať malo všetky oblasti vývoja  Nitrianskeho kraja. Boli tu expozície vývoja prírodných vied, človeka,  feudalizmu a posledná časť bola venovaná úspechom budovania  socialistického človeka. V objekte stredného hradu, ktorý bol od čias  Pálffyho nedotknutý, bola inštalovaná expozícia bývania šľachty v  minulosti," spomenul Kližan.

O desať rokov neskôr, v roku 1960, múzeum navštívilo viac ako 100.000 ľudí. "Pútal  ich nielen vzhľad Bojnického zámku, ale i to, že postupne, pomaly  každým rokom boli otvárané nové expozície. Boli v modernom štýle,  pretože vedenie múzea usúdilo, že nemôže čakať na to, aby im niekto  urobil vitríny. Začali sa tu tak vyrábať vitríny," doplnil archivár múzea.

K myšlienke grófa Pálffyho, posledného šľachtického majiteľa zámku, sa múzeum prihlásilo až neskôr. "Charakter  krajského múzea malo do roku 1960 a od tohto roka sa stalo metodickým  centrom pre všetky múzeá stredoslovenského kraja. Už niekedy v 70. alebo  80. rokoch 20. storočia sa uvažovalo, že takýto objekt je škoda  využívať na účely vlastivedného múzea, keďže tie boli v každom okrese," vysvetlil Kližan.

Bojnický zámok bol podľa neho jedinečný svojím umiestnením, výzorom aj  svojimi dejinami, preto bolo v roku 1982 prijaté uznesenie, že múzeum  bude pretransformované na celoslovenské a začne sa špecifikovať na život  šľachty na Slovensku a dokumentáciu vývoja národnej kultúrnej pamiatky  zámok Bojnice. "Až po revolúcii, keď bolo možné prihlásiť sa k šľachtickým koreňom, sme sa začali viac identifikovať s grófom Pálffym," dodal.

Ďalšie správy