Quantcast

Bojnický zámok: Gróf Pálffy - elegán s citom pre módu

13.4.2021
Bojnický zámok: Gróf Pálffy - elegán s citom pre módu

Portrét Jána Pálffyho (1829 – 1908) objavíme na dôležitom mieste expozície v Bojnickom zámku, hneď v prvej, úvodnej miestnosti Zámockého okruhu.

Kľúčový portrét muža, okolo ktorého sa odvíja naratívny príbeh romantickej prestavby celého zámku, skrýva niekoľko zaujímavých dejov. Vystavený portrét však nie je originálom, ale kópiou podľa olejomaľby Václava Brožíka. Brožík portrétoval Pállfyho v Paríži počas jedného z jeho mnohých pobytov v metropole Francúzska. Kde sa nachádza originál nevieme, no jeho fotografiu máme možnosť preštudovať si v archíve Iparművészet Múzea v Budapešti. Maliarska reprodukcia vystavená na zámku je takmer totožná s originálom. Oproti pôvodnému zobrazeniu celej postavy Pálffyho aj s čižmami, je na reprodukcii zobrazená len polfigúra. Na Brožíkovej maľbe je podpis autora vľavo dolu spolu s datovaním 1891. Desilvestro uvádza v signatúre vpravo hore: „Kópia podľa Brožíka,“ avšak bez datovania. Osud strateného obrazu by bol určite veľmi zaujímavý, no v súčasnosti nemáme k nemu dostatok overených informácii. To sa však môže zmeniť vďaka prebiehajúcemu výskumu Kataríny Malečkovej. V tomto príspevku sa budeme venovať odevu, v ktorom bol tento významný súdobý zberateľ umenia portrétovaný.

Ján Pállfy na pôvodine podobizne 62-ročný, má biele fúzy upravené do tvaru písmena W, presne podľa dobovej módy z konca 19. storočia. Zobrazený je v tzv. uhorskom odeve a o ňom budú naše nasledovné riadky. Uhorský odev mal deklarovať príslušnosť k Uhorsku, avšak na konci 19. storočia získal z časti negatívnu konotáciu maďarizácie a v slovenských vrstvách spoločnosti sa prestal používať. Pozostáva z vrchného odevu – mentieky. Tento typ vrchného odevu s rukávmi bol podšitý a lemovaný kožušinou. Mentieka bola v druhej polovici 19. storočia veľmi obľúbená v podobe tzv. „zríni“ mentieky s kratšími voľnejšími rukávmi a širokým ležatým kožušinovým golierom.

[1] Mentieky na prelome storočí slúžili ako slávnostný reprezentačný odev, v ktorom sa aristokracia nechávala spodobovať, no nie na bežné nosenie. V uhorskom šľachtickom odeve bola prítomná už od 16. storočia. Uhorský ráz odevu dodáva šnurovanie zlatými šnúrami, vzácne reťaze na mentieke a na opaskoch. Odevy boli šité z farebného súkna ale i zo zamatu, podšívané farebnými hodvábnymi podšívkami a lemované kožušinou. Pod mentiekou mal Ján Pállfy oblečený priliehavý, zlatou výšivkou zdobený čierny kabát zvaný atila. Dvojitý lem na golieri ako aj ostatné lemy sú zdobené zlatou farbou. Rastlinné ornamenty na výšivke kabátu nápadne pripomínajú výzdobu stien v Strednom hrade Bojnického zámku. Kabát má zopnutý tromi zlatými sponami a previazaný zlatým opaskom. Okolo zápästí má biele široké manžety.

 Súčasťou uhorského odevu bola aj kožušinová čiapka tzv. kalpak s agrafou (spona na ozdobu s puzdrom na pierko) a rajčím perím. Uhorskí šľachtici sa ani v tejto dobe nezriekli svojej starodávnej výsady nosiť zbraň. Pálffy má šabľu na ľavej strane a pridŕža si ju rukou. Jedná sa o typ šable pre kráľovských štátnych úradníkov z druhej polovice 19. storočia. Šabľa má zdobený záštitný oblúk, pošvu pravdepodobne potiahnutú kožou, zdobené óbustie, objímku s dvomi voľnými závesnými krúžkami a spodné kovanie.

[2] Podľa čiernobielej fotografie Brožíkovho originálu mal oblečené priliehavé nohavice zdobené po bokoch úzkym zlatým pásikom. Obuté mal vysoké čižmy s ostrohami. Existuje predpoklad, že Ján Pálffy bol, podľa želania v poslednej vôli, pochovaný v podobnom odeve.   
   
 

[1] ZUBERCOVÁ, Magdaléna M.: Tisícročie módy, Martin: Osveta, 1988, s. 265  ISBN 70-009-88

[2] MALEČKOVÁ, Katarína: Chladné zbrane a zbroj, Bojnice: SNM-MBo, 2014, s. 263 ISBN 978-80-8060-328-1

Autor: Andrea Smitková, SNM-Múzeum Bojnice

   

Ďalšie správy