Foto: Deň obetí banských nešťastí je spomienkou na viac ako 470 ich obetí

Deň obetí banských nešťastí pripomína vyhasnuté životy ľudí, ktorí  zomreli počas výkonu svojho povolania. Je to pamätný deň SR venovaný  obetiam doteraz historicky zmapovaných banských nešťastí na území  krajiny.

Zavedeniu oficiálnej spomienky predchádzala najväčšia tragédia tohto  druhu na Slovensku, keď 10. augusta 2009 vyhasli v Bani Handlová životy  deviatich baníkov a 11 záchranárov. V nedeľu 10. augusta si slovenská  verejnosť a banícke spolky pripomínajú tento pamätný deň, známy aj ako  Deň bielych ruží. Je spomienkou na 476 obetí, ktoré zahynuli v baniach  na hornej Nitre a 300 obetí baníkov ťažiacich kovy na území Slovenska.

„Tento deň je pre mesto Handlová stále špeciálnym pamätným dňom. Aj  napriek tomu, že rozsudok nie je právoplatný, ľudské životy pri výkone  povolania vyhasli. Mesto cíti morálnu povinnosť si tento deň pripomínať s  rešpektom k výkonu súdnej moci a s vierou, že spravodlivosť si nájde  svoju cestu, i keď banské prostredie je nevyspytateľné a príroda pod  zemou má svoje vlastné pravidlá. Zároveň sme ako samospráva vďační, že  mestá na Slovensku s baníckou históriou prijali tento pamätný deň za  svoj a i keď neprídu zástupcovia miest a baníckych spolkov do Handlovej,  biele ruže nájdeme na viacerých pamätníkoch venovaných baníkom a  baníctvu,“ povedala pre TASR vedúca kancelárie primátorky mesta Handlová a podpory služieb občanom Jana Paulínyová.

Poslanci Národnej rady (NR) SR 26. októbra 2010 aj vďaka podpore a  iniciatíve Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, Slovenskej  banskej komory, Slovenskej banskej spoločnosti, Odborového zväzu  pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu a banských miest ako  Handlová, Prievidza, Pezinok, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves,  Rožňava či Veľký Krtíš odsúhlasili návrh zákona, ktorým sa zmenil a  doplnil zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných  dňoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2011 a desiaty augustový deň  sa tak stal pamätným dňom - Dňom obetí banských nešťastí.

Každoročne si ho pripomínajú v Handlovej zástupcovia mesta, ústavní  činitelia, predstavitelia samospráv, inštitúcií i verejnosť. „Úctu a  pietu by tento rok mali prísť vzdať baníkom do Handlovej položením  kvetov a vencov podpredseda NR SR Martin Dubéci, poslankyňa NR SR Zuzana  Mesterová, poslanec NR SR a podpredseda TSK Michal Bartek, ministri  Matúš Šutaj Eštok a Richard Takáč. Zúčastnia sa tiež zástupcovia mesta  Handlová, VÚC, združení, baní, odborových organizácií, baníckych spolkov  a cechov, štátnych inštitúcií, verejnosť a ďalší. Prezident SR Peter  Pellegrini vysiela do Handlovej Čestnú stráž prezidenta SR, keďže sa  nemôže zúčastniť osobne,“ priblížila pre TASR Paulínyová.

Biela ruža je symbol úcty baníkom, ktorí zahynuli pri výkone svojho  povolania na celom Slovensku. Preto nielen v Handlovej, ale v rôznych  kútoch Slovenska kladú ľudia k baníckym pamätníkom biele ruže. Symbol  bielej farby ruže predstavuje nevinnosť a zelené lístky sú farbou  nádeje, aby sa takáto tragédia už nikdy neopakovala.

Priemyselná ťažba uhlia v Handlovej sa začala v júli 1909 a ukončená  bola v septembri 2021. Počas tohto obdobia v Handlovej vyťažili  82.295.940 ton hnedého uhlia. Stodvanásťročná história ťažby uhlia v  meste bola prínosom pre hospodárstvo celého Slovenska a ovplyvnila vývoj  regiónu hornej Nitry. Priniesla však aj najväčšiu banskú tragédiu na  Slovensku.

Proces v kauze výbuchu v Bani Handlová sa začal po viac ako štyroch  rokoch od nešťastia. Prvé hlavné pojednávanie vytýčil Okresný súd (OS) v  Prievidzi na 9. septembra 2013. Obžalovaní sú traja zamestnanci  Hornonitrianskych baní Prievidza a to z prečinu všeobecného ohrozenia.  Prvý rozsudok v kauze padol v máji 2015, keď boli odsúdení na dlhoročné  tresty odňatia slobody.

Koncom marca 2023 rozhodol Krajský súd v Trenčíne, že kauzou sa má už po  tretí raz zaoberať prvostupňový súd. Odvolací súd totiž rozsudok  nižšieho súdu z februára 2020 zrušil v celom rozsahu a vrátil mu vec s  tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

OS Prievidza obžalovaných v kauze opätovne uznal za vinných 5. februára  tohto roku. Uložil im niekoľkoročné tresty odňatia slobody a zákaz  činnosti. Oproti pôvodnému rozsudku z roku 2020 samosudca uložil  obžalovaným tresty pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Rozsudok stále  nie je právoplatný, obhajcovia sa opäť odvolali.

ZMOS: Dňom bielych ruží si ctíme ťažké a poctivé remeslo

Dňom bielych ruží si pripomíname nielen spomienku na tragické udalosti,  pri ktorých prišli o život desiatky baníkov, ale aj poctu ťažkému a  poctivému remeslu, ktoré po stáročia živilo naše rodiny a formovalo tvár  mnohých našich miest a obcí. Pri príležitosti Dňa obetí banských  nešťastí to v nedeľu uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska  (ZMOS) Jozef Božik.

V bani Handlová 10. augusta 2009 prišlo o život deväť baníkov a 11 banských záchranárov. „Tento  dátum sa stal symbolom úcty k tým, ktorí vykonávali túto náročnú prácu.  Ich obeta je pripomienkou, že každá práca si zaslúži rešpekt, najmä ak  je spojená s nasadením, nebezpečenstvom a službou iným,“ doplnil Božik.

Podľa jeho slov patrilo baníctvo k najťažším povolaniam, no zároveň bolo zdrojom obživy, hrdosti a súdržnosti komunít. „Dnes  sa pietne akcie konajú nielen v Handlovej, ale aj v ďalších mestách a  obciach s baníckou tradíciou ako Prievidza, Nováky, Rožňava, Gelnica,  Rudňany, Banská Štiavnica a iné, kde sa stretávajú predstavitelia  samospráv, baníckych spolkov a verejnosti, aby položili biele ruže a  vzdali úctu obetiam,“ priblížil predseda.

Božik dodal, že v čase, keď sa bane zatvorili a regióny sa transformujú  na nové hospodárske odvetvia, je dôležité uchovať si spomienku na toto  ťažké remeslo aj tragické chvíle, ktoré sprevádzali jeho históriu. Tieto  momenty sú podľa neho trvalou súčasťou našej identity a svedectvom  odvahy ľudí, ktorí svojou prácou prispeli k rozvoju Slovenska.

ZMOS pri tejto príležitosti vyjadrilo úctu všetkým obetiam banských nešťastí, ich rodinám a blízkym. „Spomienka na nich má trvalé miesto v našich komunitách, mestách a obciach, ktoré si vážia históriu i ľudskú dôstojnosť,“ doplnil predseda ZMOS.