Foto: Fotenie dravcov v prírode - Výr skalny a Sova obyčajná

4.4.2019
Foto: Fotenie dravcov v prírode - Výr skalny a Sova obyčajná

Výr skalný je naša najznámejšia a najväčšia sova. Vďaka impozantnému  vzhľadu, mohutnosti a dravosti je označovaný za „kráľa noci“ či „nočného  orla“, čo si ako najväčšia európska sova plne zaslúži.

Nad mohutným zobákom žiaria nápadne veľké, ohnivo oranžové oči.  Predĺžené pierka vytvárajú na hlave tzv. „uši“, ktoré môžu byť až 9 cm  dlhé. 

Rozpätím krídel od 160 do 200 cm sa vyrovná kršiakovi rybárovi alebo  orlovi stepnému. Telo je dlhé 59 až 73 cm a hmotnosť sa pohybuje od 2000  do 3260 gramov (samec 2000 až 2700 a samica 2500 až 3260 gramov). Celé  telo pokrýva jemné, akoby nadýchané, pomerne dlhé hnedoškvrnité perie.  Na chrbte je tmavšie a hustejšie s výraznejšou kresbou, na bruchu  svetlejšie. Nohy s prstami sú operené až po pazúry.

Sfarbenie úspešne plní ochrannú funkciu (mimikry) lebo počas dňa výr splýva s prostredím, v ktorom odpočíva po nočnom love. 

Práve vďaka periu je vynikajúci letec vražedne tichý.

Počas toku sa výr ozýva hlbokým, húkavým a pomerne príjemne znejúcim  volaním, ktoré sa dá zhruba vyjadriť slabikami „bu – hu“ alebo „uhú – hu  – uhú – huhu“.

Výr je verný svojmu hniezdisku. Do svojho hniezdneho areálu sa vracia  už na prelome rokov. Vlastné hniezdo si nikdy nestavia, niekedy obsadí  opustené hniezda dravcov vybudované na stromoch. Výr hniezdi v  podhorských a horských oblastiach až do výške 1000 metrov n. m. (mimo  Západoslovenskej nížiny, a severovýchodnej časti Slovenska) vo  výklenkoch alebo na čiastočne krytých rímsach v bralách a skalných  útesoch, prípadne v kameňolomoch (aj keď sú prevádzkované), v  zrúcaninách, ale aj v dutinách starých stromov. Ak nenájde vhodné  hniezdisko v skalách, zahniezdi aj na zemi pod vývratom alebo medzi  koreňovými nábehmi mohutného stromu.

Odhaduje sa že u nás hniezdi 300 až 400 párov a zimuje 700 až 1000 jedincov.

Výr skalný



Sova lesná/ sova obyčajná | (Strix aluco)

Sova obyčajná sa sfarbením očí aj peria podobá sove dlhochvostej, je  však oveľa menšia, má o čosi väčšie oči a kratší chvost. Jednoznačným  rozpoznávacím znakom sú tmavohnedé až čierne oči, lebo mimo sovy  dlhochvostej a plamienky driemavej ostatné sovy u nás majú dúhovku očí  žltú, resp. v prípade výra a myšiarky ušatej pomarančovú.

Má nápadne veľkú guľatú hlavu so žltkavým zobákom. Kôrovité sivasté  alebo hnedasté ochranné zafarbenie (mimikry) jej umožňuje dokonale  splynú ť s kôrou stromov. Ochranné sfarbenie je premenlivé – ani mláďatá  z jedného hniezda nemusia byť sfarbené rovnako. Nohy sú zarastené iba  po prsty. Rozpätie krídel sa pohybuje od 93 do 98 cm pri dĺžke tela 40  až 42 cm a hmotnosti od 330 do 630 g (samec 330 až 475 g a samica 400 až  630 cm).

Tok so svadobným i letmi začína už v januári a vrcholí v marci. Vtedy  možno v noci počuť plačlivé a nariekavé húkanie. Samec volá  pretiahnutým húkavým „nuuuuhu-hu-huuuuuh“ a samica odpovedá jasným a  štekovým „ku-vit“ podobným volaniu kuvika. Ozývajú a j v apríli a máji, i  keď zriedkavejšie. Výnimočne a len krátko volajú aj počas dňa. Naproti  tomu pomerne často húkajú v septembri a októbri v priebehu takzvaného  jesenného toku. Podľa výrazného hlasového prejavu možno sovu obyčajnú  pomerne presne lokalizovať.

Foto: Miloš Sušienka, Dravce na fotenie poskytli Sokoliari Aquila Bojnice

Ďalšie správy