Foto a video: Po 20 rokoch sa vrátili na fasádu Piaristického kostola v Prievidzi. Osadili faksimile historických sôch

V utorok 15. septembra osadili do výklenkov faksimile pôvodných historických sôch sv. Ignáca z Loyoly a sv. Filipa Neriho. Ich návratu predchádzal dlhoročný a náročný proces obnovy sochárskej výzdoby jednej z najvýznamnejších barokových pamiatok v meste.

Pôvodné sochy boli z fasády demontované počas rekonštrukcie fasády kostola v roku 2006. Po približne dvadsiatich rokoch sa tak výklenky, v ktorých pôvodne stáli, opäť zaplnili. Na svoje miesto sa však nevrátili pôvodné historické sochy, ale ich faksimile.

Utorkové osádzanie zároveň ponúklo výnimočnú príležitosť vidieť plastiky zo zeme a z bezprostrednej blízkosti. Po umiestnení na fasádu sa totiž nachádzajú vo výške približne 30 metrov.

Obnove predchádzali pamiatkový aj reštaurátorský výskum

Ešte pred začiatkom rozsiahlych prác sa kostolom zaoberali odborníci. Z roku 2005 pochádza umelecko-historický výskum fasád Piaristického kostola Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi, ktorého autormi boli Elena Sabadošová a Marian Havlík. Evidovaný je pri národnej kultúrnej pamiatke s číslom ÚZPF 872/2. 

Nasledoval tiež reštaurátorský výskum a Návrh na reštaurovanie kamenných sôch, váz, architektonických článkov a umelecko-remeselnú obnovu omietok, ktorý v roku 2006 vypracoval akademický sochár Dušan Hagara z VILARD – Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok.

Podľa dobových historických prameňov sa ako autor sochárskej výzdoby uvádza Dionýz Stanetti, významný barokový sochár pôsobiaci v 18. storočí.

Kamenné sochy boli vo veľmi zlom stave

Pri začiatku obnovy bola poškodená nielen samotná fasáda kostola, ale aj jej rozsiahla kamenná sochárska výzdoba. K degradácii sôch prispievali poveternostné vplyvy a vlastnosti použitého kameňa. Dobové zdroje už v roku 2006 upozorňovali na výrazné poškodenie jednotlivých plastík. 

Stav sôch a narušenie hmoty kameňa podľa reštaurátora Dušana Hagaru ešte zhoršila oprava sochárskej výzdoby v 50. rokoch minulého storočia, pri ktorej boli použité nevhodné materiály.

Štyri plastiky bolo potrebné demontovať a reštaurovať v ateliéri. Pri obnove fasády kostola sa reštaurovali aj ďalšie monumentálne sochárske prvky fasády.

Rozsah prác bol značný. Súčasťou obnovy boli napríklad aj štyri mohutné kamenné vázy umiestnené približne 30 metrov nad zemou. Podľa údajov z obdobia rekonštrukcie mala každá výšku 3,65 metra a hmotnosť viac ako dve tony. 

Obnova pokračovala po etapách

Návrat chýbajúcich sôch nebol otázkou jednej rekonštrukcie. Projekt obnovy fasádnej sochárskej výzdoby pokračoval v ďalších etapách aj počas nasledujúcich rokov.

V roku 2008 napríklad získala Rehoľa piaristov na projekt reštaurovania fasádnej sochárskej výzdoby dotáciu 500-tisíc slovenských korún, teda približne 16 597 eur. Celkové náklady tejto etapy boli vyčíslené na takmer 1,8 milióna korún, približne 59 849 eur. 

Ďalší projekt obnovy sochárskej výzdoby je evidovaný aj v roku 2009 s nákladmi viac ako 50-tisíc eur.  Rehoľa piaristov dokumentuje pokračovanie reštaurovania aj v rokoch 2019 a 2023. 

Práve počas etapy v roku 2023 boli podľa piaristov vyhotovené lukoprénovo-sadrové formy. Projekt smeroval k vytvoreniu náhrad za poškodené historické plastiky a k ich návratu do výklenkov fasády. 

Originály aj faksimile

Utorkové osadenie dvoch faksimilí však neznamená, že všetky sochy na fasáde Piaristického kostola sú kópie.

Na fasáde sa dnes nachádzajú pôvodné historické kamenné sochy a dve faksimile sôch. Rekonštrukcia ďalších dvoch sôch ešte len čaká na realizáciu, spresnil pre codnes.sk akademický sochár a reštaurátor Dušan Hagara.

Pôvodné kamenné torzá dvoch sôch, ktoré už pre svoj stav nemohli byť vrátené na fasádu, nezanikli. Boli reštaurátorsky ošetrené a uložené v areáli Kolégia piaristov v Prievidzi.

K rozhodnutiu vytvoriť faksimile sa pristúpilo najmä pre zlý stav originálov. Kamenná hmota pôvodných sôch bola podľa Hagaru natoľko rozrušená, že ich opätovné umiestnenie na fasádu už nebolo vhodným riešením.

Dve desaťročia prázdne výklenky sú opäť zaplnené

Po približne dvadsiatich rokoch sa tak do výklenkov Piaristického kostola vrátili postavy sv. Ignáca z Loyoly a sv. Filipa Neriho – tentoraz v podobe faksimilí pôvodných kamenných sôch.

Proces obnovy sochárskej výzdoby tým však ešte nekončí. Ako upozornil Hagara, rekonštrukcia ďalších dvoch sôch kostol ešte čaká.

Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie patrí k najvýznamnejším barokovým pamiatkam Prievidze. Jeho dnešná podoba vznikala najmä v 18. storočí a kostol bol dokončený a vysvätený v roku 1753. 

Návrat dvojice plastík tak nie je iba dokončením jednej z etáp reštaurovania. Po dvoch desaťročiach sa obnovila ďalšia časť historickej podoby monumentálneho priečelia kostola, pričom poškodené originály zostávajú zachované pre ďalšie generácie.