Foto a video: Po 20 rokoch sa vrátili na fasádu Piaristického kostola v Prievidzi. Osadili odliatky historických sôch

Fasáda Piaristického kostola v Prievidzi je po približne dvoch desaťročiach opäť bohatšia o dve postavy svätcov. V pondelok 15. septembra 2026 osadili do výklenkov odliatky pôvodných sôch sv. Ignáca z Loyoly a sv. Filipa Neriho. Ich návratu predchádzal dlhoročný a náročný proces obnovy fasádnej sochárskej výzdoby jednej z najvýznamnejších barokových pamiatok v meste.

Sochy boli z fasády demontované počas rekonštrukcie v roku 2006. Po dvadsiatich rokoch sa tak výklenky, v ktorých pôvodne stáli, opäť zaplnili. Na kostol sa však nevrátili pôvodné historické plastiky, ale ich odliatky.

Pondelkové osádzanie bolo výnimočnou príležitosťou vidieť plastiky ešte zo zeme a z bezprostrednej blízkosti. Po umiestnení na fasádu sa totiž nachádzajú vo výške približne 30 metrov.

Obnove predchádzal výskum fasády

Ešte pred začiatkom rozsiahlych prác sa kostolom zaoberali pamiatkari. Pamiatkový úrad SR eviduje z roku 2005 umelecko-historický výskum fasád Piaristického kostola Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi. Jeho autormi boli Elena Sabadošová a Marian Havlík. 

O rok neskôr sa začala rozsiahla obnova. Dobová správa TASR z augusta 2006 uvádza, že išlo o prvé väčšie záchranné práce na fasáde po takmer troch desaťročiach. V zlom stave bola nielen samotná fasáda, ale aj jej kamenná sochárska výzdoba. 

Hlavný reštaurátor sôch, akademický sochár Dušan Hagara, vtedy jednotlivé skulptúry podrobne preskúmal. Podľa dobových informácií potvrdil ich spojenie so sochárom Dionýzom Stanettim. 

Historickým sochám uškodili počasie aj staršie opravy

Jedným z problémov bol materiál, z ktorého boli sochy vytvorené. Kameň nebol dostatočne odolný voči dlhodobému pôsobeniu poveternostných vplyvov.

Stav plastík podľa reštaurátora ešte zhoršila oprava v 70. rokoch minulého storočia. Na sochy a fasádu sa vtedy používala cementová malta. Pod cementovou vrstvou sa následne rozpad pôvodného materiálu urýchľoval. 

Rozsah poškodenia bol natoľko vážny, že už v roku 2006 sa pri najviac poškodených sochách uvažovalo o tom, že ich na fasáde nahradia kópie z umelého kameňa. Viaceré plastiky bolo potrebné demontovať a reštaurovať v ateliéroch. 

Pri rekonštrukcii sa riešili aj ďalšie monumentálne prvky fasády. Demontované boli napríklad štyri kamenné vázy vo výške približne 30 metrov. Každá mala podľa vtedajších údajov výšku 3,65 metra a hmotnosť viac ako dve tony. 

Obnova sochárskej výzdoby pokračovala aj po mnohých rokoch

Návrat chýbajúcich plastík nebol otázkou jednej rekonštrukcie. Rehoľa piaristov dokumentuje pokračovanie projektu obnovy fasádnej sochárskej výzdoby ešte v roku 2019 a následne v roku 2023. 

Práve dokumentácia z roku 2023 prináša dôležité informácie o tom, ako sa pripravoval návrat sôch na fasádu.

V rámci ďalšej etapy projektu, na ktorú Ministerstvo kultúry SR prispelo sumou 10 000 eur, vznikli lukoprénovo-sadrové formy. Pôvodné torzá kamenných sôch boli následne očistené a uložené na palety. 

Piaristi už vtedy uvádzali, že záverečnou etapou má byť vyhotovenie kópií sôch z umelého kameňa a ich postupná montáž do výklenkov fasády kostola. 

Pondelkové osadenie odliatkov tak nadväzuje na obnovu, ktorá prebiehala po etapách mnoho rokov.

Originály zostali zachované

Na fasáde teda dnes nie sú vystavené pôvodné historické kamenné plastiky. Podľa dokumentácie Rehole piaristov boli zachované kamenné torzá pri reštaurátorských prácach očistené a uložené. Na základe pripravených rekonštrukcií a foriem sa počítalo s vytvorením kópií určených práve na fasádu. 

Takýto postup zároveň umožňuje zachovať historický vzhľad kostola bez ďalšieho vystavovania poškodených originálov dažďu, mrazu a ďalším poveternostným vplyvom.

Dve desaťročia čakania sa skončili

Po približne dvadsiatich rokoch sa tak do dvoch výklenkov Piaristického kostola vrátili postavy sv. Ignáca z Loyoly a sv. Filipa Neriho.

Ich osadenie je zároveň ďalším krokom v dlhodobom procese obnovy bohatej sochárskej výzdoby prievidzského chrámu.

Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi najvýraznejšie historické dominanty Prievidze. Aj preto návrat dvoch desaťročia chýbajúcich prvkov nie je iba technickým dokončením časti rekonštrukcie, ale aj obnovením podoby priečelia, o ktorú bol kostol dlhé roky ochudobnený.