Foto a video: Roman Turcel a umelecká skupina MoUCHY urobili svoju prvú virtuálnu výstavu „BUDÚCNOSŤ MINULOSTI“

23.3.2021
Foto a video: Roman Turcel a umelecká skupina MoUCHY urobili svoju prvú virtuálnu výstavu „BUDÚCNOSŤ MINULOSTI“

Umelecká skupina MoUCHY nenáhodne a celkom prirodzene vznikla v Dome č. 20 na plzenskom námestí v roku 2018. Počas tvorivého rezidenčného pobytu získala meno ponosou, od susedy v rokoch, „Neuklízej, nezametaj….a lítaj tady jako MoUCHY“.

Toto je ich štvrtá spoločná výstava. O rok neskôr ako bola plánovaná a v úplne inom priestore.  Vo virtuálnej galérii.  Pre artVIRTUAL.aRT je to výstava prvá.

Všetci traja autori, 

fotografky Denisa Blatná z Brna, Katka Pračková z Mexika

a výtvarník roman turcel z Prahy

vystavujú svoje umelecké výpovede v podobe fragmentov cyklov, ktoré nie sú ešte celkom uzavreté. Dovytvorené.
Okolnosti poslednej doby im zasiahli do života aj do tvorby. 

Každý v skupine ešte len napĺňa budúcu víziu svojho osobného projektu, ktorého impulzom je oživiť minulosť a sprístupniť ju budúcnosti. Pre seba aj pre iných. 

Tento odkaz je citeľný v diele každého z nich.

Denisa Blatná pátra po emóciách postojoch a osudoch, v pokrvnej línii predkov, siahajúcej na Ukrajinu.  Červené klbko začína rozplietať od najbližších. Vo fotografiách Môj otec, Ja, Moja sestra, Moje deti, sa snaží analyzovať ich spoločné vzťahy z pohľadu fotografa, ktorým je však autorka sama, a tak nemôže dosiahnuť nezávislý pohľad. Nie je to na škodu, naopak, tým že sa vkladá do procesu, jej práce nadobúdajú istú autenticitu. Ku každému fotografovanému objektu má osobitý vzťah a ten sa prejavuje aj vo finálnom diele. No, červená sa nimi prelína ako tepna.

Katka Pračková zosobňuje ženy s krásou exotických kvetov. Objavuje svoje priateľky a známe v selfie portrétoch také, ako sa sami vidia alebo chcú vidieť. Hľadajú na sebe to najvýstižnejšie. A Katka ich vidí ako kvety. Priradí im tú emóciu, farbu, a vôňu. Akoby im, nie vdýchla, ale obnažila dušu. Sprístupňuje tak divákovi autentickú a sebavedomú ženu, krásnu vo svojej jedinečnosti. Vo svojej podstate. Snaží sa ísť ku koreňom, aby mohla objaviť kvet.

roman turcel pátra po odkazoch v číslach, ktoré dopĺňa o svoje arteglyfy. Pokúša sa prostredníctvom gesta, postavy na plátne a symbolu – logotypu – variácie osobnej značky, odovzdať divákovi emóciu rovnajúcu sa významu zobrazovaného čísla. Je to intímny dialóg s divákom. Pradávny pohľad na tieto odkazy sa, prirodzene, mení a tu sa autor nebráni vlastnej interpretácií pre dnešnú dobu. Dokonca sebavedome, bez hanby, akoby tvrdil že on je ten kto má na to právo. Právo komunikovať.

vzácny hosť vernisáže výstavy: speváčka Elfi Sverdrup, z Nórska. Elfi Sverdrup pri svojom originálnom speve tiež vychádza z tradície a dáva jej novú budúcnosť.

Prezrite si virtuálnu výstavu na https://artvirtual.art/

Pozrite si video z vernisáže

Ďalšie správy