Handlovčan František Dolník lyžuje v kategórii veteránov od roku 1968

Handlovčan František Dolník si v marci vo Svätom Moritzi prevzal v  kategórii veteránov malý kryštálový glóbus za sezónu 2021/22. Kategória  veteránov, masters, začína od 30 rokov. František Dolník patrí do  kategórie masters B, teda starších ako 55 rokov. Táto kategória sa ďalej  delí po piatich rokoch. Sezónu 2021/22 odjazdil v kategórii do 90  rokov, v novej sezóne už bude nastupovať v kategórii nad 90 rokov.  Takmer vo všetkých pretekoch minulej sezóny získal pódiovú umiestnenie.  „Kryštálový glóbus je pre lyžiara to najvyššie ocenenie. Toto je môj  tretí malý glóbus, preto dúfam, že v novej sezóne vyhrám veľký.“

Osudová Remata

František Dolník sa narodil 1. januára 1933. Jeho otec bol lesník,  preto sa v detstve viackrát sťahovali a malý Ferko spoznal horárne v  Hájoch, Kľačne a v Remate. „V Kľačne mal otec lyže, v zime ich  potreboval pre pohyb v lese. Keď boli lyže doma, boli sme 4 deti, kto  bol prvý, pošúchal sa po snehu. To som mohol mať tak 5 rokov,“  zaspomínal pán Dolník. Skutočné lyžiars­ke začiatky sú však späté s  Rematou. „Potom sme sa presťahovali do starej horárne na Remate. Po  vojne, v roku 1946, sme patrili pod Nitriansky kraj. Kraj chcel  vybudovať zimné športové stredisko a zvolil Rematu. Postavili skokanský  mostík a prvý osvetlený lyžiarsky svah na Slovensku. Zásluhou baní a z  ich strojného vybavenia vybudovali vlek Turdus. Bolo to ohromné! Mali  sme osvetlenie a mali sme vlek! Vlakom k nám dochádzali ľudia zo  širokého okolia. Práve tam trénoval prvý majster republiky z hornej  Nitry a päťnásobný majster Slovenska v zjazde, Stanislav Blaho.“
V  roku 1954 nastúpil na banícku priemyslovku v Spišskej Novej Vsi. Výhodou  bola blízkosť veľhôr. „V Tatrách som sa spriatelil s bratmi  Krajniakovcami, Krasulovcami a Šoltýsovcami. Prijali ma medzi seba a  mohol som s nimi trénovať. Na školskom lyžiars­kom výcviku na Sitne si  ma všimol môj telocvikár a začal som súťažiť za klub Baník Spišská Nová  Ves. Tam som vyhral svoj prvý putovný pohár Spišs­kých železorudných  baní.“ Dodnes si pamätá sľub, ktorý pred súťažením zložil: „Ja sľubujem  za všetkých pretekárov, že budeme závodiť čestne, svedomite, tak ako sa  patrí na uvedomelých športovcov.“

Po maturite nastúpil do národného podniku Uhoľný prieskum v  Turčians­kych Tepliciach, v roku 1960 sa pres­ťahoval do Handlovej a do  penzie pracoval ako geológ v Handlovských uhoľných baniach. Absolvoval  tréners­ký kurz a v rokoch 1976,77 bol trénerom slovenského žiackeho  reprezentačného družstva. „Vychovali sme chlapcov aj dievčatá, ktoré  dosiahli republikové výsledky v doraste, dokonca aj olympionikov.“

Množstvo športových úspechov

Celý čas sa zúčastňoval súťaží. Najradšej spomína na súťaž, v ktorej  vyhral Goralský klobúčik, ktorá sa konala na Roháčoch 9. mája 1962. „Na  Orave to robili fantasticky, všetci strážcovia brán boli oblečení v  krojoch, do toho fujara, husličky, žinčica, syr. Neskutočné! Vyhral som  obrovský slalom a na druhý deň sa mi narodila dcéra. To bola veľká  radosť!“ Naopak, skľučujúce pocity mal z pretekov na počesť obetí  fašistického teroru v Kľaku a Ostrom Grúni. „V roku 1961 žilo ešte veľa  pamätníkov, mnohí pri nástupe športovcov plakali. Preteky usporiadali  pán farár, riaditeľ školy a nadšenci lyžovania. Trikrát som tieto  preteky vyhral, no uvažujem nad tým, že trofej vrátim obci, aby mali na  tieto lyžiarske súťaže pamiatku. Už som kontaktoval starostu,“ prezradil  Fratnišek Dolník. Zbierka športových trofejí a medailí pána Dolníka  darovaním jednej pamiatky neutrpí. Zaberajú mnoho priestoru na poličkách  v obývačke. „Väčšinou sa putovné trofeje odovzdávajú na trvalo po troch  víťazstvách po sebe alebo po piatich víťazstvách rozhádzane. Takýchto  putovných trofejí nastálo mám 6. Z banícko-geologických súťaží mám 17  pódiových umiestnení. V reprezentácii Slovenska som vyše 25 rokov, mám  vyše 30 titulov majstra Slovenska.“ V kategórii veteránov prvýkrát  súťažil v roku 1968. „Nemecké Pravno malo družbu s mestom Zell am See  pod ľadovcom Kaprun. Tam som absolvoval svoje prvé preteky v kategórii  masters. Vtedy nás bolo vo všetkých veteránskych kategóriách 250, teraz  nás je 60 – 70.“

Zlyžoval Mont Blanc

Keď v 90. rokoch zanikol lyžiarsky klub Baník Handlová, vznikol klub  Pegas Remata, ktorý sa venoval najmä telesne znevýhodneným lyžiarom.  Hlavne vďaka Petrovi Matiaškovi, ale aj Františkovi Dolníkovi z neho  vzišli viacerí úspešní športovci: Juraj Medera, Jakub Krako, Martin  France, Petra Smaržová alebo Gitka Prokeinová, ktorá najväčšie úspechy  neskôr dosiahla v plávaní.

V roku 2006, vo svojich 73 rokoch František Dolník na divoko,  štafetovým spôsobom, zlyžoval Mont Blanc. „Lyžovali sme z 3 300 metrov  do 2 000 metrov. Máme na to certifikát, je to slovenský rekord. Svetový  rekord nám neuznali, lebo náš pokus nebol nahlásený dopredu.“

Konkurenciu má iba na Západe

Lyžiarska sezóna 2022/23 sa už začala, prvé preteky však boli v  Austrálii a v halovej zjazdovke v Dubaji. „To je pre mňa príliš ďaleko.  Ja súťažím len bližšie, v Európe.“ Na svoje prvé preteky sezóny sa  chystá do Poľska. Vo svojej kategórii už nemá na Slovensku ani v Čechách  konkurenciu, iba v západnej Európe je okolo desať pretekárov. Sú medzi  nimi legendy lyžovania, bývalí účastníci olympiád, majstri sveta, ale aj  amatéri, ktorí sa lyžovaniu venovali amatérsky a súťažiť začali až na  dôchodku. Trať je pre všetkých pretekárov v kategórii rovnaká, najstarší  majú iba tú výhodu, že na trať idú ako prví, keď je ešte mäkká,  nerozjazdená. Najobľúbenejšia disciplína Františka Dolníka je slalom,  lebo na jeho tréning sú u nás najlepšie podmienky. „Ideálne by bolo,  keby som mohol chodiť trénovať na ľadovce a získať lyžiarsku kondíciu.  Na sucho môžete byť pripravený, ale bez lyžiarskej kondície sa vyhrávať  nedá. Či bránu podbehnete 20 centimetrov alebo meter, vytvára veľký  rozdiel.“

František Dolník sa v kondícii udržiava pravidelným cvičením. Denne  robí drepy a posilňuje končatiny, minimálne dvakrát do týždňa hodinu  venuje špeciálnemu cvičeniu na posilnenie svalových úponov, ktoré  vypracovali na fakulte telesnej výchovy a športu. V minulosti veľa  behával a bicykloval. Bežecké lyžovanie ho však nikdy nebavilo. Ako  vraví, lepšie mu to ide dole kopcom. Najviac ho však vzpruží, keď si na  stupienkoch víťazov vypočuje slovenskú hymnu.

Zdroj: handlova.sk