Kde sa na Slovensku jazdí na motorke najlepšie a prečo?

Slovensko  má na malej rozlohe viac horských priesmykov než väčšina susedných  krajín a to je pre ľudí na dvoch kolesách výborná správa. Kvalitné úseky  tu naozaj existujú, len ich nenájdete pri diaľnici. Sú roztrúsené po  hrebeňoch Karpát od Bratislavy až po Bukovské vrchy a spája ich to isté:  plynulé oblúky, prehľadné stúpania a výhľad, pre ktorý sa oplatí  zastaviť. 

Kde sa na Slovensku jazdí na motorke najlepšie? 

Západ ponúka najhustejšiu sieť zatáčok na najmenšej ploche 

Pezinská Baba na ceste II/503 je klasika. Jedenásť kilometrov medzi Pezinkom a Pernekom vystúpa do sedla v 527 metroch a strieda dlhé oblúky s ostrými vlásenkami. Cez  víkend tu však býva poriadne rušno, preto sem choďte radšej skoro ráno.  Odmenou vám bude hladký asfalt bez rýh a hustý bukový les, ktorý drží  chlad aj v júli. 

Kto má bližšie k Považiu, ocení cestu I/64 cez Fačkovské sedlo v 802 metroch alebo Lyský priesmyk v Bielych Karpatoch. Sú menej známe, a teda aj menej frekventované. Práve tu ale doceníte, aké pohodlné sú dnes povinné prilby na motorku, pretože majú lepšie vetranie a tichšia škrupina mení dlhé stúpanie na zážitok. 

Stred drží najvyššie prevýšenia aj najlepšie udržiavaný asfalt 

Čertovica  na ceste I/72 je s 1232 metrami najvyššie položené sedlo na cestách  prvej triedy. Stúpanie z Brezna je dlhé, technické a s výhľadom na Nízke  Tatry. Nadväzuje naň Šturec medzi Starými Horami a Turčianskymi  Teplicami, kde vás čaká séria tesných vlásenok v úzkom údolí s takmer nulovou premávkou kamiónov. 

Úplne  iný charakter má Cesta slobody, teda II/537 pod Tatrami. Päťdesiat  kilometrov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu vedie plynulými oblúkmi  cez lesy a kúpeľné osady. Nie je to trať na rýchlosť, ale na jazdu s  výhľadom. Kto chce o niečo ostrejší profil, odbočí na Donovaly alebo do Vrátnej doliny. 

Východ odmeňuje prázdnymi cestami a úplne inou atmosférou 

Dargovský  priesmyk na I/19 nad Košicami má krátke, zato svižné serpentíny.  Severne od neho ponúka cesta I/21 cez Duklu dlhé hrebeňové úseky, kde  stretnete viac sŕn ako áut. Najtichšie je to v Poloninách smerom na Ulič  – kam treba ale vyraziť s plnou nádržou, pretože čerpacie stanice sú tu  naozaj riedko rozosiate. 

Práve na takýchto viacdňových výletoch sa ale ukáže, aké praktické kufre na moto naozaj  sú. Suchý priestor na oblečenie a náradie zmení výlet na pohodlné  cestovanie a pri rovnomernom naložení zostane ťažisko motorky príjemne  nízko. 

Najkrajší úsek dokáže pokaziť len zlá príprava a nesprávne načasovanie 

Jar  je zradná, po zime zostáva v zákrutách posyp a v tieni dlho drží vlhko.  Reálne najlepší povrch máte preto od polovice júna do konca septembra.  Vyhýbajte sa ale sobotňajším poludniam, keď sú Donovaly aj Vrátna dolina plné áut, a rátajte s tým, že v horách sa počasie mení každú hodinu. 

Jednoznačne  najlepší úsek na Slovensku neexistuje, a to je vlastne jeho čaro. Západ  dáva hustotu zatáčok, stred prevýšenie a techniku, východ ticho a  priestor. Stačí si vybrať podľa nálady, dopriať si ráno bez ponáhľania a  nechať sa viesť cestou, ktorú si zapamätáte aj po rokoch. 

Zdroj obrázka: rcphotostock/magnific.com