Lezecká oblasť Hrádok – unikát v regióne, ktorý láka nielen svojou výškou
Lezeckú oblasť Hrádok nájdete v pohorí Vtáčnik, patrí do katastra obce Bystričany v prievidzskom okrese. Je najvyššou andezitovou stenou na Slovensku a po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou v krajine. Lokalita patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a taktiež je súčasťou chráneného územia Natura 2000. Hrádok vyhľadávajú turisti a lezci nielen zo Slovenska, ale i Poľska, Maďarska a Čiech. Okrem iného ich láka unikátnou výškou, ktorá v najvyššom bode dosahuje viac ako 100 metrov. Oblasť má v správe Horolezecký klub Baník Prievidza. Rozprávali sme sa s jeho členom Petrom Karabom, ktorý je autorom lezeckého sprievodcu oblasti. Prezradil, ako sa dostal k lezeniu, ako vo výške minimalizovať riziko a dal aj niekoľko tipov pre začiatočníkov.
„Dlhodobo som hľadal šport, ktorý by ma bavil a napĺňal. Skúšal som džudo, cvičil v posilke, no nevyhovovalo mi interiérové prostredie. Hľadal som možnosti, ako prepojiť šport s exteriérom, najmä s prírodou. Môj otec celý život chodil do hory a prirodzene tam ťahalo aj mňa. Začal som s turistikou, neskôr ma oslovili ferraty, ale stále to nebolo ono. Až som sa napokon dostal k lezeniu a hneď som vedel, že presne toto som hľadal.“ opisuje svoje začiatky Peter. Lezeniu sa venuje 14 rokov, za ten čas liezol v Tatrách, otestoval aj skalné steny v Taliansku, Slovinsku a Francúzsku. Najviac k srdcu mu však prirástol hornonitriansky Hrádok. Podľa Petra ponúka ideálne podmienky, vyhovuje mu aj absolútny pokoj a čarovná atmosféra, ktorú má okolie. „Hrádok je mohutný, obrovský a dominantný monument. Jedinečný je svojou výškou. Bežné skalky vhodné na športové lezenie majú výšku zväčša 40 až 50 metrov. Hrádok má v najvyššom bode 110 metrov.“ Takáto výška sa nedá vyliezť na jedenkrát, lezci robia na skale dve až tri zastávky. Ak si netrúfate liezť, na vrchol sa môžete dostať aj po prírodnej cestičke, ktorú zvládnu deti aj ľudia s priemernou kondičkou. Naskytne sa vám krásny výhľad na bystričiansku dolinu. Liezť na Hrádok sa dá celoročne, Peter však odporúča najmä jar a jeseň. „V lete je to kvôli vysokým teplotám komplikovanejšie. Hrádok je južná stena a andezit tmavá hornina, keď sa do nej oprie slnko, veľmi rýchlo sa nabije teplom. Liezol som, aj keď bolo 35 stupňov a skoro som tam nechal dušu. V zime stačí, aby trochu zasvietilo slniečko a môžete ísť hore v krátkych rukávoch. Stena je doslova ako kachle, nabije sa teplom a potom ho vyžaruje.“
Hornonitriansky unikát ponúka ideálne podmienky pre skúsených lezcov, Peter ho dokáže zdolať aj za 20 minút, ale ľahkou trasou a so zohratým parťákom. Zároveň hovorí, že je vhodný aj pre začiatočníkov, pretože skala má aj mnohé ľahké trasy. „Pred lezením naostro odporúčam vyskúšať si najprv umelú stenu. Priamo na skale by som začal s kratšou cestou, otestoval lezecký pohyb a tiež pocit ocitnúť sa vo väčšej výške. Je rozdiel, keď nováčik zamrzne a nevie sa pohnúť v desiatich metroch a keď sa to stane v šesťdesiatich. Potom už nie je jednoduché vrátiť sa dole. Existujú aj horoškoly – na víkend si zaplatíte inštruktora, ktorý vám vysvetlí techniku a ukáže všetko podstatné priamo na mieste. Dobrý nápad je aj pridať sa k miestnemu horolezeckému klubu. Určite však neodporúčam skúšať liezť podľa youtubového videa.“ Napriek stovkám lezení nezažil život alebo zdravie ohrozujúcu situáciu. Absolvoval pár dlhších pádov „do lana“, keď letel vzduchom aj okolo 12 metrov, z toho raz sa to stalo priamo na Hrádku. Našťastie sa mu nič nestalo, bol dobre zaviazaný aj istený iným lezcom. Hovorí, že lezec musí ističovi absolútne dôverovať, pretože má doslova v rukách jeho život. „Dôležité je objektívne riziko minimalizovať do maximálnej možnej miery: postupovať metodicky správne, mať funkčné vybavenie, skala taktiež musí mať fixné istenie v poriadku... Na Hrádku odporúčam aj prilbu, ani nie pre riziko pádu, ako pre kamene, ktoré môžu spadnúť zvrchu a poraniť vás.“ Na otázku koľkokrát už Hrádok pokoril, hovorí, že presne nevie, ale určite ide o trojciferné číslo. Na vrchol vedie okolo 120 ciest rôznej náročnosti. Peter veľkú časť z nich podrobne zdokumentoval a popísal v digitálnom sprievodcovi. Na facebookovej stránke Hrádok – lezecký sprievodca si ho môžete zdarma stiahnuť. Obsahuje zakreslené trasy spolu s ich autormi, obťažnosťou, názvami a rokmi, keď boli prvýkrát zdolané. Momentálne pripravuje jeho knižné vydanie.
Peter vyrobil aj minimalistické prehľadné tabuľky s názvami ciest a ich obťažnosťou, ktoré po odsúhlasení kompetentných navŕtal do skaly. Predtým boli názvy značené na skalu farbou, ktorá mala obmedzenú životnosť. K tomuto kroku ho inšpiroval film Teória šťastia podľa Rybanského z roku 2017. Film zachytáva stretnutie športových generácií – horolezeckej legendy Ľubomíra Rybanského, ktorý v 70. rokoch patril medzi priekopníkov lezenia a Petra Kurica, aktuálneho mládežníckeho olympijského lezca. Onedlho pod skalou nájdete aj tabuľu s prehľadnými informáciami v dvoch jazykoch od histórie až po súčasnosť Hrádku. Obsahovať bude aj QR kód, pomocou ktorého si návštevníci budú môcť stiahnuť spomínaného lezeckého sprievodcu. Peter spolu s kamarátom grafikom do budúcna plánuje uviesť na trh lokálnu odevnú značku z ekologických materiálov. Sústrediť sa chcú na tričká s dizajnom prírodných krás regiónu. „Keď môžu ľudia na tričkách nosiť juhoamerickú Patagóniu, ktorá je cez pol zemegule, prečo nie aj Vtáčnik?“ pýta sa na záver s úsmevom.
Text: codnes.sk
Foto: Michal Richtarek, Branislav Rajecký, Dušan Myslivec, Peter Karaba, Stano Fakla, Braňo Obžera
