Manželia Buaban a Slavomír Ondrovci – od Tinderu cez thajské masáže až po ázijské potraviny a kurzy varenia

Manželia Buaban a Slavomír Ondrovci bývajú v Prievidzi, Buaban pochádza z Thajska, Slavomír je rodený Prievidžan. Sú majiteľmi vyhľadávaného masérskeho salóna WAN DEE DEE, v ktorom Buaban pracuje spolu s kolegyňami ako masérka. Okrem thajských masáží na Hornú Nitru nedávno priniesli závan ďalšej exotiky v podobe predajne s ázijskými potravinami ASIA Express. V najbližších dňoch pripravujú pre záujemcov kurzy varenia pod taktovkou skúseného šéfkuchára z bojnickej reštaurácie Hygge, Samuela Bartolena.

Buaban pochádza zo severného Thajska, z provincie Lampang, na Slovensko prišla v roku 2016. „Chcela som vidieť a zažiť novú kultúru, spoznať svet. Pracovala som ako masérka a v Európe bol veľký záujem o thajské masáže. Finančné ohodnotenie bolo zaujímavé, preplatili nám aj cestu. Päť dní som pracovala a počas dvoch dní voľna som mohla cestovať a spoznávať nové miesta.“ Na opačnom konci sveta našla okrem práce aj lásku. Cez aplikáciu Tinder sa zoznámila s manželom Slavomírom. Ako Slováka prijala jej thajská rodina? „Ľahko a bez problémov, keďže nie je prvý Európan v rodine. Jedna sestra je vydatá v Holandsku, druhá v Nemecku, sesternica zase v Nórsku. V čase, keď som odchádzala z Thajska, časť rodiny už bola etablovaná v Európe, aj preto o mňa rodičia nemali strach.“ Slavomír hovorí, že aj Buaban si veľmi rýchlo získala jeho blízkych, keďže je vynikajúca kuchárka a príbuzným jej jedlá veľmi chutili. Čo ho na manželke oslovilo, prečo sa do nej zamiloval? „Nebolo na nej nič komplikované, žiadne hádanky, pokusy... Všetko bolo úplne jednoduché a jasné hneď od začiatku.“ Nie je to paradox, keďže Buaban na začiatku vzťahu nevedela dobre po anglicky? S úsmevom pokračuje: „Možno to aj pomohlo. Keď sme si chceli niečo povedať, muselo to byť jednoducho vysvetlené. Ako hovorím – žiadne komplikácie.“ Zobrali sa v roku 2018, na svadbu so slovenskými či thajskými tradíciami však nebol čas: „Buaban končili pracovné víza a po ich vypršaní by sme sa už nemohli zobrať. Sobáš môžete uzatvoriť len s niekým, kto je na Slovensku legálne. Víza končili 30. apríla, čo bol posledný deň na podanie žiadosti o trvalý pobyt na základe zlúčenia rodiny. Svadbu sme mali v piatok, 27. apríla. Potom bol víkend a v pondelok sme podali žiadosť. Všetko bolo narýchlo, nestihli sme prichystať žiadne okázalosti.“ spomína Slavomír. Buaban pred príchodom do Európy Slovensko nepoznala, ale počula o existencii Československa. Na našej krajine sa jej najviac páči nádherná príroda a disciplinovanosť na cestách. Hovorí, že oproti thajskej doprave slovenskí vodiči oveľa viac dodržiavajú pravidlá. Sebakriticky priznáva, že aj po rokoch má problémy so slovenčinou, ktorá je pre ňu veľmi ťažká. I keď počas rozhovoru niekoľko slov povie aj v našom jazyku a je vidieť, že viacerým vetám rozumie. S manželom a sedemročným synom spolu komunikujú po anglicky. Na otázku, či je rozdiel medzi slovenskou a thajskou výchovou, odpovedá Slavomír: „Deti v Thajsku vychováva dedina, ulica, sú vypustené do slobody. Na Slovensku sme striktnejší.“ V najbližších rokoch o živote v Thajsku neuvažujú. Nevylučujú však, že dôchodok strávia pri mori na thajských plážach.

Ako sme spomínali v úvode, Buaban pracuje ako masérka vo vlastnom štúdiu WAN DEE DEE, vysvetľuje rozdiel medzi thajskou a klasickou masážou: „Thajská masáž je silovejšia, ide viac do hĺbky. Hovorí sa jej aj tzv. lenivá joga, pri joge cvičíte sami, tu s vami cvičí masérka. Masérky idú kúsok po kúsku a keď narazia na problém, snažia sa ho napraviť.“ Pýtame sa, či thajská masáž bolí alebo je to len mýtus. „Ľudia, ktorí chodievajú na masáže sporadicky alebo prišli prvýkrát, môžu pociťovať bolesť. Na začiatku sa môže dostaviť nepríjemný pocit, ale telo sa veľmi rýchlo adaptuje.“ Thajské masáže sú v jej krajine považované za prestížnu záležitosť, majú dlhú tradíciu a Thajčania sú na ne veľmi, veľmi hrdí. Masérstvo sa študuje na školách, ktorých je po celej krajine mnoho. Spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, nie školstva, pretože masérstvo je považované za zdravotnícky odbor. Zaujíma nás, či by aj Slováci vedeli robiť thajskú masáž. „Samozrejme sa to vedia naučiť. Stretla som sa s masérmi, ktorí robili klasickú masáž a chceli sa venovať aj thajskej. Neboli však zvyknutí vyvinúť takú silu a tlak a veľakrát sa stalo, že sa im začali triasť ruky, čo je pre klienta veľmi rušivé.“ Pri pohľade na drobnú Buaban sa natíska otázka, kde sa v nej tá sila berie? S úsmevom hovorí, že prichádza s tréningom a tiež spomína rôzne triky, ktoré vedia masérky používať. Zrejme v nich tkvie thajské know-how, na ktoré sú generácie thajských masérok také pyšné. V čase, keď otvorili salón v Prievidzi, už mnoho ľudí tento druh masáži poznalo a vyhľadávalo ich. Podarilo sa im však objaviť dieru na trhu v podobe párových masáží, ktoré zaradili do ponuky a stretli sa s veľkým úspechom. Práve to salón naštartovalo a postupne zvyšovalo nielen jeho úroveň, ale aj počet masérok. Dnes vo WAN DEE DEE pracuje deväť masérok, všetky sú Thajčanky.

Práve ony boli prvotnou inšpiráciou na otvorenie obchodu s ázijskými potravinami. Slavomír hovorí: „Pre naše baby, masérky som vozil potraviny z Bratislavy alebo som ich kade-tade objednával. Vedeli sme, že aj v Prievidzi je mnoho ľudí, ktorí ich objednávajú alebo chodia nakupovať do iných miest. Zároveň sme hľadali možnosť, ako by sme mohli spolu ako manželia pracovať a tak vznikol nápad otvoriť ASIA Express.“ Zatiaľ fungujú ako kamenný obchod na Necpalskej ceste v Prievidzi, e-shop je v procese spúšťania. Tovar nakupujú od distribútorov, ktorí sídlia pri veľkých prístavoch ako Hamburg v Nemecku alebo Rotterdam v Holandsku. Zákazníci si z ich ponuky najviac obľúbili instantné polievky, ktoré v predaji dominujú. Zaliať rezance vriacou vodou však nie je žiadna veda. Vedia zákazníci variť aj s inými exotickými surovinami? Slavomír ozrejmuje: „Ľudia ázijskú kuchyňu poznajú z cestovania, po návrate sa v domácich podmienkach snažia jedlo, ktoré ochutnali na dovolenke, replikovať. Mnohým sa to darí, no z komunikácie so zákazníkmi vieme, že niektoré druhy potravín z našej ponuky jednoducho nevedia použiť. Chceme im pomôcť a naučiť ich najslávnejšie ázijské recepty, ako thajskú klasiku Tom Yum a Pad Kra Pao, indonézsky Rendang, či Mie Goreng, kórejský Ramen a Kimchi... Receptov, ktoré sa dajú vytvoriť aj v našich podmienkach, je neúrekom.“ Preto v ASIA Express pripravujú kurzy varenia, ktoré odštartujú posledný októbrový víkend. Budú bývať pravidelne, každé dva týždne, v piatok jeden, v sobotu dva a v nedeľu jeden. Viesť ich bude šéfkuchár z bojnickej reštaurácie Hygge Samuel Bartolen. „Uvažovali sme, že by kurzy viedla Buoban, keďže je skvelá kuchárka, ale chceli sme ich sprístupniť aj záujemcom, ktorí neovládajú cudzí jazyk. Samuel je odborník na ázijské jedlo, zároveň je správne zapálený a má rád autentické recepty. Všetko kuchynské vybavenie bude k dispozícii. Účastníci dostanú suroviny, ktoré budú na daný recept potrebovať. Na záver aj peknú misku, do ktorej si vlastnoručne uvarené jedlo môžu zabaliť a zobrať si ho domov.“ Buaban sa páči, že je u nás zvykom pripravovať jedlo doma, v jej krajine to nie je bežné: „Thajčania skoro vôbec nevaria, mnoho mladých ľudí to ani nevie. Je jednoduchšie a aj lacnejšie kúpiť si hotové jedlo v stánku na ulici. Teplý pokrm zoženiete 24 hodín denne na každom kroku.“ Ďalej hovorí, že aj Slováci vedia pripraviť autentické ázijské pokrmy. Na naše pomery je však nutné ubrať čili. Pre Thajčanov je pikantnosť jedna z chutí, tak ako slanosť, sladkosť, horkosť, kyslosť. Keď jedlo nie je ostré, ako keby pre nás nebolo osolené. Slavomír naše rozprávanie uzatvára odporúčaniami na podniky s kvalitnou ázijskou kuchyňou: „Aj na Hornej Nitre sú reštaurácie, kde vedia jedlo spraviť tak, aby si pochutil aj Thajčan. Určite môžeme odporučiť spomínané Hygge v Bojniciach, či Palm Street Boyz v Prievidzi. Celkovo ázijské reštaurácie na Slovensku išli v posledných rokoch veľmi hore, ich kvalita sa niekoľkonásobne zlepšila.“

 Text: čodnes.sk