Múzeum Bojnice uvedie do života dve nové publikácie

Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Bojnice uvedie do života dve  nové publikácie. Prvou je monografia Jána Papca Banskobystrická  katedrála, druhou zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej  konferencie Familia Pálffy. TASR o tom informovala kultúrno-propagačná  manažérka bojnického múzea Petra Gordíková.

Medzinárodná vedecká konferencia sa konala v priestoroch Bojnického  zámku ešte v septembri 2019, venovaná bola 190. výročiu narodenia grófa  Jána Pálffyho. Jednotlivé príspevky na nej pomohli objasniť ďalšiu  históriu rodu, jeho členov a v neposlednom rade aj osudy predmetov zo  zbierok Pálffyho.

"V odbornej i laickej verejnosti stále prevláda záujem o históriu  jednotlivých šľachtických rodov žijúcich v rakúsko-uhorskej monarchii,  zvlášť tých rodov, ktoré majú priamu súvislosť s územím dnešného  Slovenska, a teda s našimi dejinami. Osobitné postavenie má rod Pálffy,  ktorý už od 16. storočia patril k hlavným oporám habsburskej dynastie," načrtla editorka zborníka Katarína Malečková.

Príslušníci tohto magnátskeho rodu podľa nej zastávali významné funkcie  v správe krajiny ako palatíni, krajinskí sudcovia, miestodržitelia,  župani, strážcovia uhorskej koruny, ako dôstojníci v armáde mali vysoké  vojenské hodnosti maršalov a generálov. "Dejiny tohto rodu boli  v minulosti a stále sú vhodnou témou na prezentáciu formou výstav,  odborných seminárov, sympózií i medzinárodných vedeckých konferencií. Aj  keď mapovať históriu tohto rodu je stále behom na dlhú trať," skonštatovala.

Monografia Banskobystrická katedrála zase venuje pozornosť dielam  v bývalom jezuitskom kostole, neskôr Katedrálnom chráme svätého  Františka Xaverského v Banskej Bystrici. Prednostne sa zameriava na  formálne a emocionálne podmanivý obraz na hlavnom oltári katedrály. "Autor  sa snaží dopátrať sa jeho hodnoverného tvorcu. K tejto úlohe pristupuje  na základe vlastných postrehov, cudzích úsudkov i viacerých  nerozhodných či rozpačitých reakcií renomovaných znalcov," priblížila Gordíková.  

Papco sa pri objasňovaní nastolených otázok podľa nej nevyhýba ani  metodickým prístupom a procesuálnym postupom, respektíve behaviorálnemu  pohľadu do posudzovania vecí, ktoré s touto znalecky podmienenou  problematikou súvisia.