Poruchy krátkodobej a dlhodobej pamäti sa týkajú aj mladých

Pamäť. Ide o schopnosť mozgu uložiť, uchovávať a spätne si vybaviť informácie. Neraz však tento kognitívny proces začína robiť problémy ľuďom už v mladom veku. Proti poruchám krátkodobej aj dlhodobej pamäti treba aktívne postupovať a to čo najskôr.

Mozgové bunky ľudského tela sú najviac aktívne v období okolo 25 roku života. Po tridsiatke sa začínajú prejavovať prvé príznaky zabúdania, ktoré je prirodzeným procesom starnutia. Pokiaľ teda človek nezačne so sebou niečo robiť, môže jeho pamäť veľmi rýchlo ochabnúť. Neznamená to však, že do tridsiatky je možné nechať mozog zaháľať. Naopak. O šedú mozgovú kôru sa treba starať už od útleho detstva.

Krátkodobá pamäť a jej poruchy

Krátkodobá pamäť slúži na ukladanie informácií, ktoré sa k nám práve dostali. Pomocou nej si zapamätávame napríklad telefónne číslo, ktoré potrebujeme vytočiť, čas a miesto, kde sa koná stretnutie a pod. Obsahuje minimálne dva podsystémy.

• Fonologický uzol - opiera sa o zvukovú podobu a pracuje s číslami a slovami.

• Konceptuálna pamäť - slúži na uchovávanie významov a myšlienok obsiahnutých v hovorenej reči a písaných textoch. Pracuje aj v tomto momente, keď čítate tento text.

Medzi časté problémy s krátkodobou pamäťou patrí napríklad:

• neschopnosť zapamätať si informácie a získať nové znalosti

• zlá orientácia v čase, mieste a osobe

• opakujúce sa otázky

Príčin týchto porúch môže byť viacero a dosť často ide o kombináciu viacerých faktorov. Jedným zo spúšťačov je napríklad permanentný nedostatok spánku. Na pamäť tiež negatívne pôsobí aj stres, fajčenie či nedostatok vitamínu B12. Jednou z možností ako doplniť tento vitamín do tela je brať výživové doplnky. Niekedy však za poruchami s krátkodobou pamäťou stoja aj vážnejšie problémy, ako je nefunkčná štítna žľaza.

Poruchy dlhodobej pamäte

Dlhodobá pamäť predstavuje sklad informácií. Proces upevnenia pamäťovej stopy trvá 30 minút, teda ak si vieme na nejakú vec spomenúť po uplynutí tejto doby, je uložená v dlhodobej pamäti. To ako dlho zostane v dlhodobej pamäti uchovaná však záleží od mnohých faktorov ako napríklad opakovanie, emócie s ňou spojené a pod.

Poruchy dlhodobej pamäte sú najčastejšie spojené s demenciou (laicky nazývaná ako skleróza). Toto degeneratívne ochorenie mozgu postihuje najmä starších ľudí. Medzi najznámejšiu formu patrí Alzheimerova choroba. Spočiatku sa prejavuje zábudlivosťou. V ďalšej fáze sa začne objavovať porucha orientácie a neschopnosť hodnotenia reality. 

Diagnostika pri problémoch s pamäťou

Pokiaľ vás trápia problémy s krátkodobou alebo dlhodobou pamäťou, mali by ste zájsť za svojim obvodným lekárom. Ten vás zrejme pošle odborníkovi, ktorý urobí všetky vyšetrenia potrebné pre zistenie vášho zdravotného stavu. Počas neurologického vyšetrenia sa napríklad kontrolujú reflexy, zmyslové funkcie, rovnováha a podobne. Súčasťou sú aj kognitívne testy na otestovanie mysle, úsudku a dlhodobej pamäti.

Po tejto základnej diagnostike môže lekár nariadiť ďalšie testy na špecializovaných lekárskych prístrojoch ako je MRI a CT. Na základe celkových zistení potom nariadi náležitú liečbu.

Prevencia alebo ako si posilniť pamäť?

V prípade, že nechcete riskovať problémy s pamäťou, je dobré sa o svoj mozog pravidelne starať. Pamäť je totiž ako sval. Pokiaľ ju používame a posilňujeme, je silná a odolná. Akonáhle ju však necháme zaháľať, začína ochabovať. Na trénovanie pamäti sa ideálne hodí napríklad čítanie kníh alebo učenie sa cudzích jazykov. Ďalšou možnosťou sú napríklad krížovky alebo sudoku. Pomôcť vie aj pravidelný rozhovor, pri ktorom musíte používať svoje vedomosti.

Dôležitým faktorom je aj životospráva. Okrem kvalitného spánku je dôležité myslieť aj na pestrú a zdravú stravu. Dnes dokonca existujú aj výživové doplnky, ktoré podporujú kognitívne schopnosti a pomáhajú chrániť mozog ako napríklad doplnky výživy od Pro Brain. Samozrejmosťou by mal byť aj pravidelný pohyb, vyvarovať sa pitiu alkoholu a úplný zákaz fajčenia. A rovnako dôležitá je aj prevencia.