Priestupný mesiac február je výnimočný, vyskytol sa dokonca už aj 30. február

Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný  má variabilnú dĺžku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri  roky – v tzv. priestupnom roku – pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v  priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi. V histórii  sa však vyskytol aj 30. február, a to dokonca dvakrát.

Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa zosúladil kalendár s  reálnym obehom Zeme okolo Slnka, je stará viac než 2000 rokov. S  priestupnými rokmi rátal tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaviedol rímsky  politik a vojvodca Július Cézar v roku 46 pred našim letopočtom s  platnosťou od roku 45 pred n. l.

Ako ho upozornil grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie, obeh Zeme okolo  našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvrť dňa. Po štyroch  rokoch už rozdiel medzi kalendárom a realitou predstavuje jeden celý  deň – a tento deň sa musí vložiť do kalendára, aby sa disproporcia  vyrovnala.

Prečo voľba padla práve na február? V tom čase išlo o posledný mesiac  roka, ktorého začiatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Napokon tomu  zodpovedali aj názvy mesiacov, ktoré sa zachovali dodnes – september bol  v skutočnosti siedmy, október ôsmy, november deviaty a december desiaty  v roku.

Kalendár však neskôr potreboval ďalšiu opravu. Takzvaný tropický rok,  ktorý označuje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom  (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než  365 a štvrť dňa. V časoch pápeža Gregora XIII. (1502 – 1585) sa tak  kalendár oproti skutočnému obehu Zeme líšil o celých 10 dní a najmä pre  katolícku cirkev bolo napríklad problémom stanoviť termín Veľkonočnej  nedele.

Systém, ktorý zaviedol Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov  výnimky: roky deliteľné stovkou (1800, 1900) priestupné nie sú. A  naopak, roky deliteľné číslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné.  Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku  "skočil" zo 4. októbra rovno na 15. október, čím sa nesúlad vyrovnal.  Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a často i s nedôverou.  Mnoho ľudí tvrdilo, že ich reforma pripravila o jedenásť dní života.

Hneď v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty,  Španielsko, Portugalsko, Poľsko a časť Talianska. Koncom roka ho  zaviedli Holanďania, ktorí sa tak pripravili o vianočné sviatky. V Česku  ho presadil začiatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na  území Slovenska začal platiť v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v  roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918 čo vysvetľuje paradox známy z čias  totality – keď komunistický režim oslavoval tzv. Veľkú októbrovú  socialistickú revolúciu 7. novembra (podľa juliánskeho kalendára sa  konala 25. októbra). Poslední prijali kalendár Rumuni (1919) a Gréci  (1923).

V histórii existuje aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho  odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy,  vynechali priestupný deň v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi  vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali  dva priestupné dni – teda 29. aj 30. február. Nakoniec sa zmierili s  gregoriánskym kalendárom rok po Angličanoch, v roku 1753.

Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa  komunistická moc pokúšala skonštruovať vlastný novátorský kalendár s  5-dňovým týždňom a 30-dňovými mesiacmi, avšak bez úspechu.