Prievidza: Veci na štedrovečernom stole mali v minulosti rituálny charakter

Všetky veci i potraviny, ktoré sa v minulosti nachádzali na i okolo  štedrovečerného stola, mali svoju symboliku a rituálny charakter.  Obilniny mali zaručiť hojnosť, reťaz zase súdržnosť rodiny. Pre TASR to  uviedla etnologička z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Lívia  Oršulová.

„Stôl bol umiestnený v kultovom kúte prednej izby, čiže v posvätnom  mieste. Mal svoje významné miesto počas štedrej večere, pretože nebol  nikdy prekrytý obrusom, ale práve na Štedrý večer sa prekryl nejakou  plachtou, z ktorej sa na jar mohlo zase zasiať, čiže tam už vzniká  magický rituálny význam,“ načrtla Oršulová.

Pod stolom sa podľa nej nachádzali rôzne drobné plodiny ako obilie, mak,  šošovica, ktoré symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Nachádzalo sa tam i  pracovné náradie, ktorým si muži privyrábali. Zaručovalo to, aby  vlastnosť železného náradia prešla na ľudí v okolí stola. „Všetko, čo  sa aj dopestovalo, sa v malom množstve symbolicky dalo na stôl do  ošatky, aby si ľudia privodili úrodu aj v ďalšom roku. Nesmel tam chýbať  chlieb ako dar Boží, sviečka, aby horelo večné svetlo. Na plameň  sviečky sa dávalo pozor, nesmel zhasnúť, pretože to symbolizovalo niečo  zlé, nepríjemnú udalosť, úmrtie v rodine,“ priblížila etnologička.

Na stole nesmela chýbať modlitebná knižka, v čase kresťanstva i betlehem. „Nad  stolom musela visieť halúzka, vetvička, ktorá mohla i nemusela byť  ozdobená. V pohanských časoch tam zase visel zväzok obilia alebo veniec,  čo symbolizovalo úrodu,“ spomenula Oršulová.

Okolo stola sa zase podľa nej napríklad uväzovala reťaz, aby sa jej vlastnosti preniesli na rodinu. „Ľudia,  ktorí sedeli okolo stola, si museli na reťaz položiť nohy. Keďže je  reťaz pevná a nedá sa roztrhnúť, jej pevnosť sa mala preniesť aj na  rodinu, aby bola súdržná, nerozhádala sa,“ ozrejmila.

Niektoré zvyky, ktoré ľudia dodnes vykonávajú, pochádzajú práve z minulosti. „Začínalo  sa oblátkou, ktorá symbolizovala chlieb, nechýbal cesnak, med. Medom sa  dáva krížik na čelo. Cesnak bol jednak zo zdravotných dôvodov, ale  zároveň sa ním bojovalo aj proti zlým silám, hlavne v príbytkoch, lebo  duše zosnulých do nich schádzali počas najväčších sviatkov, medzi ktoré  patrili i Vianoce,“ vysvetlila Oršulová.

Po oblátke sa podľa nej vertikálne prekrojilo jabĺčko. Dbalo sa na to, aby tam bola hviezdička, čo symbolizovalo zdravie. „Ja  poznám taký zvyk, kde gazda prekrojil jabĺčko a z neho odrezal trochu  každému pri stole. Keď niekto počas nasledujúceho roka zablúdil alebo  zišiel z cesty, mal si spomenúť na jabĺčko, s kým ho jedol pri  štedrovečernom stole a oni ho mali naviesť na správnu cestu,“ dodala.