Prvá extrémna slnečná búrka za vyše 20 rokov priniesla polárnu žiaru
Najsilnejšia slnečná búrka za viac ako dve desaťročia zasiahla v piatok Zem, pričom na oblohe od austrálskej Tasmánie až po Britániu vyvolala veľkolepé svetelné predstavenia. Jav zároveň ohrozuje fungovanie družíc a energetických sietí, keďže bude pretrvávať až do víkendu.
Prvý z niekoľkých výronov koronálnej hmoty (CME) - expulzií plazmy a magnetických polí zo Slnka - prišiel krátko po 18.00 h SELČ, uviedlo Centrum pre predpovede vesmírneho počasia Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) so sídlom vo Washingtone.
Jav bol neskôr aktualizovaný na "extrémnu" geomagnetickú búrku - prvú od takzvanej "halloweenskej búrky" v októbri 2003, ktorá spôsobila výpadky elektriny vo Švédsku a poškodila energetickú infraštruktúru v Juhoafrickej republike. Očakáva sa, že v nasledujúcich dňoch budú planétu sužovať ďalšie CME.
Úrady upozornili prevádzkovateľov družíc, letecké spoločnosti a energetickú sieť, aby prijali preventívne opatrenia pre prípadné poruchy spôsobené zmenami magnetického poľa Zeme.
Na rozdiel od slnečných erupcií, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla a na Zem dorazia približne za osem minút, CME sa pohybujú miernejším tempom, pričom úrady odhadujú súčasný priemer na 800 kilometrov za sekundu.
Pochádzajú z obrovskej skupiny slnečných škvŕn, ktorá je 17-krát väčšia ako naša planéta. Slnko sa blíži k vrcholu svojho 11-ročného cyklu, ktorý prináša zvýšenú aktivitu.
Mathew Owens, profesor vesmírnej fyziky na univerzite v Readingu, pre AFP uviedol, že účinky búrky sa prejavia najmä v severných a južných zemepisných šírkach planéty, ale ich rozsah bude závisieť od konečnej sily búrky.
Kolísavé magnetické polia spojené s geomagnetickými búrkami vyvolávajú prúdy v dlhých vedeniach vrátane elektrických vedení, čo môže viesť k výpadkom elektrickej energie. Elektrizovať sa môžu aj dlhé potrubia, čo môže viesť k technickým problémom.
Najsilnejšia geomagnetická búrka v histórii, známa ako Carringtonova udalosť, sa vyskytla v septembri 1859 a bola pomenovaná po britskom astronómovi Richardovi Carringtonovi. Nadmerné prúdy na telegrafných vedeniach vtedy spôsobili technikom úrazy elektrickým prúdom a zapálili niekoľko telegrafných prístrojov.
Polárnu žiaru sme pozorovali nad celým Slovenskom
Situácia bola v piatok večer neistá. Ukazovatele síce boli v správnych hodnotách, ale problém predstavovalo počasie. Na väčšine územia totiž prevládala oblačná až dokonca zamračená obloha.
Len postupne sa začalo od severozápadu vyjasňovať. Silná geomagnetická búrka sa však postarala o to, že polárnu žiaru nad Slovenskom bolo vidieť aj cez oblaky.
Polárna žiara nabrala zelenú farbu
Spočiatku bola polárna žiara modrá až fialová, s pribúdajúcim časom naberala odtiene červenej a ružovej. Geomagnetická búrka však bola natoľko silná, že sa miestami ukázala polárna žiara v zelenej farbe.
To je skutočne v našich zemepisných šírkach vzácnosť. Svedčí to o tom, že naša planéta bojovala so slnečnými vetrami a s prísunom mohutnej koronálnej hmoty, ktorá rozrušuje magnetické pole Zeme.
Pripomeňme, že farba svetla polárnej žiary závisí od toho, na akej výške dochádza k interakcii častíc s molekulami vzduchu.
Polárna žiara nepovedala posledné slovo
Silná geomagnetická búrka bude Zem ovplyvňovať aj počas dnešného dňa. Polárnu žiaru si tak užijú aj v Amerike.
My, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou takéto šťastie mať už nebudeme. Počasie u nás totiž bude ovplyvňovať tlaková výš od severozápadu až severu, ktorá bude zasahovať do strednej Európy pričom po jej okraji bude cez Poľsko, Bielorusko a Ukrajinu postupovať smerom na juh studený front.
Tento front prinesie veľa oblakov aj k nám, čo nám znemožní pozorovať polárnu žiaru v takej miere, ako tomu bolo v piatok večer. Situáciu budeme pozorne sledovať.
