Prvá extrémna slnečná búrka za vyše 20 rokov priniesla polárnu žiaru

Najsilnejšia slnečná búrka za viac ako dve desaťročia zasiahla v piatok  Zem, pričom na oblohe od austrálskej Tasmánie až po Britániu vyvolala  veľkolepé svetelné predstavenia. Jav zároveň ohrozuje fungovanie družíc a  energetických sietí, keďže bude pretrvávať až do víkendu. 

Prvý z niekoľkých výronov koronálnej hmoty (CME) - expulzií plazmy a  magnetických polí zo Slnka - prišiel krátko po 18.00 h SELČ, uviedlo  Centrum pre predpovede vesmírneho počasia Národného úradu pre oceány a  atmosféru (NOAA) so sídlom vo Washingtone.

Jav bol neskôr aktualizovaný na "extrémnu" geomagnetickú búrku - prvú od  takzvanej "halloweenskej búrky" v októbri 2003, ktorá spôsobila výpadky  elektriny vo Švédsku a poškodila energetickú infraštruktúru v  Juhoafrickej republike. Očakáva sa, že v nasledujúcich dňoch budú  planétu sužovať ďalšie CME.

Úrady upozornili prevádzkovateľov družíc, letecké spoločnosti a  energetickú sieť, aby prijali preventívne opatrenia pre prípadné poruchy  spôsobené zmenami magnetického poľa Zeme.

Na rozdiel od slnečných erupcií, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla a  na Zem dorazia približne za osem minút, CME sa pohybujú miernejším  tempom, pričom úrady odhadujú súčasný priemer na 800 kilometrov za  sekundu.

Pochádzajú z obrovskej skupiny slnečných škvŕn, ktorá je 17-krát väčšia  ako naša planéta. Slnko sa blíži k vrcholu svojho 11-ročného cyklu,  ktorý prináša zvýšenú aktivitu.

Mathew Owens, profesor vesmírnej fyziky na univerzite v Readingu, pre  AFP uviedol, že účinky búrky sa prejavia najmä v severných a južných  zemepisných šírkach planéty, ale ich rozsah bude závisieť od konečnej  sily búrky.

Kolísavé magnetické polia spojené s geomagnetickými búrkami vyvolávajú  prúdy v dlhých vedeniach vrátane elektrických vedení, čo môže viesť k  výpadkom elektrickej energie. Elektrizovať sa môžu aj dlhé potrubia, čo  môže viesť k technickým problémom.

Najsilnejšia geomagnetická búrka v histórii, známa ako Carringtonova  udalosť, sa vyskytla v septembri 1859 a bola pomenovaná po britskom  astronómovi Richardovi Carringtonovi. Nadmerné prúdy na telegrafných  vedeniach vtedy spôsobili technikom úrazy elektrickým prúdom a zapálili  niekoľko telegrafných prístrojov.

Polárnu žiaru sme pozorovali nad celým Slovenskom

Situácia bola v piatok večer neistá. Ukazovatele síce boli v  správnych hodnotách, ale problém predstavovalo počasie. Na väčšine  územia totiž prevládala oblačná až dokonca zamračená obloha.

Len postupne sa začalo od severozápadu vyjasňovať. Silná  geomagnetická búrka sa však postarala o to, že polárnu žiaru nad  Slovenskom bolo vidieť aj cez oblaky. 

Polárna žiara nabrala zelenú farbu

Spočiatku bola polárna žiara modrá až fialová, s pribúdajúcim časom  naberala odtiene červenej a ružovej. Geomagnetická búrka však bola  natoľko silná, že sa miestami ukázala polárna žiara v zelenej farbe.

To je skutočne v našich zemepisných šírkach vzácnosť. Svedčí to o  tom, že naša planéta bojovala so slnečnými vetrami a s prísunom mohutnej  koronálnej hmoty, ktorá rozrušuje magnetické pole Zeme.

Pripomeňme, že farba svetla polárnej žiary závisí od toho, na akej výške dochádza k interakcii častíc s molekulami vzduchu.

Polárna žiara nepovedala posledné slovo

Silná geomagnetická búrka bude Zem ovplyvňovať aj počas dnešného dňa. Polárnu žiaru si tak užijú aj v Amerike.

My, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou takéto šťastie mať už  nebudeme. Počasie u nás totiž bude ovplyvňovať tlaková výš od  severozápadu až severu, ktorá bude zasahovať do strednej Európy pričom  po jej okraji bude cez Poľsko, Bielorusko a Ukrajinu postupovať smerom  na juh studený front.

Tento front prinesie veľa oblakov aj k nám, čo nám znemožní pozorovať  polárnu žiaru v takej miere, ako tomu bolo v piatok večer. Situáciu  budeme pozorne sledovať.