Rekvalifikáciu absolvuje na hornej Nitre vyše 700 exzamestnancov baní a elektrárne

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pokračuje s projektom Podpory  zamestnateľnosti v regióne horná Nitra. Bilanciu kompetencií a  rekvalifikačné kurzy by malo absolvovať 722 účastníkov, väčšina je z  Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), 45 je z Elektrárne Nováky (ENO).  Projekt rozšíri kraj o ďalších 180 miest. Informoval o tom v pondelok  na brífingu v Prievidzi predseda TSK Jaroslav Baška.

Jedným z účastníkov projektu je 54-ročný Jozef Svitok. V bani odpracoval  29 rokov, pôsobil na pozíciách vetrania a bezpečnosti. Pôvodne vyučený  elektrikár si podľa svojich slov spravil kurz bezpečnostného technika a  skúšky na plynárenské tlakové zariadenie. "Je to veľká zmena, lebo  väčšina ľudí, ktorá končila, bola nad 50 rokov. Keď niekto odrobí v  jednom podniku 30 rokov, je to dosť dlhá doba. Banícka profesia je  navyše dosť špecifická. Projekt je dobrý na to, aby sa tí ľudia  uplatnili aj na povrchu, nielen v podzemí," skonštatoval Svitok.

Špecifickou kategóriou sú podľa neho baníci, ktorí odpracovali 30 rokov na príprave či stenovom porube. "Ich zdravotný stav je dosť poznačený tým, že robili v takýchto  podmienkach, preto mohli chodiť v 55 rokoch do dôchodku. Nájsť by mohli  uplatnenie v trochu ľahších profesiách," podotkol.

TSK rozšíri počet miest o 180 na základe dodatočnej požiadavky HBP, v  rekvalifikáciách tak bude pokračovať približne 900 ľudí, avizoval Baška s  tým, že rekvalifikácie by mali ukončiť do konca tohto roka, čo je podľa  neho náročnejšie na čas i väčší počet ľudí. TSK preto zamestnal väčší  počet tútorov. "Projekt je v hodnote 12 miliónov eur, nadväzuje na prvý, v rámci ktorého sa vyčerpalo približne sedem miliónov eur," vyčíslil Baška.  

"Medzi rekvalifikačnými kurzami dominujú zváračské kurzy alebo kurzy v  oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, tam spadajú rôzne obsluhy  strojov, zariadení, bezpečnostní či revízni technici," spomenula asistentka projektového manažéra Andrea Dubecová.  

Veľký záujem je podľa nej i o záhradníkov, keďže ide o pozície, na ktoré  hľadajú zamestnancov aj samosprávy z regiónu, i pokiaľ ide o sezónne  práce. "Z kurióznejších máme tetovača, obsluhu hydraulickej ruky alebo nakladanie s nebezpečným odpadom," dodala Dubecová.

Baníci, ktorí v dôsledku útlmu ťažby prišli o zamestnanie, majú možnosť  získať i kompenzačný príspevok. Jeho výška sa odvíja od odpracovaných  rokov. Kompenzačný príspevok štát podľa Bašku, ktorý je i poslancom  vládneho Smeru-SD, upraviť neplánuje. Označil ho za veľmi dobre  nastavený a veľmi sociálny. "Nemáme ho prečo meniť, ani jeho výšku, ani roky odpracovania či jeho poberania. Využíva ho veľmi veľa baníkov," podotkol Baška. Štát podľa neho nateraz neuvažuje ani nad zmenou  sociálnych výhod pre baníkov, je to podľa neho na rokovanie s  Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.