Quantcast

S Balance center o téme, ktorá je stále tabu - pôrod.

9.4.2019
S Balance center o téme, ktorá je stále tabu - pôrod.

Keď prichádzate k prievidzskému Rozvoju od zadného vstupu, cítite sa trochu ako v gete. Polorozpadnutý chodník lemujú polorozpadnuté ploty, zatuchnuté podniky a odpadky. No keď na poschodí vojdete do Balance center, prichádza kultúrny šok. Ocitnete sa v čistom, svetlom, vzdušnom a modernom priestore, kde na vás čakajú dve usmiate ženy – laktačná poradkyňa Paťa a manažérka centra Slávka. Centrum slúži na edukáciu budúcich mamičiek, prípravu na pôrod a na to, čo vás čaká po ňom. Ak ste sa pri rozhovore s Mirkou Ábelovou, keď bola reč o spermografe, červenali, tento ani neotvárajte. Hovoriť totiž budeme aj o cicikoch a bradavkách.

O čom Balance center je?

Paťa: Chceme vrátiť zodpovednosť za zdravie ľuďom a za materstvo matkám, nie príručkám. Nielen my dve, ale aj ľudia, ktorí s nami spolupracujú, chcú edukovať druhých k tomu, aby si zdravie mohli udržať alebo prinavrátiť si ho pomocou prírody. Treba si zvoliť správny životný štýl, nie taký, ktorý ma povedie, ale taký, ktorý pôjde vedľa mňa a bude spolužiť s mojím životom.

Slávka: Hlavnou ideou bolo zastrešiť všetko pod jednu strechu. Aby ženy nemuseli chodiť za dulou do materského centra, na laktačný kurz do iného centra a za gynekologičkou zase do nemocnice. Prvotná myšlienka bola spojiť centrum aj s gynekologickou ambulanciou, ale na to potrebujeme oveľa viac peňazí a nie je to také jednoduché, ako sme si mysleli. Možno časom.

Takže ide o prípravu mamičiek na pôrod? 

Paťa: Áno, aj. Chceme, aby žena našla sebavedomie, vzdelávala sa a porozumela sama sebe, či už počas tehotenstva, pri pôrode, aj po ňom. Uvedomili sme si, že v Prievidzi nie je vhodný priestor, kde by sa ženy mohli fyzicky a psychicky pripraviť na to, že sa stanú matkami. Byť ženou v dnešnom svete by nemalo byť potláčané, naopak malo by to byť našou výsadou.

Paťa - laktačná poradkyňa.

Slávka - manažérka centra.

Obe ste už matkami, vychádzali ste z vlastných skúsenosti? 

Slávka: Mám za sebou dva pôrody, ktoré sa nedajú porovnať. Na rozdiel od prvého, na druhý som bola oveľa lepšie pripravená. Komunikovala som s dulou a mala som za sebou laktačný kurz. Oba razy som rodila v rovnakej nemocnici a ten rozdiel bol obrovský. 

Môžeš byť konkrétnejšia? 

Slávka: Napríklad, keď sa pôrod skončí, mamička by mala ešte sama bez bábätka ležať na izbe, aby si oddýchla a až po niekoľkých hodinách jej ho prinesú, teda pokiaľ hovoríme o prirodzenom pôrode. Presne takto to bolo pri mojom prvom dieťati, už vtedy som s tým vnútorne nesúhlasila. Pri druhom pôrode som si dieťa hneď pýtala k sebe, chcela som s ním byť čo najskôr. Bábätko nepotrebuje ležať samé na oddelení, ale chce cítiť matku. Sestričky mi dcérku ochotne priniesli, nebol s tým žiadny problém. 

Paťa: Je to dogma. Veď predsa každý cicavec, keď porodí, je bezprostredne so svojím mláďatkom. K tomuto ženy vedieme. Na jednej strane je smutné, že k materstvu a ženstvu potrebujeme edukovať, ale je to jednoducho tak. Žijeme v maskulínnom svete. Naše mamy vyrastali v dobe, keď všetci „písali modrým perom“, nemohli nám tieto informácie odovzdať, samé ich nemali. Nevedeli, že môžu byť s dieťatkom a nebude ich to vyčerpávať, ale nabíjať. Nie je to žiadny hazard, naopak je to absolútne v súlade s prírodou. Mamičky do toho samozrejme nenútime, len chceme, aby vedeli, že je aj takáto možnosť. 

Čiže v nemocniciach to robia podľa vás zle? 

Slávka: Nehovoríme, že v nemocniciach je to zlé, vôbec nie. Aj tam sa to dá, sama som si to zažila. Naozaj som bola v nemocnici spokojná, ale až na druhýkrát. Keby mamička vedela, do čoho ide, tak veľké percento problémov nemusí nastať, nedostane sa do stresu, nezastavia sa kontrakcie. Pripravujeme ženy na problémy, ktoré môžu pôrod skomplikovať a učíme ich, ako ich zvládať. Počas pôrodu nastane strašne veľa podnetov, často aj úplné prkotiny, ktoré dokážu mamičku vyviesť z balansu.

Paťa: Presne tak ako u Slávky, môj prvý pôrod ma totálne zomlel. Pochopila som, že som absolútne netušila, čo sa so mnou deje. Na druhý pôrod som sa pripravovala štyri roky. Začala som si čítať a študovať knihy a pomaličky sa vzdelávať. Postupne som sa naučila, aká je úloha duly, pôrodnej asistentky, partnera a lekára. Pôrod je o spolupráci. Pokiaľ neviem, čo sa so mnou v danej chvíli deje, neviem si pomôcť, neviem, o aký tip pomoci požiadať pri gradujúcej situácii. Bez porozumenia nejestvuje pochopenie. Toto je aj motto nášho centra. A platí to všade, pri zdraví, deťoch, výchove, dojčení, nosení. Navyše prvé tehotenstvo som prežívala v Anglicku.

Podceňujú mamičky prípravu na pôrod?

Paťa: Mám informácie, že lekári a zdravotnícky personál sú takmer zúfalí z toho, že mnohé mamičky prídu absolútne nepripravené. Myslia si, že stačí zabezpečiť postieľku a kočík, prípadne monitor dychu a tým to hasne. Čakajú, že všetko im vysvetlia v pôrodnici. No tam na všetky informácie nie je čas. Potom sa veci zbytočne komplikujú a ťažko hľadať vinníka. 

Spomínala si, že si prvé tehotenstvo prežívala v Anglicku, ako sa o budúce mamičky starajú v zahraničí? 

Paťa: Tam vás v tehotenstve lekár ani nevidí. Tehotenstvo sa berie ako „iný stav“, nie choroba. Venuje sa vám ošetrujúca sestra, ktorá vám spraví čaj, pýta sa vás, ako sa cítite, odmeria vám bruško, zoberie krv. Myslela som si, že sa ku mne správajú ako k druhoradej, pretože som cudzinka, tak nepotrebujem lekára, potom mi vysvetlili, že u nich sa počas celého tehotenstva žiadna vnútorná prehliadka nerobí, pokiaľ na to nie je dôvod. Prvú vnútornú prehliadku som absolvovala až v ôsmom mesiaci tehotenstva po návrate na Slovensko, bol to pre mňa veľký šok. 

Čomu ste sa venovali pred založením centra? 

Slávka: Dopravnému inžinierstvu, ktoré mám aj vyštudované.  

Paťa: Desať rokov pôsobím ako laktačná poradkyňa.

Späť k Balance center, aké kurzy vediete?

Paťa: Okrem laktačného poradenstva, vediem kurzy masáže batoliat a dojčiat. Učím ženy, ako viazať ergonomické šatky a nosiť v nich deti správne. Pre mamičky, ktoré myslia ekologicky, máme kurz o látkových plienkach v 21. storočí. Vysvetľujem im, čo s čím prať, aký sprej, emulziu, olej použiť. Aj keď to možno znie komplikovane a mnohí si myslia, že v dnešnej dobe sú jednoduchšie cesty, naozaj to nie je nič zložité. Ponúkame aj prírodné výživové doplnky, ktorých kvalita a čistota je nepopierateľná a mamičkám veľmi pomáha. Potom spolupracujeme s externými kolegami na kurzoch ako: výživové poradenstvo, výchova detí, prírodná lekárnička, psychomotorický vývoj detí, gravid joga...

Kto sú vaše klientky?

Paťa: Prvorodičky, ktoré myslia trochu inak alebo to chcú robiť inak, ako počuli od maminky. Alebo druhorodičky, ktoré rovnako ako ja a Slávka, mali prvý pôrod domrvený. Vzdelávanie je potrebné. Nemôžeš ísť na maratón, keď si v živote nebežala. Tak ako pri behu, aj pri pôrode si musíš rozložiť sily. 

Kurz gravid jogy pre tehuľky. 


Povedz nám niečo o laktačnom kurze.

Paťa: Trvá tri až štyri týždne, počas ktorých sa bavíme iba o cicikoch. Búrame mýty, vysvetlíme si, že dojčenie nesmie bolieť. Počas praxe som sa dostala do domácností, kde som musela mamičku ratovať psychicky aj fyzicky. Od odsávačky mala zničené bradavky, ktoré jej viseli doslova na vlásku. Bola zúfalá. Vedela som, že až sem sa nemusela dostať, keby jej bola podaná pomocná ruka skôr. Dieťa sa neprisávalo, no ani nemohlo, keďže bolo v perinke a v absolútne zlej polohe voči prsníku. Často sa stáva,  že mamičke ponúknu v pôrodnici v takomto prípade klobúčik – akúsi silikónovú násadku, no tá situáciu ešte viac zhorší. 

Trošku som sa v tom stratila, takže chodíš domov k mamičkám, či robíš kurzy vo vašom centre? 

Paťa: Keď je maminka tesne po pôrode, prídem samozrejme za ňou. Lepšie jej je v domácom prostredí, navyše bábätko prvé dni nemá chodiť na verejnosť. Tým, že sme otvorili Balance center, tak robíme laktačné kurzy ešte pre tehuľky, aby vedeli, čo ich po pôrode čaká a neminie.  Ohlásia sa aj mamičky, ktoré prešli kurzom a chcú niečo skorigovať a uistiť sa, že to robia správne. 

Mala si s kojením aj ty problémy?

Paťa: Pri prvom dieťati áno. Nadprodukciu mlieka som odsávala, ako mi poradili v pôrodnici a dostala sa do kolobehu. Mala som namrazené dva šuflíky mlieka, bolo laktózne a pre dieťa ťažšie stráviteľné. Synček bol z toho nepokojný, kolikový. Aj na základe vlastnej negatívnej skúsenosti som sa rozhodla mamičky edukovať. 

Ako na prácu laktačnej poradkyne reagujú lekári? 

Paťa: Pravdou je, že akceptovaná som začala byť možno po štyroch rokoch. Vtedy vyletela prvá lastovička a pediater mojich detí mi vyjadril vďaku. Mnoho mamičiek mu hovorilo, že sa rozdojčili vďaka môjmu poradenstvu. Teraz je to už oveľa lepšie, samotní lekári, či už detskí alebo pôrodníci, dávajú mamičkám na mňa kontakt. Uvedomujú si, že mnoho žien má s dojčením problémy a chcú, aby sa im dostalo pomoci. No buď na to nie je čas alebo im nevedia pomôcť, pretože na lekárskej fakulte nie je o dojčení ani semester. 

Slávka: Nejdeme do extrémov, nesnažíme sa pretransformovať celý zdravotný systém a všetko, čo je zaužívané. Hľadáme zlatú strednú cestu, chceme, aby maminka vedela, do čoho ide a mala kompletné informácie o tom, čo ju čaká a čo jej pôrod prinesie. Nebúchame po stole, snažíme sa o mierovú dohodu a chceme mať možnosť spolupráce.

Baby sa okrem kurzov venujú aj prírodnej lekárničke, ktorej produkty využívajú na pomoc svojim klientkám.


Stretli ste sa s predsudkami?

Paťa: Stávalo sa na začiatku, keď som prišla domov k mamine a bola tam napríklad jej mama alebo svokra, tak sa na mňa pozerali štýlom „no ukáž, čo vieš“, ale to sa rýchlo rozplynulo. Videli, že mi na mamičke záleží a chcem jej pomôcť. Viem, čo prežíva, pretože aj ja som bola na jej mieste, hanbila som sa za problémy, za svoje pocity, za to, že som bola vyčerpaná. Až spätne som sa dozvedela, že som prežila popôrodnú depresiu. Preto teraz o týchto problémoch hovorím. Chcem, aby sa ženy ženám otvárali a pomáhali si, je to potrebné a prirodzené. Bohužiaľ, žijeme v dobe, keď je normálne, že moderátorka dva týždne po pôrode už hlási hlavné správy, speváčka je mesiac po pôrode s dokonalým telom na obálke časopisu. To nie je normálne. A nie je zdravé sa tomuto šialenému trendu prispôsobovať. 

Je téma pôrodu aj v dnešnom storočí tabuizovaná? 

Slávka: Presne tak, ako na školách absentuje sexuálna výchova, ani o pôrode sa nehovorí. Možno sa mu venuje jedna hodina na prírodovede, ak vôbec. Pritom je to absolútne prirodzená vec. Záleží na tom, kto a čo budúcej mamičke povie. Keď má kamarátka skúsenosť, že pôrod bolí ako sviňa, že sa celá potrhala a zašili ju na desať štichov, tak samozrejme, že sa vydesí. Pri mojom prvom dieťati som si 14 dní nemohla vôbec sadnúť, jedla som na stojáka. Druhý pôrod bol absolútne v poriadku, bola som naň pripravená. Nevravím, že to vôbec nebolelo, ale mala som len jeden vnútorný steh, ktorý som ani necítila a hneď som mohla po sediačky kojiť. 

Paťa: Ženy zodpovednosť za svoje tehotenstvo a pôrod dávajú lekárovi, príručkám alebo niekomu, koho sledujú na Instragrame. Keď dievčatá vidia svoju prvú Disneyovku, snívajú o svadbe, vedia, aké budú mať šaty, kyticu… Ale absolútne nikto nikdy nerieši, aký bude mať pôrod. Jednoducho si ženy zaplatia aj dvoch – troch lekárov, pôjdu do pôrodnice aj do Čiech a tam ich niekto odrodí a nejako to dopadne. Často dostávam otázku, či spoločnosť už nie je preedukovaná a prekurzovaná, ale je potrebné, aby žena vedela, čo sa s ňou deje pred pôrodom, počas neho a v dobách po ňom. 

Pristavme sa ešte pri masáži batoliat, to ma zaujalo.

Paťa: Mnoho ľudí si myslí, že ja masírujem bábätká, no nie je to tak. Učím maminku, ako sa dotýkať a neverbálne komunikovať s dieťaťom. Kurz žena absolvuje ešte počas tehotenstva. Trvá tri až štyri týždne, počas ktorých sa učíme techniky masáže. Ide o mix reflexológie, jogy, švédskej a indickej masáže. Tieto prvky sú zoskupené tak, aby na dieťatko pôsobili terapeuticky. Je dobré, keď sa masáž opakuje každý deň v rovnakom čase. Dieťa sa naučí vnímať dotyky matky a začne im dôverovať. Aj keď bude väčšie a dostane sa do stresu, netreba naň kričať, stačí priložiť teplé ruky, ktorým verí a ono sa upokojí. 

text: Paula, foto: Paťa

Nájdete nás aj na facebooku a instagrame.


Ďalšie správy