Štátna ochrana prírody (ŠOP) spracuje projekt na vyhlásenie košských mokradí za chránené územie

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR spracuje projekt na vyhlásenie košskej a  laskárskej mokrade za chránené územie. TASR o tom v stredu informovala  hovorkyňa ŠOP Kristína Bocková.    

"Projekt na vyhlásenie mokradí, respektíve ich časti, za chránené  územie v príslušnej kategórii podľa zákona o ochrane prírody a krajiny  predloží na pripomienkovanie Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO)  Ponitrie po ukončení banskej činnosti," uviedla Bocková.

Ešte predtým však bude podľa nej potrebné, aby po ukončení čerpania  banských vôd z bane bola doriešená dotácia mokradí povrchovou vodou. "V súčasnosti sa pripravuje analýza technických riešení saturácie laskárskej mokrade povrchovou vodou," ozrejmila.

ŠOP SR na predmetnom území uskutočnila viaceré výskumy fauny a flóry. "Územie  mokradí je významnou migračnou a hniezdnou lokalitou mnohých vzácnych,  ohrozených a chránených druhov naviazaných na vodnú hladinu, ako aj na  sprievodné mokraďové spoločenstvá," pripomenul riaditeľ Správy CHKO Ponitrie Radimír Siklienka.

V lokalite podľa neho zistili viac ako 180 druhov vtákov a množstvo  ďalších chránených a ohrozených druhov bezstavovcov, obojživelníkov,  plazov a cicavcov. "Aj z tohto dôvodu sme príslušnému okresnému úradu odporučili nevydať súhlas na zmenu mokrade a jej úpravu či zasypanie," ozrejmil.

Mokrade vznikli banskou činnosťou, Hornonitrianske bane Prievidza (HBP)  ich tak mali v zmysle banského zákona po ukončení ťažby rekultivovať na  ornú pôdu, čo by znamenalo ich zánik. Okresný úrad v Trenčíne koncom  júna vydal rozhodnutie, v ktorom nesúhlasí so zmenou košskej a  laskárskej mokrade. Dospel k záveru, že zasypaním mokradí a ich  rekultiváciou na poľnohospodárske pozemky by došlo k nenávratnému  zničeniu a zániku biotopov európskeho a národného významu.

Košské mokrade s výmerou viac ako 122.000 štvorcových metrov (m2)  predstavujú rozsiahly vodný útvar na rozhraní intravilánu a extravilánu  obce Koš. V súčasnosti nemajú žiadny povrchový prítok, voda je  doplňovaná len podzemným filtračným tokom a zrážkovou vodou.              

Laskárska mokraď s výmerou viac ako 350.000 m2 je situovaná prevažne na  poľnohospodárskych pozemkoch v extraviláne Koša a Novák. Mokraď je  dotovaná vodou z geotermálneho vrtu, banskými vodami a súčasťou  zaplavenej plochy je aj pôvodné koryto rieky Nitra.

"Mokrade s prírodnou vodnou plochou spĺňajú funkciu biocentra  regionálneho významu. V urbanizovanej a poľnohospodárskej krajine  zohrávajú úlohu významného útočiska pre živočíchy," skonštatovala Bocková.

Vzhľadom na podmáčanie substrátu majú mokrade tiež podľa nej významnú vodozádržnú a filtračnú funkciu. "Svojou  mikroklímou prispievajú k zmierňovaniu klimatických extrémov na  lokálnej úrovni. Zároveň ide aj o významný krajinotvorný prvok," dodala.