Tesne pred Vianocami bude na oblohe veľká udalosť. „Vianočná hviezda“ ide o najtesnejšie priblíženie Jupitera a Saturnu za 400 rokov.

Pár dní pred Vianocami sa na nočnej oblohe objaví veľmi jasný objekt,  ktorý astronómovia nazvali „Vianočnou hviezdou“, pretože sa objavuje  pred najväčšími sviatkami v roku. Vzácny jav na oblohe však nie je  hviezda, ale spojenie Saturnu a Jupitera – dvoch najväčších planét slnečnej sústavy.

Konjunkciu planét  sledujte 21. decembra po západe slnka. „Bude viditeľná relatívne nízko  nad juhozápadným obzorom,“ vraví astronóm Juraj Tóth.

  

Keď sa v týchto dňoch pozriete na nočnú oblohu, uvidíte, že planéty Jupiter a Saturn sa k sebe približujú.

Ich najväčšie priblíženie (konjunkcia) nastane 21. decembra, keď budú  na oblohe vzdialené len šesť uhlových minút (približne pätina priemeru  mesačného disku).

Pri pohľade zo Zeme to bude vyzerať, že planéty sú k sebe tak blízko, že sa Saturn bude javiť ako jeden z mesiacov Jupitera.

Galileove pozorovania

K takejto udalosti dochádza približne každých 20 rokov, no tentoraz  bude konjunkcia špeciálna, keďže k takému tesnému priblíženiu dvoch  najväčších planét slnečnej sústavy došlo naposledy v roku 1623, trinásť  rokov po tom, ako Galileo Galilei postavil svoj prvý teleskop.

Keď taliansky astronóm namieril 7. januára 1610 svoj ďalekohľad na  Jupiter, okolo planéty si všimol „tri nepohyblivé hviezdy“. Galileove  ďalšie pozorovania ukázali, že objekty sa pohybovali a neboli tri, ale  štyri.

To otriaslo aristotelovskou kozmológiou. Tradičné predstavy hovorili,  že Zem je stredom vesmíru a nebeské telesá sa točia okolo nej. 

• Meteorický roj: zvýšený výskyt meteorov; vzniká, keď Zem pri svojom pohybe skríži pás meteoroidov.
• Meteor: ľudovo padajúca hviezda, je svetelný úkaz, ktorý vidíme v atmosfére, keď v nej zaniká malé teliesko.
• Meteorit: ak vesmírne teleso prežije prelet atmosférou, na Zem dopadne ako makroskopický kus kameňa, takzvaný meteorit.
• Meteoroid: relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave.
• Kométa: malé teleso slnečnej sústavy, ktoré vzniklo  vo väčších vzdialenostiach ako asteroidy a obsahuje viac prchavejších  látok, väčšinou vo forme zmrznutých ľadov. Kométy sú na oblohe nápadné  svojou komou a chvostom, ktoré spôsobujú prchavé plyny uvoľňujúce sa pri  zahriatí, keď kométa preletí bližšie okolo Slnka.

79 mesiacov Jupitera

Galilea obvinili, že jeho heliocentrická teória odporuje Biblii.  Astronóm sa v roku 1633 dostal pred inkvizičný súd a skončil v domácom  väzení, v ktorom dožil.

Na počesť svojho objaviteľa sa štyri najväčšie a najjasnejšie  Jupiterove mesiace volajú Galileove mesiace. Ich názvy pochádzajú  z gréckej mytológie: Io, Europa, Ganymedes a Callisto.

Dnes registrujeme 79 mesiacov Jupitera.

Nabudúce až v roku 2080

Ku konjunkcii Jupitera a Saturna v roku 1623 však došlo len 13 stupňov od Slnka, takže zo Zeme ju prakticky nebolo vidieť, odvoláva sa denník New York Times na Amy Oliverovú, hovorkyňu harvardského  astrofyzikálneho ústavu (Center for Astrophysics, Harvard &  Smithsonian).

Oliverová dodala, že podobné viditeľné priblíženie oboch planét nastalo naposledy v roku 1226. Znovu sa vyskytne až v roku 2080.

Konjunkciu Jupitera a Saturna sledujte 21. decembra po západe slnka.  „Bude viditeľná relatívne nízko nad juhozápadným obzorom,“ dodal  astronóm Juraj Tóth z UK v Bratislave.

Ak chcete jav pozorovať, vyberte si miesto, kde nie sú budovy alebo  kopce, inak vám zakryjú výhľad, keďže planéty budú nízko nad horizontom.

Milióny kilometrov od seba

Ak bude 21. decembra zamračené, jav možno pozorovať aj niekoľko dní predtým a potom – pri pohľade zo Zeme budú k sebe planéty stále pomerne blízko. „Budú  žiariť ako jasné hviezdy. Bude to pekný estetický zážitok,“ hovorí vedec  z UK.

Konjunkcia je výsledkom obežných dráh planét, ktoré sa pri pohľade zo  Zeme „stretnú“, takže to vyzerá, že planéty sú vedľa seba.  V skutočnosti budú od seba 650 miliónov kilometrov, povedala Oliverová  pre New York Times.

Maximum Geminíd v roku 2018 v Železných horách. Foto – Petr Horálek

Maximum roja 14. decembra

Druhým zaujímavým astronomickým javom týchto dní je meteorický roj Geminidy.

Činný je od 4. do 17. decembra, uvádza NASA.

„Pozorovať sa oplatí hlavne 14. decembra medzi polnocou a štvrtou ráno,“ píše na svojej stránke český astrofotograf Petr Horálek. Vtedy dosiahne  meteorický roj maximum – vidno bude desiatky meteorov za hodinu a počas  celej noci až tisíc.

Meteorický roj je jav, pri ktorom prúd častíc medziplanetárneho prachu (odborne meteoroidov) križuje zemskú dráhu.

„Tieto častice sa pri prelete zemskou atmosférou trú o molekuly  vzduchu, postupne sa vyparujú a vytvárajú za sebou žiariacu stopu.  Vznikajú záblesky, ktoré sa odborne nazývajú meteory, ľudovo ‚padajúce  hviezdy‘,“ objasňuje na svojej stránke astrofotograf Horálek.

Teleso 3200 Phaethon

Geminidy sú meteorický roj spôsobený telesom 3200 Phaethon. Astronóm  Tóth vysvetlil, že toto teleso sa momentálne katalogizuje ako asteroid,  no „nemusí ísť o štandardnú kamennú planétku“. Podľa neho môže mať  kometárny pôvod, „no keďže teleso nie je také aktívne, v súčasnosti sa  katalogizuje práve ako asteroid“.

Názov roja Geminidy pochádza z latinského názvu súhvezdia Blížencov, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú.

Na pozorovanie Geminíd netreba ďalekohľad, keďže sú viditeľné aj  voľným okom. Najlepšie podmienky na pozorovanie sú, keď ho neruší umelé  svetlo, preto je vhodné opustiť mesto.

21. decembra, keď dôjde ku konjunkcii Jupitera a Saturna, sa už  Geminidy skončia, preto sa oba javy nebudú dať pozorovať súčasne. Ak  nejaké meteory predsa len budú, spolu s konjunkciou ich neuvidíme, lebo  „spolu časovo nesúvisia“, ako vraví Tóth – ku konjunkcii dôjde za  súmraku, no hviezdy budú padať hlboko v noci.