V 60-ke si splnila sen a vyhrala súťaž v kulturistike

28.11.2025

Tohtoročná jeseň bola pre Alenu Gežíkovú z Kanianky výnimočná. Začiatkom októbra sa vo veku 60 rokov zúčastnila svojej prvej súťaže v naturálnej kulturistike, kde v kategórii 50+ zvíťazila. O niekoľko dní neskôr už stála na pódiu opäť. Tentokrát na Európskom šampionáte naturálnej kulturistiky v kategórii Bikini Divas 50+, kde skončila tretia. Pravidelné tréningy s ťažkými váhami a tvrdá disciplína sa vyplatili. Alenka, ako ju každý volá, dokazuje, že vek je len číslo a šesť krížikov na chrbte nie je žiadna prekážka. K pohybu vedie dokonca aj svoju 90 ročnú maminu! Rozprávali sme sa nielen o súťažnej príprave, ale aj o športových začiatkoch, pokore, či viere v Boha.

„Hýbala som sa od malička, ale nie súťažne, no k pohybu som mala vždy veľmi blízko. Hrávala som hádzanú a rada som behávala. Dokonca aj s manželom, keď sme sa začali kamarátiť, mali sme spoločný koníček beh.“ hovorí na úvod. V minulosti sa venovala aj aerobiku. Pred 14 rokmi si urobila kurz pilatesu, ktorý je aktuálne veľmi populárny. Má absolvovaný aj kurz trénerstva vo fitnes a kulturistike a množstvo osvedčení a certifikátov. Postaviť sa na súťažné pódium bolo jej dlhodobým snom: „Keď som mala okolo 30 rokov, chcela som skúsiť kulturistiku, ale časovo to vôbec nevychádzalo, manžel chodil na týždňovky a ja som sa starala o deti. Zrazu prešla 50-ka a stále nebol čas. Manžel je o dva roky starší a keď išiel na dôchodok, začal si plniť svoj sen a hrávať golf. Tak som si povedala, že prišiel správny moment a idem si splniť sen aj ja.“ Na začiatku prípravy cvičila štyri, neskôr šesťkrát do týždňa. Silové tréningy absolvovala v rodinnom prievidzskom 3G Fit Clube. Manželia Gežíkovci majú tri deti, názov fitka je teda odvodený od tohto počtu a začiatočného písmena ich priezviska. Na súťaž sa, aj s nútenými zdravotnými prestávkami, pripravovala približne osem mesiacov. V prvých týždňoch mala problémy s ramenom, s ktorými jej pomohol syn, ktorý sa venuje fyzioterapii. Neskôr mala mesačnú pauzu pre operáciu abscesu zo zuba, kvôli ktorej nemohla zohnúť hlavu. Počas prípravy spolupracovala aj s trénerkou. „Dôverovala som jej, hoci zo začiatku som sa veľa pýtala a potrebovala som sa presvedčiť, že ideme správnym smerom. Je odo mňa o viac ako polovicu mladšia, a predsa len telo sa inak správa v 30-ke a inak ako v 60-ke. Nakoniec som veľmi rada, že som ju počúvala.“ Pre dosiahnutie súťažnej formy bolo veľmi podstatné dodržiavanie jedálnička. Dbala na to, aby v jedlách mala správny pomer bielkovín, sacharidov aj tukov. Každé jedlo si pripravovala sama a suroviny si poctivo vážila. „Najprv som si varila denne, neskôr som našla systém a jedlo som si pripravovala do misiek na tri dni. Hoci som myslela, že som sa pred prípravou stravovala dobre, niektoré veci som musela upraviť. Napríklad v jednom jedle som mávala veľa bielkovín, potrebovala som si ich rozumne rozdeliť do piatich jedál.“ Prvé posúťažné jedlo po mesiacoch striktného váženia každého sústa bolo jasné – Alenkine obľúbené šúľance s makom. Udržať disciplínu jej pomohla myšlienka na to, že chce ísť príkladom svojim deťom. Prišlo počas prípravy aj obdobie únavy? „Mala som jasný cieľ a s pokorou išla za ním. Každý deň, keď som dotrénovala, povedala som si: ďakujem Bohu, že som to docvičila a že môžem ísť ďalej. Ľudia majú svoje stereotypy, táto fáza môjho života mi však ukázala, že človek musí stále študovať, pracovať na sebe a posúvať sa, lebo skĺzne do rutiny. Poháňal ma aj dlhodobejší cieľ, ako bola súťaž. Veľmi rada by som pomáhala starším ľudom, ktorí majú problémy. Hoci som sa hýbala celý život, počas prípravy na súťaž sa mi veľa vecí polepšilo. Napravila sa mi disbalancia svalov, svalová hmota išla vyššie, telo je pevnejšie.“

A čo by odkázala ľuďom, ktorí si myslia, že po 60-ke je už neskoro cvičiť? „Nikdy nie je neskoro. Cvičím aj s mojou 90 ročnou maminou. Hovorím jej: mami, vy sa nesmiete prestať hýbať. Vykám jej. Mnoho ľudí, ktorí sa starajú o svojich rodičov, im zabezpečujú celý servis. Nosia im v dobrej viere raňajky, pripravujú obedy, chodia na nákupy... Skôr narodení ľudia potom nepotrebujú rozmýšľať a hýbať sa, pretože o všetko majú postarané. Spomalí sa im myseľ a postupne aj celé telo. Potrebujú náš čas, aby sa mali s kým porozprávať a necítili sa na obtiaž.“ Spolu s maminou bola už trikrát na dovolenke v Amerike. Keď mala 88 rokov, precestovali počas troch mesiacov 15 štátov. Navštívili americkú stranu rodiny. Alenka spomína príbuznú zo štátov, ktorá má 94 rokov, chodí každý deň do posilňovne a poctivo cvičí. Ľudia v pokročilom veku sú pre ňu veľkou inšpiráciou: „Rok aj osem mesiacov sme sa so sestrou a bratom starali o chorého otca, ktorý bol síce ochrnutý, ale život mal veľmi rád. Keď som ráno otvorila oblok, pozrel von a pokým ešte dokázal rozprávať, hneď povedal: život je krásny. Hoci bol pripútaný k posteli, nepoddal sa tomu. Starší ľudia nás skutočne môžu veľa naučiť, veľa toho zažili a majú množstvo skúseností. Hoci nám ich rady nie vždy dobre padnú, je dobré ich usmernenia s pokorou prijať.“ Vráťme sa ešte k súťažnej príprave, Alenka hovorí, že najlepšia regenerácia je kvalitný spánok a pokoj v duši. Pomáhal jej aj kúpeľ v masážnej vani so soľou. Pri otázke, či má aj nejaký rituál, ktorý jej na súťažnej ceste pomohol, hovorí: „Nielen pri súťaži, ale aj na mojej životnej ceste mi pomáha ranné čítanie Biblie, to je kniha kníh, ktorá vám ukáže cestu a smer, ktorým treba ísť.“ Nech sa človek akokoľvek snaží potlačiť v sebe typické stereotypy, pri tejto odpovedi sa nedá vyhnúť myšlienke, že Alenka nevyzerá ako tradičná kresťanka, ona s úsmevom hovorí: „Aj sestra sa ma opýtala, či je moje súťaženie s kostolným poriadkom. Telo je však chrám Boží, keď sa budete o neho starať, tak budete môcť ľuďom ďalej pomáhať. Na súťaž som nešla nikoho pohoršovať. Kulturistika a fitness je šport, pri ktorom sa hodnotí svalová hmota, ktorú musí byť vidieť. Možno to niekoho inšpiruje, že aj v takomto veku sa dá telo zveľaďovať a starať sa o neho. Ale telo nie je najdôležitejšie, keď bolí duša, bolí celé telo. V zdravom tele, zdraví duch. To prajem každému.“