V Handlovej sprístupnili nový banský skanzen, návštevníci sfárajú 136 metrov pod zem

Prácu baníkov i už ukončenú ťažbu uhlia priblíži verejnosti nová  expozícia Hornonitrianskeho banského skanzenu Handlová. Svojpomocne ju  vybudovala nezisková organizácia Hornonitriansky skanzen a galéria  uhoľného baníctva, v podzemí historického baníckeho prostredia Bazalt ju  sprístupnila v stredu, symbolicky v deň 117. výročia od začatia  priemyselnej ťažby uhlia na Slovensku. Okrem podzemia plánuje  organizácia sprístupniť i povrch areálu.

Sprevádzať návštevníkov podzemím bude i predseda Handlovského baníckeho spolku Vladimír Podoba, ktorý v bani strávil 40 rokov. „Mojou  víziou bolo práve vrátiť ľudí do podzemia, návštevníkov, nás baníkov,  nie aktívne, ale aby sme si tieto veci pozreli. Toto sa naplnilo a ja  som veľmi rád,“ povedal Podoba.

Spomenul, že Baňa Handlová je prvou na Slovensku, kde sa začalo s  priemyselnou ťažbou uhlia, s výstavbou závodu začala vtedajšia  Západouhorská kameňouhoľná účastinná spoločnosť v roku 1909. „Prvými  prácami bolo vyrazenie banského diela na dĺžke 2700 metrov a hneď  súčasne sa hĺbila aj hlavná šachta. Od začiatku neexistovala  mechanizácia, uhlie sa možno vyvážalo fúrikmi, potom nám prišli pomáhať  kone. Do bane sa neskôr dostala elektrina, stlačený vzduch a tým i iné  zariadenia, ktoré uľahčovali baníkom prácu,“ priblížil Podoba. Kone podľa neho neskôr nahradili rôzne druhy lokomotív. „Baňa sa vyvíjala každým rokom, až sme sa dostali do špičkovej mechanizácie, ktorú budú vidieť pri obhliadke,“ doplnil.

Na sprístupnení pracovali členovia baníckeho spolku približne od  februára. Banským vláčikom sa návštevníci odvezú 2500 metrov do  podzemia. Pešou chôdzou je sprístupnený 860-metrový úsek banskej  expozície. Rovnako ako baníci pred storočím sfárajú do hĺbky 136 metrov  pod povrchom, do historického baníckeho prostredia Bazalt - najstaršej a  najkrajšej časti bane v Handlovej.

Generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Peter Čičmanec  označil za povinnosť spoločnosti zachovať kultúrne dedičstvo ťažby  uhlia na hornej Nitre a na Slovensku, pripomenúť desaťtisíce ľudí, ktorí  počas prevádzky bane pracovali v podzemí. „Zároveň povedať ďalším  generáciám, ako sa vyvíjala ťažba uhlia, aký vplyv mala na rozvoj  regiónu, ktorý bol predtým poľnohospodárskym. Pri ťažbe uhlia sa položil  i základ energetiky, bola tu prvá tepelná elektráreň v rámci Slovenska.  Zároveň je to povinnosť aj voči našim súčasným a bývalým pracovníkom,  pripomenúť si toto jedinečné a vzácne prostredie,“ doplnil.

Neziskovú organizáciu Hornonitriansky skanzen a galéria uhoľného  baníctva založili HBP, Handlovský banícky spolok a mesto Handlová.  Hovorkyňa mesta Jana Paulínyová ocenila, že sa darí vybudovať produkt  cestovného ruchu v regióne, ktorý prechádza transformáciou po ukončení  ťažby uhlia. „Nie sme naivní, že nám cestovný ruch zachráni celú  hornú Nitru, rozhodne sa však skanzen stáva čerešničkou na hornej Nitre.  Veríme, že návštevníci, ktorí nájdu Prievidzu, Bojnice a ktorékoľvek  iné mesto na hornej Nitre, neobídu Handlovú,“ poznamenala.

Aktivity plánuje nezisková organizácia rozšíriť i na povrch do banského  areálu, ktorý plánuje využívať i na muzeálne, spoločenské či kultúrne  podujatia. Na projekt by mala získať dotáciu z fondov Európskej únie vo  výške viac ako 5,5 milióna eur.