V piatok 22.12. nastane zimný slnovrat, začne sa astronomická zima

Astronomická zima sa tento rok začne 22. decembra o 4.27 h  stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 3.27 h univerzálneho času (UTC). V  tomto okamihu nastane zimný slnovrat.

Severná pologuľa je v tomto bode na svojej obežnej dráhe najviac  odklonená od Slnka. Znamená to okrem iného, že práve 22. december je  najkratším dňom v roku. Od tohto okamihu sa začínajú dni opäť predlžovať  a noci skracovať.

Napríklad v Bratislave vyjde 22. decembra slnko o 7.39 h a zapadne  presne o 16.00 h. Deň - od východu do západu Slnka - potrvá 8 hodín, 20  minút a 56 sekúnd. Už 23. december bude o 4 sekundy dlhší.

Aj napriek malej rozlohe Slovenska sa časy východov a západov Slnka  líšia. Napríklad v Michalovciach nastávajú o 17 minút skôr. Rozdielna je  však aj dĺžka dňa, čo závisí od zemepisnej šírky. V Čadci trvá  najkratší deň len 8 hodín, 9 minút a 38 sekúnd, teda slnečný svit tu  trvá o 11 minút kratšie než v Bratislave.

Dni sa tiež nepredlžujú symetricky - popoludní pripadajú najskoršie  západy slnka na obdobie medzi 8. a 15. decembrom. Napr. v Bratislave  zapadá slnko už o 15.57 h, no 22. decembra o 16.00 h a na Nový rok o  16.07 h, teda o celých 10 minút neskôr.

Ráno však vychádza Slnko každý deň o čosi neskôr až do 1. a 2. januára - vtedy vyjde o 7.42 h, čiže najneskôr v roku.

Napriek tomu bude prvý deň roka o 53 sekúnd dlhší a 6. januára dokonca o  minútu a 19 sekúnd v porovnaní s 22. decembrom - čo vystihuje príslovie  "Na Nový rok o kurací krok, na Tri krále o minutu dále". Tempo, akým sa  dni predlžujú, sa zvyšuje a 2. februára uplynie od východu po západ  slnka až 9 hodín a 32 minút (na Hromnice o hodinu více).

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v  bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka  zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu južnej zemepisnej šírky). V  rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slnečného kotúča.  Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia  presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. Striedanie ročných  období vyplýva zo sklonu zemskej osi 23,5 stupňa.

Aj keď sa od zimného slnovratu začne severná pologuľa prikláňať viac k  Slnku, krátke dni a fakt, že je slnko nízko nad obzorom a jeho lúče majú  šikmý sklon, podmieňujú chladné počasie. Meteorologická zima trvá už od  1. decembra do konca februára.

Astronomická jar, teda jarná rovnodennosť nastane 20. marca o 4.06 h SEČ.