V piatok 23. septembra 2022 začína jesenná rovnodennosť – je tu astronomická jeseň

Astronomický začiatok jesene na Slovensku v roku 2022 je spojený s 23.  septembrom, ktorý je aj dňom jesennej rovnodennosti. Znamená to, že deň a  noc trvajú rovnako dlho.

Jesenná rovnodennosť

Nastáva podľa koordinovaného svetového času na severnej pologuli v závislosti od časového pásma. Na Slovensku je to v piatok 23. septembra 2022 o 03:03 hod. centrálneho európskeho času.

Rovnodennosť je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému  rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo  na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom  alebo v jarnom bode. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom  Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli  začína jeseň, na južnej pologuli jar.

V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na  zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských  póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle – v Arktíde – začína  polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej  rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle – v Antarktíde.  Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je  rozdielna dĺžka roka astronomického a občianskeho roka a vkladanie  prestupného dňa, 29. februára každý štvrtý rok. Začiatok tzv.  astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.

Jesenná rovnodennosť sa na rozdiel od zimného a letného slnovratu  alebo príchodu jari spája s menším množstvom ľudových  pranostík. Zvyčajne je to čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas  oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by  sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym  odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.

Príčina rovnodennosti

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny  ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu  Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej „preč  od Slnka“ a najmenej „presne k Slnku“.

Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.

Definície rovnodennosti

– jeden z dvoch okamihov za rok, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0° resp. 180°;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých obraz Slnka prechádza svetovým rovníkom;

– jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto  na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.  j. Slnko je tam v nadhlavníku;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, trvajú 12 hodín.

Rozlišujeme septembrovú –  jesennú rovnodennosť a marcovú – jarnú  rovnodennosť. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej  pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti  sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.

Termín „jesenná“ resp. „jarná“ rovnodennosť síce prísne vzaté platí  len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre  južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu  rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j.  buď jesenný alebo jarný bod.

Dôsledky rovnodennosti

V deň jesennej a jarnej a rovnodennosti je na všetkých miestach na  Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu 12 hodín (výnimku tvorí južný  a severný pól).

Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na  južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške  svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko  má nulovú deklináciu.

V deň jarnej rovnodennosti zasa na severnom póle po prvýkrát po  šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva  polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a  tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.

Foto: archív codnes.sk