Veľkonočný pondelok: Šibanie korbáčom bolo spojené so symbolom prebúdzajúcej sa prírody

Šibanie veľkonočným korbáčom bolo v minulosti spojené so symbolom  prebúdzajúcej sa prírody. Mladým vŕbovým prútikom sa odovzdávali sila,  vitalita, zdravie a sviežosť. Uviedla to Gabriela Kováčiková zo  Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici.

Pripomenula, že prúty chlapci rezali na Smrtnú, teda piatu pôstnu  nedeľu. Plietli ich na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu a používali  pri šibačke na Veľkonočný pondelok. „Prúty symbolizovali i plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života,“ zhrnula.

Ako dodala, veľkonočné korbáče najčastejšie plietli z ohybného vŕbového  prútia. Zdobené boli farebnými nitkami a stuhami, ktorými ich veľakrát  obdarovali dievčatá. „Na Záhorí nosili regrúti v priebehu 80. rokov 20. storočia napríklad neobyčajne dlhé, viac ako dvojmetrové korbáče,“ podotkla s tým, že po skončení obchôdzky ich vešali na steny v krčmách.

Podľa Kováčikovej kúpanie alebo šibačka sú všeobecne známe fenomény,  ktoré sa v minulosti a v súčasnosti viažu s jarnými veľkonočnými  sviatkami. „Podoba, v akej ich však poznáme dnes, je z hľadiska územia Slovenska takmer zjednotená alebo vyrovnaná,“ konštatovala. Informovala tiež, že v prvej polovici 20. storočia bolo v  okolí Bratislavy a na Záhorí známe šibanie alebo polievanie. Menší  chlapci šibali najmä gazdiné. Tie ich za šibačku odmenili vajíčkom alebo  koláčom s makom.

„Na Kysuciach a na Orave boli známe obe formy, výdatné polievanie aj šibanie,“  poznamenala a doplnila, že na Horehroní mládenci vo väčších alebo  menších skupinách chodili kúpať ešte pred svitaním. Za vyzbierané  peniaze si potom usporiadali v pondelok zábavu. „Na Spiši bolo  rozšírené oblievanie, v utorok však kúpali dievčatá chlapcov. Podobný  bol záver Veľkej noci na Liptove, Šariši alebo Zemplíne,“ zdôraznila.

Zhodnotila tiež, že v súčasnosti sa však nestretneme s tým, že chlapci vnímajú funkciu veľkonočného korbáča obdobne. „Rovnako dievča nezavedú k potoku a neponoria ho do prúdov vody, ktorá v minulosti symbolizovala magicko-očistný charakter,“ povedala. „Len zriedkavo, najčastejšie však u členov folklórnych súborov, sa stretneme s polievaním tanečníc vedrami plnými vody,“  vyhlásila s tým, že dnes sa používajú striekačky, polievanie vodou z  hrnčeka, prípadne z fľaše a postriekaním vôňou alebo parfumom.

Podľa nej veľkonočné zvyky sú i v súčasnosti na Slovensku považované za stále živý fenomén. „V  duchu zábavy, dobrej nálady a príjemných stretnutí sa zíde celá rodina a  blízki priatelia, ktorí majú príležitosť stráviť takto svoj voľný čas,“ ukončila Kováčiková.