Video: Nové živé sgrafito na sídlisku Píly v Prievidzi vzdáva hold 476 baníckym obetiam

Nové živé sgrafito v Prievidzi je venované obetiam banských nešťastí.  Animáciu, ktorú uvidí verejnosť prostredníctvom mobilnej aplikácie na  budove Základnej školy (ZŠ) na Ulici S. Chalupku na sídlisku Píly,  odhalilo občianske združenie Ars Preuge v nedeľu (23. 11.).

Živé sgrafito je v poradí šiestym, ktoré sa prostredníctvom virtuálnej reality dá do pohybu. „Túto  animáciu sme vytvorili na počesť obetiam banských nešťastí na hornej  Nitre. Animáciu vytvorila výtvarníčka a umelkyňa Martina Malovaníková.  Ide o približne minútovú animáciu, ktorá zobrazuje tragickú udalosť v  živote baníckej rodiny,“ povedal predseda združenia Ars Preuge Tomáš Pekár.

Ars Preuge podľa neho chcelo na umeleckú výzdobu sídliska Píly poukázať  zaujímavým spôsobom, preto oslovili animátorov, ktorí vytvorili  animácie. „Návštevníkom sa počas prechádzky Prievidzou  prostredníctvom rozšírenej reality cez mobilnú aplikáciu tieto umelecké  diela dajú do pohybu,“ ozrejmil.

Malovaníková pochádza z Prievidze a v súčasnosti žije na Orave, pre Ars  Preuge vytvorila tri sgrafitá, nové sa podľa nej volá Smútenie. „Celé  toto sídlisko vytvorili pre baníkov, ja som sa rozhodla animáciu  venovať všetkým zosnulým baníkom, ktorí zomreli od roku 1909. Od tohto  obdobia majú bane na území hornej Nitry 476 obetí,“ spomenula výtvarníčka.

Animáciu Malovaníková prepojila s existujúcim sgrafitom na budove ZŠ, výjavy animovala v ľudovom duchu. „Môj manžel je profesionálny huslista, spojili sme preto sily. Vytvoril krásnu hudbu, kde skombinoval husle a klavír,“ doplnila.

Výtvarníčka sa pre vytvorenie živého sgrafita banským obetiam rozhodla pre tragickú udalosť v jej rodine. „Ja  som si spomenula, že moja stará mama mi rozprávala, ako musela ísť  pomáhať svojej sestre, lebo jej muž tragicky zahynul. Teraz, keď som  začala robiť sgrafito, som po tom začala pátrať a zistila som, že švagor  mojej starej mamy zahynul v bani Cigeľ, keď mal 47 rokov,“ priblížila.

Sgrafito slávnostne pokrstili členovia Hornonitrianskeho baníckeho spolku.

Obytný súbor sídliska Píly budovali od roku 1951 a sgrafitami dotvorili v  rokoch 1955 až 1958. Sgrafitová výzdoba domov je ukážkou uplatnenia  výtvarného diela v architektúre v 50. rokoch 20. storočia v štýle  sorela, kde bolo jednou z požiadaviek spojenie socialistického obsahu s  národnou formou. Na výzdobe sídliska sa podieľali viacerí slovenskí  výtvarníci.