Video: Protiepidemické opatrenia sa nevyhli hornej Nitre ani v minulosti. Epidémie vždy sprevádzali zákazy

Epidémia sa nevyhla hornej Nitre na prelome 19. a 20. storočia, čo  dokazuje článok v novinách Náš kraj. Už koncom 19. storočia sa tam začal  šíriť zápal očných spojiviek alebo trachóm.

Protiepidemické opatrenia v podobe obmedzenia pohybu či zákazu podujatí  sa nevyhli hornej Nitre ani v minulom storočí. Dokazuje to dokument z  bojnickej pobočky štátneho archívu, v ktorom opatrenia pre okres  Prievidza nariadil vtedajší okresný hygienik pre epidémiu črevného  ochorenia.

„V archívnych dokumentoch a v múzeu sme objavili viaceré zmienky o  epidémiách a protiepidemických opatreniach v minulosti. Posledným, úplne  náhodou objaveným dokumentom, bol dokument v štátnom archíve v  Bojniciach. Išlo o nariadenie okresného hygienika z 31. mája 1963, ktoré  sa týkalo bližšie nešpecifikovaných črevných ochorení v okrese  Prievidza," načrtol Ján Vingárik z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Hygienik podľa neho nariadil opatrenia, s ktorými sa stretávame i dnes,  zákaz zhromažďovania, odporúčanie obmedzenia pohybu po okrese,  odporúčalo sa zotrvať vo svojej obci.

„Absolútne zákazy sa týkali všetkých športových, kultúrnych podujatí.  Z kultúrnych zariadení boli menované vyslovene aj vtedajšie vlastivedné  múzeum v Bojniciach, zoologická záhrada," priblížil.

Výnimkou nebolo podľa Vingárika i dodržiavanie hygieny, ktorá bola samozrejmosťou od dávnych čias, i keď s inými prostriedkami. „V minulosti, napríklad v 18. storočí v čase morových epidémií, to bol dym z borievky alebo dubových pilín, octové roztoky," spresnil.

S protiepidemickými opatreniami sa ľudia stretávali už od stredoveku,  týkali sa dokonca bohoslužieb, obmedzenie pohybu platilo i medzi  vtedajšími stolicami či župami. „Pri prvej cholerovej epidémii v roku  1831 boli uzavreté hranice Nitrianskej župy, pretože sa cholera šírila z  Turca. Dokonca hrozila smrť za prekročenie hraníc," dodal Vingárik.

Epidémia sa nevyhla hornej Nitre na prelome 19. a 20. storočia, čo  dokazuje článok v novinách Náš kraj. Už koncom 19. storočia sa tam začal  šíriť zápal očných spojiviek alebo trachóm.

„Už v roku 1881 vydala uhorská vláda prvé zdravotné usmernenia, ako  treba postupovať pri nakazení sa takouto chorobou. V tomto období  odchádzalo veľké množstvo ľudí z nášho regiónu na sezónne práce na Dolnú  zem. Tam hygiena nebola dvakrát dobrá a i v samotných domácnostiach sa  na ňu veľmi nedbalo," spomenula riaditeľka múzea Iveta Géczyová.

Trachóm sa podľa nej šíril vo všetkých obciach, pričom existujú i štatistiky s presným počtom nakazených. „Túto  neradostnú situáciu prevzala i československá vláda v roku 1918 a  snažila sa nadviazať na zdravotné opatrenia uhorskej vlády. Bolo  potrebné nahlasovať chorých, chorí ľudia nemali opúšťať okres a  zamestnávatelia mali dať pracovníkom urobiť lekárske vyšetrenie. Za  nedodržanie hrozila pokuta až vo výške 300 korún," doplnila.

Epidémia sa však šírila ďalej, konkrétne 1. novembra 1925 sa začala  veľká protitrachómová akcia spojená s tým, že v jednotlivých obciach  notariátu vytvárali protitrachómové stanice, ozrejmila Géczyová. Na  dodržiavanie opatrení podľa nej dohliadali zdravotnícke dobrovoľníčky z  Masarykovej ligy, čo sa nestretlo s pochopením.

„Navyše, postihnutí sa veľakrát odmietali dať ošetriť, pretože  ošetrenie bolo vraj veľmi bolestivé. Epidémia sa tak dlho udržala a  šírila sa ďalej," uzavrela.