Quantcast

Video: Unikátne archeologické nálezy z Tužiny dokazujú tamojšiu ťažbu zlata

7.1.2022
Video: Unikátne archeologické nálezy z Tužiny dokazujú tamojšiu ťažbu zlata

Torzo baníckeho kahana a ďalšie časti nástrojov potrebné pri dolovaní  objavili v hornonitrianskej obci Tužina. Ich pôvod môže siahať až do 14.  storočia. Nález odborníci označili za raritný.

"Archeologické nálezy z Tužiny sú dokladom toho, že aj v tejto obci  bola v stredoveku, prípadne na začiatku novoveku ťažba zlata. Vzhľadom  na to, že ju máme doloženú aj v okolitých osadách, tak sme to  predpokladali, ale terénne a archeologické stopy z tohto chotára neboli  doložené," povedala archeologička Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Dominika Andreánska.

V Tužine podľa nej objavili základné banícke nástroje, ktorými sú  banícke želiezka, fragment klinu, fragmenty konských podkov, keďže kone  využívali baníci pri práci. "Raritou je torzo baníckeho kahana, ktorý  poukazuje na to, že baníci na tomto mieste vstupovali do podzemia a  potrebovali si ho nejakým spôsobom osvetliť," priblížila s tým, že  čo sa týka terénu, stopy tvoria predovšetkým zahusťovacie ryhy štôlní,  ktoré vedú k portálom, terasy, haldy navŕšené z vydolovaného materiálu.  

"Pre nás je to unikát, pretože dopĺňa celkový obraz ťažby zlata na  hornej Nitre. Tak, ako máme v Malinovej rozsiahle ryžoviská, v Chvojnici  zase hlbinné štôlne, v Tužine sa k tomu pripája aj tá povrchová, aj  hlbinná ťažba," skonštatovala Andreánska.    

Artefakty objavil nálezca v lokalite pomocou detektoru kovov, čo je  nelegálne. Cez prostredníka ich odovzdali múzeu. Zákaz cieleného  hľadania artefaktov i pomocou detektorov kovov upravuje pamiatkový  zákon, nálezy musí verejnosť ohlásiť polícii a Pamiatkovému úradu SR,  pripomenula Jana Oswaldová z Krajského pamiatkového úradu Trenčín,  pracovisko Prievidza. Ak ide podľa nej o náhodný objav, nálezcovi patrí i  nálezné. "V Tužine nálezcov pred stíhaním a trestným konaním  zachránilo to, že artefakty odovzdali do múzea, ktoré s pamiatkovým  úradom spravilo zápisnicu, obhliadlo terén. Nálezy skončili v depozitári  múzea, čo znamená, že zostali v majetku SR," ozrejmila.  

"Nález artefaktov dokazuje pomerne intenzívnu banícku činnosť v  období stredoveku a ranného novoveku v oblasti Malej Magury, konkrétne  východných svahov a obcí Chvojnica, Tužina, Nitrianske Pravno. Teda  Pravnianskej doliny, kde osídlenie vychádzalo práve z Nitrianskeho  Pravna, začínalo v 14. storočí z dôvodu nálezov zlata," skonštatoval Ján Vingárik z múzea.

Lokalita tak podľa neho zažila v 14. storočí tzv. zlatú horúčku, pretože sa nevedelo, aké množstvo zlata sa tam nachádza. "Vedelo  sa, že je ho tam dosť, a to podľa nálezov zlatých zŕn v potokoch, ktoré  stekajú z pohoria. Preto sem prišli Nemci a vzniklo tu husté osídlenie a  čakalo sa, že to bude obrovský boom aj do ďalších rokov. Neskôr sa však  ukázalo, že dostupné zásoby zlata nie sú až také ako napríklad v  sopečných oblastiach," dodal.


Ďalšie správy