Video: Výstava na Bojnickom zámku predstavuje 19. storočie v portrétoch

Pohľad na spoločenské zmeny 19. storočia prostredníctvom portrétov,  ktoré zachytávajú historický a technologický vývoj tejto doby, ponúka  aktuálna výstava na Bojnickom zámku 19. storočie v portréte. Kým pred  týmto obdobím boli záležitosťou panovníkov, neskôr sa portrétovať dávala  i šľachta a zámožní ľudia, a to ako nástroj moci.

Portréty z 19. storočia z depozitárov Slovenského národného múzea (SNM) -  Múzea Bojnice si môžu návštevníci prezrieť v západnom krídle Bojnického  zámku. Zámerom múzea je prostredníctvom výstavy nielen priblížiť diela,  ale i uviesť návštevníka do deja, za akým účelom vznikali portréty, kto  sa nechával maľovať, kým a kde. "Účelov bolo niekoľko. Máme tu  rodinný portrét, ktorý dokazuje, že v istom období 19. storočia sa  význam portrétu zmenil. Ľudia nadobudli záujem o rodinné portréty, ktoré  vo svojich príbytkoch aj vystavovali. Ďalším bol politický portrét, ide  o obrazy panovníkov alebo iných významných politikov, národných  dejateľov. Na výstave sú portréty, ktoré nechala namaľovať a financovala  Matica slovenská," priblížil kurátor výstavy Andrej Albert.

Panovníci sa podľa neho dávali portrétovať už dávnejšie, pričom  rozšírený záujem o túto službu nastal práve v 19. storočí. Pri cene za  portrétovanie záležalo od obdobia i kvality obrazu. "Od jedného z  portrétistov sa nám zachoval cenník z roku 1779. Cenu za portrét alebo  bustu mal od šesť do desať zlatých, čo pri niektorých zamestnaniach  predstavovalo niekoľko mesačný plat," spomenul Albert.

O portréty prejavovali záujem podľa neho i mešťania v prvej polovici 19.  storočia, ktorí si nechávali dokonca namaľovať i obrazy svojich  zariadených miestností. "Ľudia sa určite nechávali i prikrášliť, no v  období biedermeieru vzniká portrét prirodzený, kde bol portrétovaný  zachytený tak, ako vyzeral," podotkol Albert.

Kurátorka výstavy Ivana Jesenská priblížila, že výroba portrétu trvala  niekoľko mesiacov, umelci začali kresbou, nasledovala podmaľba, maľba,  neskôr sa nanášali lazúry. "Portrétovaný sedel niekoľko hodín. Niektorí sa počas života nechali namaľovať viackrát. Bol to taký nástroj moci," vysvetlila.

Výstava ponúka diela od Mikuláša Barabáša, maliara v rámci habsburskej  monarchie, či Johanna Jakoba Stundera, ktorý pôsobil vo Viedni, Banskej  Bystrici alebo Pešti. Okrem iných zachytáva i portréty členov  šľachtického rodu Zay. Návštevníci si ich môžu pozrieť do novembra.