Zaniknutý Kostol Panny Márie na Vyšehrade postavili pravdepodobne v 12. storočí

13.8.2020
Zaniknutý Kostol Panny Márie na Vyšehrade postavili pravdepodobne v 12. storočí

Na kostole sa podľa bádateľov kombinujú staré a jednoduché stavebné  technológie s vtedajšou progresívnou novinkou - pálenými tehlami.

Tohtoročná piata sezóna archeologického výskumu pod hradiskom Vyšehrad  na hraniciach okresov Prievidza a Turčianske Teplice priniesla zásadný  prielom v poznaní zachytených kamenných architektúr zaniknutého Kostola  Panny Márie na Vyšehrade. Románsku baziliku postavili pravdepodobne v  12. storočí. Plánujú ju vyhlásiť za kultúrnu pamiatku. TASR o tom  informoval vedúci archeologického výskumu pod Vyšehradom Andrej Žitňan.

"Po prvej sondáži Marty Remiašovej v roku 1978, ktorá potvrdila  existenciu starého kostola, sa v roku 2015 na lokalitu vrátili  archeológovia na podnet zanieteného miestneho amatérskeho bádateľa  Jozefa Majzlana. Nasledujúce štyri sezóny pod vedením Milana Horňáka  potvrdili existenciu sakrálnej architektúry a jej stotožnenie s Kostolom  Panny Mária na Vyšehrade," spomenuli Žitňan a jeho spolupracovník Jozef Šebest z Pravenca.

Zásadný prielom v poznaní charakteru zaniknutej architektúry v  tohtoročnej piatej sezóne potvrdil i architektonicko-historický výskum  Kristíny Zvedelovej. "Išlo o trojloďovú románsku baziliku s dvoma  vežami v západnom priečelí, čiže pomerne veľkú sakrálnu stavbu pôvodne  širokú 15 metrov a dlhú viac ako 20 metrov. Postavená bola pravdepodobne  v 12. storočí. Svojím štýlom a pôdorysom pripomína súveké uhorské  benediktínske kostoly, napríklad kláštorný kostol v Dombó, Lébény v  Maďarsku alebo nám najbližší Hronský Beňadik či menšiu baziliku z  Diakoviec," priblížila Zvedelová.

Na kostole sa podľa bádateľov kombinujú staré a jednoduché stavebné  technológie s vtedajšou progresívnou novinkou - pálenými tehlami. "Už  teraz objav prepisuje knihy histórie, pretože doteraz rôzni bádatelia  lokalizovali kostol na základe jedinej písomnej zmienky z druhej  polovice 13. storočia na rôzne lokality od Prievidze až po Socovce v  okrese Martin. Presná doba jeho vzniku aj zániku zostáva naďalej záhadou," ozrejmili.

Rovnako nejasné je podľa odborníkov využitie kostola. Nachádza sa totiž  veľmi ďaleko od akéhokoľvek vtedajšieho osídlenia, s výnimkou hradiska  na Vyšehrade, ktoré patrilo šľachtickému rodu Diviackovcov. Autori  výskumu sa prikláňajú k hypotéze, že ide o kostol doposiaľ neznámeho  benediktínskeho kláštora, ktorý nie je známy zo žiadnych zachovaných  historických záznamov a vznikol ako kláštor fundovaný týmto šľachtickým  rodom. "Archeológov, historikov a stavebných historikov teda čaká ešte mnoho otázok, na ktoré treba v budúcnosti nájsť odpovede," podotkli bádatelia.

Vrch Vyšehrad je od roku 1973 národnou prírodnou rezerváciou. Cez jeho  vrchol vedie aj diaľková turistická trasa známa ako Cesta hrdinov SNP. "Ruiny  Kostola Panny Márie sú v súčasnosti v procese vyhlásenia za kultúrnu  pamiatku a uvažuje sa s vytvorením turistickej značky a náučného  chodníka. Prvoradou úlohou je dnes však zabezpečenie a ochrana samotného  nálezu, aby sa zabránilo degradácii pôvodných murív a omietok," dodali odborníci.

Výskum formou dobrovoľníckeho projektu bol financovaný grantovým programom Ministerstva kultúry SR pre obec Nitrianske Pravno.

Ďalšie správy