Často sú démonizované a zobrazované ako príšery z podzemia. V skutočnosti sú len obeťami nepravdivých povier. Mnohí z nás sa ich dodnes desia. Netopiere však pre nás nepredstavujú žiadnu hrozbu. Vďaka ich vzhľadu a využívaniu podzemných úkrytov boli ešte v nedávnej minulosti považované za diablových spoločníkov. Najmenšie cicavce na svete však vôbec nie sú nebezpečné. Práve naopak, sú užitočné a majú veľmi zaujímavý život. Mnoho ľudí ešte aj dnes považuje netopiere za vtáky. Netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Netopiere sú jediné cicavce na svete so schopnosťou aktívneho letu. Nie sú príbuzné myšiam ani žiadnym hlodavcom. Evolučné štúdie dokázali, že netopier je viac príbuzný primátom a v rámci živočíšnej ríše tvorí vlastný rad s názvom Chiroptera. Majú síce slabý zrak, no nie sú úplne slepé. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto mýtu je fakt, že lovia v noci a k orientácii používajú echolokáciu.
Staršia literatúra je plná mýtov, ktoré súvisia so zamotaním sa netopiera do vlasov. Dokonca sa verilo, že počas letu hľadá človeka, ktorý dal svoju dušu diablovi. A ak ho nájde, zapletie sa mu do vlasov a dušu odnesie do pekla. Preto vždy večer, keď dievčatá z dedín vychádzali z domu, mali na hlave šatky, lebo netopiera by nikto z vlasov nedostal. Ak by sa vraj zamotal, spôsobil by besnotu, preniesol vši, blchy a mohol by zatemniť mozog a dostať tak dievča na pokraj šialenstva. V Tirolsku verili, že dievčaťu, ktorému vletí do vlasov netopier, sa nikdy nevydá. A podľa povery sedmohradských cigánov vznikol netopier z bozku, ktorý dal čert spiacej žene.
Na svete síce žijú netopiere, ktoré sa živia krvou, ide však len o 3 druhy – Desmodus rotundus, Diaemus youngi a Diphylla ecaudata - a aj tie žijú v tropických oblastiach Ameriky. Pokožku narežú ostrými zubami a okamžite do nej vpustia sliny obsahujúce anestetiká a látky brániace zrážaniu krvi. Aj preto rana krváca ešte nejaký čas po tom, čo sa upír približne po pol hodine hodovania nasýti. Samotná ranka po uhryznutí je iba 5 milimetrov široká a približne rovnako hlboká a väčšinou sa zahojí do niekoľkých dní. Krv obete nesajú, ale vylizujú jazykom so špeciálnymi drážkami.
