Video: Mokrade v Koši a Laskári nezasypú, môžu sa stať chránenou lokalitou

Mokrade v Koši a nováckej časti Laskár Hornonitrianske bane Prievidza  (HBP) nebudú musieť nakoniec zasypávať. Rozhodol o tom odbor  starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Trenčíne. Unikátnu  lokalitu s desiatkami druhov vtákov a viacerými rastlinami majú  ochranári záujem vyhlásiť za chránené územie.

Rozhodnutie, v ktorom nesúhlasí so zmenou košskej a laskárskej mokrade,  vydal Okresný úrad v Trenčíne koncom júna. Dospel k záveru, že zasypaním  mokradí a ich rekultiváciou na poľnohospodárske pozemky by došlo k  nenávratnému zničeniu a zániku biotopov európskeho a národného významu.  Na úrad sa obrátili HBP, ktoré mali v zmysle banského zákona územie  rekultivovať na ornú pôdu. To by znamenalo ich zánik, s čím nesúhlasili  ochranári.  

"Košské mokrade sú významnou lokalitou regionálneho i možno  nadregionálneho významu, pretože sa tu vyskytuje veľké množstvo druhov  chránených živočíchov. Najmä vtáky sú zaujímavé, viazané na vodné  prostredie. To, čo sa podarilo dosiahnuť aj vďaka Štátnej ochrane  prírody (ŠOP), je veľký úspech," skonštatoval zoológ zo ŠOP SR Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Stanislav Harvančík.

Dve najväčšie prepadliská pritiahli celú škálu na vodu viazaných  živočíchov vrátane druhov európskeho významu, ako sú bobor a vydra, tiež  chránenú hrabavku škvrnitú a najmä vtáky, priblížil ornitológ Vladimír  Šrank. "Vtáky postupne obsadzovali hniezdiská, veľké množstvo sa tu  vyskytuje aj počas jarného a jesenného ťahu. Na mokradiach sa vyskytuje  viac ako 180 druhov, z toho je 70 hniezdiacich a ďalších 15 tam  pravdepodobne hniezdi," doplnil.

Harvančík upozornil, že ukončením ťažobnej činnosti prestane byť lokalita zásobovaná vodou v takej miere, ako bola. "Prietok  potoka Ťakov sa zníži a mokrade začnú postupne vysychať, hlavne v  týchto extrémnych klimatických podmienkach. Avšak nezaniknú úplne, lebo  niekde sú také hlboké, že nevyschnú úplne. Úlohou ŠOP SR bude hľadať  financie na to, aby sme zabezpečili prívod vody, čo bude veľmi ťažká  úloha," doplnil. ŠOP už podľa odborníka pripravuje projekt, ktorého  cieľom bude vyhlásiť územia za jednu z kategórií chránených lokalít.

"Unikátne prírodné biotopy košsko-novácke mokrade sa vytvárali  postupne v priebehu štyroch desaťroční ako dôsledok priemyselnej ťažby  uhlia na hornej Nitre. Od roku 1985 sa vplyv banskej činnosti v bani  Nováky začal prejavovať aj na povrchu," pripomenula hovorkyňa HBP  Adriana Siváková. Medzi mestom Nováky a obcou Koš dochádzalo k poklesom  terénu, vytvárali sa terénne depresie, ktoré sa postupne plnili  povrchovou a podzemnou vodou. Časom sa z nich vyvinuli rozsiahle územia  mokraďového charakteru, ktoré rýchlo kolonizovali spoločenstvá rastlín a  živočíchov.