Beduíni v Sýrskej púšti

13.01.2014 - 16:00 - 19.02.2014 - 17:00
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi a Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre Vás pozývajú na výstavu fotografií z terénnych výskumov Marwana Al-Absiho a Jaroslava Čukana Vernisáž: 13. 1. 2014 o 16:00 h. Vstup voľný.

Beduíni v Sýrskej púšti

13. 01. – 19.02. 2014

Výstava fotografií z terénnych výskumov Marwana Al-Absiho a Jaroslava Čukana

Sála RKC v Prievidzi, Záhradnícka 19

Otváracie hodiny: pondelok - piatok 9.00 – 17.00h

Prezentácia pre študentov: 13.01.2014 o 13.00h

Vernisáž: 13.01.2014 o 16.00h

Súčasťou otvorenia výstavy bude beseda s prof. PhDr. Jaroslavom Čukanom, CSc. a doc. PhDr. M. Al - Absi, CSc.

__________________________________________________

 

Fotodokumentácia k výstave vznikla počas terénnych výskumov doc. PhDr. Marwana Al-Absiho, CSc. a prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., pracovníkov Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty UKF v Nitre, v oblasti Al-Lažat, medzi Damaskom a Palmýrou a v okolí Rakky, v rokoch 2004, 2006 a 2010.

Sýrska púšť sa rozkladá východne od Stredozemného mora v Sýrii,  Jordánsku a Iraku. Pôvodne zalesnené západné oblasti boli premenené na púšť v období tureckého panstva, po výstavbe železničných tratí, kvôli získavaniu palivového dreva. Nie je to také územie, aké si predstavujeme napríklad zo Sahary.  Členitý povrch tvorí piesok, ale väčšinou skalnaté pohoria a pláne s vyschnutými korytami riek – wádí, ktoré sa občas zaplnia v období jesenných a zimných dažďov. Vtedy sa púšť, bohatá na minerály, nakrátko rozzelená. Od jari do jesene postupne všetku voňavú zelenú trávu spáli slnko a ovce sú odkázané len na riedky krovinatý porast a prikrmovanie. Beduíni sú závislí od dažďa a od púšte. Dokážu v nej nájsť obživu pre ovce, jedlé hľuzy, podobné zemiakom, liečivá aj kurivo.  

Jadro a pôvodnú vrstvu arabského národa tvoria beduíni. Pohostinní, skromní, húževnatí podozrievaví, ale v minulosti aj neľútostní ľudia púšte, ktorí sprevádzali a ochraňovali, no aj prepadávali karavány. Pôvodne boli ich živiteľkami ťavy a zdroje obživy nachádzali aj v obchode – priekupníctve, založenom na diaľkovej preprave tovarov. Zvyšky beduínov dnes putujú so svojimi stádami oviec, ktoré nahradili ťavy zásluhou damaských obchodníkov a ich dopyte po mäse a syre. Milujú púšť a vynikajúco sa v nej orientujú. Tu sa rodia, v stane s najbližšími príbuznými a pri ovciach prežívajú celý život. Kmeň ich pochová na mieste, kde posledný raz vydýchnu.Stan utkaný z ťavej a kozej srsti balia s precíznou presnosťou, keď sú nútení bez nostalgie odísť z miesta, kde prežili ostatné týždne. Rozkladajú ho s inštinktívnou neomylnosťou tam, kde je paša pre ovce. Poskytuje presne vymedzený priestor pre všetky aktivity - pre  prácu, prípravu stravy a jedenie, pre prijímanie návštev, odpočinok, hygienu, prosenie aj ďakovanie Bohu za každú chvíľu na tomto svete, pre lásku aj spoločné prežívanie všetkých najvýznamnejších – radostných aj žalostných udalostí v živote človeka ako člena príbuzenstva. 

V stane žije rozšírená rodina rodičov so ženatými synmi s rodinami, prípadne ženatí bratia. Môže to byť aj niekoľko desiatok osôb, v takom prípade je veľkosť stanu úmerná potrebám príbuzenskej skupiny. Všetci gazdujú spoločne, prípadne sa delia s výnosmi podľa počtu oviec v stáde. Muži a starší chlapci sa starajú o ovce, dospelí muži riešia ekonomické otázky, denne diskutujú o svojich predkoch, o histórii kmeňa, príbuzenstva. Ženy doja, spracovávajú mlieko, varia, perú. Staršie deti sa starajú o mladších súrodencov a vykonávajú práce, ktoré im pridelia starší. Mladší bezvýhradne poslúchajú starších. Všetci sú súčasťou rodinnej ašíry, príbuzenskej ašíry a kmeňa. Záležitosti vo vnútri rodiny, príbuzenstva aj kmeňa, no aj vzťahy s inými skupinami beduínov a s roľníkmi, riešia na všetkých úrovniach šejkovia. Sú to skúsení, obyčajne starší muži, ktorí majú prirodzenú autoritu a požívajú náležitú úctu. Ich rozhodnutia sú všeobecne rešpektované aj preto, lebo dôkladne poznajú islamské právo. Otcovia spoločne so šejkom sa radia o najvhodnejších manželských partneroch pre synov a dcéry. Vzhľadom na ekonomické záujmy príbuzenstva je najvhodnejšie, aby do manželstva vstupovali deti bratov, najbližší bratranci a sesternice, ktorí týmto spôsobom neraz prežívajú v jednom stane celý život. Rodiny sú spravidla monogamné. Viac ako jednu manželku si môžu dovoliť, vzhľadom na viacnásobné náklady, len šejkovia.  

Mlieko a mliečne výrobky tvoria prevažnú väčšinu ich stravy. Z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka vyrábajú syr. Do zásoby ho konzervujú soľou a máčaním v olivovom oleji. Každodenným jedlom je aj jogurt – laban. Mäso jedia príležitostne, hlavne počas návštev, osláv a upravujú ho len varením. Nekysnutý chlieb pečú niekoľkokrát do týždňa. Slúži im ako jedlo, no zároveň ho používajú ako príbor aj tanier. Okrem kávy pijú veľa čierneho a harmančekového čaju, ktorý na naše pomery  veľmi sladia cukrom. Milujú sladkosti – pečivo, džem aj figy a datle. Muži aj staršie ženy fajčia cigarety.

Od 70. rokov minulého storočia beduíni prechádzajú z kočovného na polonomádny aj usadlý spôsob života. V období sucha prichádzajú k dedinám a vypásajú polia po zbere úrody. Niekto z rodiny sa snaží získať sezónne zamestnanie, napríklad pri obrábaní pôdy, pestovaní plodín a zbere úrody. Učia sa závlahovému poľnohospodárstvu. So stádami sa vydávajú do púšte čoraz zriedkavejšie, ovce za pašou prevážajú nákladnými autami. Deti prechádzajú zo škôl v púšti a z internátnych škôl do dedinských škôl a môžu žiť v rodinnom prostredí. Mnohí beduíni sa usadili v dedinách, kde sa zameriavajú na chov kráv, spracovanie mlieka a pestovanie jačmeňa, kukurice a zeleniny. Mnohí sa preorientovali na remeslo, sú učiteľmi a úradníkmi. Chov oviec a tiav je skôr reminiscenciou na mladosť. Najmä starší stále snívajú o púšti. Vo svojich príbytkoch ochraňujú predmety na praženie a drvenie kávy, riad a nástroje, ktoré zdedili po svojich predkoch a sú spomienkou na život v stane a púšti. Denne sa stretávajú a udržiavajú tradičné formy rodinného a spoločenského života. Vytvárajú si nové tradície, ktoré sú späté s pevným obydlím, početnejším a stálym lokálnym spoločenstvom.

Na arabskom východe  je zvykom privítať každý deň šálkou voňavej kávy a takým istým spôsobom ho aj zakončiť. Pri káve sa beduín stretáva s priateľmi či náhodnými hosťami, alebo sa s nimi lúči. Spôsob prípravy a pitia tohto nápoja i jeho postavenie v obradovej kultúre beduínov sa traduje dodnes.

Káva je nápojom púšte, vidieka i mesta. Bez nej sa nemôže konať žiaden díwán (posedenie alebo zasadnutie). Náradie na prípravu kávy musí byť vždy dostupné. Rituál nalievania kávy do šálok má byť potešením pre nos, uši aj oči. Beduíni ju vášnivo milujú. Čaro kávy a pôžitok z jej popíjania ospevuje množstvo piesní a epických príbehov. Pitie kávy sa stalo neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného života najmä po rozšírení islamu, kedy káva nahradila dovtedy veľmi obľúbené víno.

www.kmkt.ff.ukf.sk

www.rkcpd.sk

Hlavné menu